Avizovaná „lavína“ tvrdých opatrení sa tak zrejme odkladá. Pred voľbami hovorili vládni politici o tom, že reťazcom treba klepnúť po prstoch, alebo sa zastrájali, že ich špeciálne zdania či pripravia nižšiu DPH na vybrané potraviny. Vyzerá to tak, že nič z toho nebude potrebné.
Z poslednej analýzy cenového vývoja potravín z pera ministerstva financií totiž vyplýva, že niektoré potraviny sú už u nás lacnejšie ako v susednom Maďarsku či v Českej republike. Výraznou výnimkou sú, rovnako ako v minulosti, dve položky. V porovnaní s Českom platíme za vajcia o 20 percent a za syr eidam o 12 percent viac. „Okamžite analyzujeme, kto je na vine, či dodávateľ, alebo reťazce," priblížil v tejto súvislosti minister Kamenický.
Čítajte viac Potravinári sú rozhorčení z vlády. Chceme lacnejšie potraviny? Bez väčšej pomoci to nepôjde
Dokument rezortu financií pripomína, že rast cien na Slovensku dosiahol svoj vrchol v marci 2023 a odvtedy sa miera potravinovej inflácie postupne spomaľuje. Takto pred rokom narástli ceny v obchodoch o vyše 28 percent, aktuálne sa potravinová inflácia pohybuje na úrovni okolo piatich percent. Znamená to, že ak ste pred rokom za svoj nákup zaplatili 100 eur, teraz za rovnaký nákup zaplatíte 105 eur. Vláda ešte začiatkom tohto roka oznámila, že boj s cenami potravín začne kontrolami priamo v reťazcoch. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) v tom čase spresnil, že Slovenská obchodná inšpekcia začne kontrolovať ceny nielen v reťazcoch, ale aj u dodávateľov a výrobcov potravín.
Takáčov rezort chce v monitorovaní cien v obchodoch pokračovať aj napriek ich aktuálnej stabilizácii. „Monitoring cien bude realizovaný z dôvodu získavania relevantného časového radu údajov pre potreby okamžitého vykonania analýz spotrebiteľských cien potravín, ako aj možnosti spätného posúdenia štruktúry spotrebiteľských cien vybraných potravín," povedala pre Pravdu hovorkyňa ministerstva pôdohospodárstva Veronika Daničová.
Opatrenia mali byť tvrdšie
Pôvodné vyjadrenia predstaviteľov vládneho kabinetu však boli oveľa tvrdšie. Minister Takáč ešte v januári nevylučoval ani možnosť zavedenia odvodov pre reťazce, ktoré mali podľa neho na Slovensku v posledných rokoch enormné zisky. Minister práce a sociálnych vecí Erik Tomáš (Hlas) skloňoval ešte pred koncom minulého roka aj možnosť obmedzenia obchodných marží v reťazcoch a v hre bolo aj zníženie DPH na základné ceny potravín z desiatich na päť percent.
Ešte pred parlamentnými voľbami sľuboval boj s vysokými cenami potravín na svojich bilbordoch aj aktuálny predseda parlamentu Peter Pellegrini (Hlas). Ďalej zašiel člen predsedníctva strany Hlas a súčasný poslanec Národnej rady Branislav Becík, ktorý zároveň pôsobí aj ako predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja. V priebehu leta 2023 navrhol mimoriadnu daň zo zisku pre reťazce pôsobiace u nás. Tie si totiž podľa neho „z našej krajiny spravili Klondike, zdierajú našich spotrebiteľov, nehovoriac o tom, ako sa správajú k našim poľnohospodárom a potravinárom".
Čítajte viac Zarábame menej ako naši susedia, no za potraviny platíme viac. Fico vo videu sľubuje, že jeho vláda zatočí s cenami v obchodoch
Ministerstvo financií však v aktuálnom dokumente priznalo, že na zdražovaní sa najviac nenabalili samotné reťazce. Politici totiž doposiaľ tvrdili opak a najväčšiu mieru vinu zvaľovali na obchody. „Podľa účtovných závierok rástla ziskovosť tým viac, čím nižšie vo vertikále firma operovala. Najviac sa z pohľadu ziskovosti darilo poľnohospodárstvu, potom potravinárstvu a následne maloobchodu. To naznačuje, že svetový šok cien potravín navýšil najprv zisky v prvovýrobe a odtiaľ sa prelieval ďalej do výrobných a nakoniec do spotrebiteľských cien," píše sa vo vládnom materiáli. To jednoducho znamená, že na vysokých cenách v obchodoch najviac zarábali výrobcovia potravín, nie ich predajcovia.
Napriek tomu, že premiér Fico ešte pred troma mesiacmi hovoril, že rok 2024 sa musí niesť v duchu boja vlády s vysokými cenami potravín, všetko môže byť napokon inak. Podľa samotných reťazcov, ale aj odborníkov sa ceny v obchodoch nebudú výraznejšie zvyšovať ani vtedy, ak ministri nezasiahnu.
Kedy budeme môcť porovnávať ceny?
Šéf rezortu financií napriek aktuálnym trendom tvrdí, že zisky reťazcov na Slovensku sú nadpriemerné a vláda preto pracuje ďalej. Novinkou, ktorá by mohla ceny v obchodoch znížiť ešte viac, je zavedenie aplikácie na porovnávanie cien v jednotlivých reťazcoch. „Zavedieme pravidlá, aby vytvorili jednotnú metodiku na to, ako budú reťazce vykazovať ceny pre Slovenskú obchodnú inšpekciu, ktorej sme zvýšili právomoci," zdôraznil Kamenický.
