„Bude hovoriť o tom, ako sú zamestnanci odmeňovaní, ale navyše aj ako sa vyvíjajú mzdy a ako je možné dosiahnuť vyššie mzdy,