Do aplikácie, s ktorou chce ministerstvo prísť ešte do konca tohto roka, by mali prichádzať informácie o aktuálnych cenách rôznych položiek v jednotlivých reťazcoch. Predstavme si to na príklade masla. Zákazník si bude môcť priamo v aplikácii pozrieť, koľko stojí v konkrétny deň 250 gramov masla vo všetkých reťazcoch, ktoré pôsobia na našom trhu. Aplikácia mu teda môže pomôcť rozhodnúť sa, v ktorom obchode si kúpi spomínané maslo, syr, vajíčka alebo akýkoľvek iný produkt. Ak má zákazník dostatok času, ako hovorí minister, postup môže zopakovať s akoukoľvek položkou, ktorú si chce kúpiť, a vybrať si tak ten najlacnejší variant.
Otázne zatiaľ je, či štát zaplatí vývoj vlastnej štátnej aplikácie na porovnávanie cien, alebo ho kúpi od krajiny, kde je niečo podobné už zabehnuté. „Hovoril som napríklad o maďarskom systéme. Ak to bude pre nás výhodnejšie, tak to kúpime priamo od dodávateľa," priblížil Kamenický.
Čítajte viac Analytici porovnali ceny potravín v EÚ: Slováci nechávajú v obchodoch rovnaké sumy ako Lotyši. Naši susedia platia najmenej
Webová stránka Arfigyelo.gvh.hu na porovnávanie cien u našich južných susedov funguje už od júla minulého roka. Stránka porovnáva ceny 78 kategórií produktov v celkovo šiestich reťazcoch. Návštevníkom ponúka šesť kategórií potravín a informuje aj o tom, v ktorých obchodoch si ich môžu kúpiť.
Podľa maďarského webu Index.hu, ktorý o slovách ministra Kamenického informoval koncom februára, dokáže systém dokonca odhaliť aj to, v ktorej konkrétnej predajni jedného reťazca sa dá kúpiť rovnaký produkt lacnejšie. Systém okrem toho poskytuje aj mapu obchodov, ktoré dáta o svojich cenách posielajú.
Medzi reťazcami a vládou však zatiaľ dohoda o zavádzaní aplikácie do praxe nenastala. „Komunikujeme s ministerstvom financií, diskusie zatiaľ nie sú na konci, ale staviame sa k tomu konštruktívne. Sme za to, aby štát mal informácie a rozhodoval na základe dát, a nie emócií. Dôležité je, aby sme sa vyhli škodlivej regulácii,“ zdôraznil už skôr predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu Martin Krajčovič.
Aliancia združuje štvorku najväčších zahraničných reťazcov pôsobiacich na Slovensku, ktoré sa budú musieť na prípadné zmeny pripraviť aj po technickej stránke. Krajčovič preto pripomína, že z tohto hľadiska pôjde o komplikované riešenie, pretože obchody budú musieť do systému poskytovať veľmi veľa dát, ktoré musia byť chránené.
Ide to aj bez zásahov štátu
Cieľom spomínaného štátneho porovnávača je podľa predstaviteľov vlády, ktorí sa pokúšajú naplniť svoje predvolebné sľuby o lacnejších potravinách, zvýšenie tlaku na samotné reťazce. Opatrenie stojí na predpoklade, že ak budú mať ľudia k dispozícii viac údajov o cenách na jednom mieste, rozhodnú sa nakupovať v tom obchode, ktorý ponúkne najvýhodnejšie ceny, a konkurencia sa výraznejšie „rozhýbe".
Podľa premiéra však obavy z konkurencie pomáhajú znižovať ceny na pultoch už teraz. „Vidíte, ako začali obchodné reťazce reagovať na príchod ďalšieho veľkého investora z Poľska, ktorý chce vytvoriť novú sieť obchodov," povedal Fico po poslednom rokovaní vlády. Narážal pritom na poľský reťazec Biedronka, ktorý by k nám mal zavítať koncom tohto roka a na Slovensku už zháňa zamestnancov.
Fico pomenoval konkrétny príklad obchodu, ktorý podľa neho na základe avizovaného príchodu konkurencie z Poľska výrazne znižuje ceny. Konkrétne ide o najväčší diskontný obchod pôsobiaci u nás – Lidl. Ten sa pred Veľkou nocou rozhodol pri stovke potravín zrušiť DPH. K zlacňovaniu svojho sortimentu však pred sviatkami pristupujú aj iné veľké obchody ako Billa, Kaufland, Tesco či Coop Jednota. Hoci teda politici prikladajú najväčšiu váhu pri spomaľovaní rastu cien v obchodoch opatreniu v podobe kontroly cien na pultoch, zároveň nepriamo priznávajú výraznú úlohu trhovej konkurencie v tomto procese.
Čítajte viac Lacné potraviny z Poľska k nám prídu už čoskoro. Kedy Biedronka otvorí svoje prvé obchody na Slovensku?
Samotné reťazce, ktoré minulý rok opisujú ako zložitý a turbulentný, hovoria o výraznom obrate. „Dnes môžeme hovoriť o stabilizácii cien, ktoré sa pri množstve produktov už dostali na úroveň spred roka a v krátkom čase sa môžeme preklopiť do deflácie," komentuje aktuálnu situáciu Krajčovič, ktorý v súvislosti s potravinovou infláciou hovorí o veľmi pozitívnej predikcii.
Rast cien by sa mal v najbližších mesiacoch spomaľovať aj podľa analytikov. Zatiaľ čo za minulý rok ceny potravín priemerne rástli o 17,5 percenta, už teraz sa ich rast pohybuje na úrovni okolo piatich percent. Napríklad podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka by v roku 2024 mal medziročný nárast cien dosiahnuť 4,5 percenta. Krajčovič z aliancie moderného obchodu dokonca v tejto súvislosti očakáva, že by už v krátkom čase mohlo dôjsť k medziročnému zníženiu cien.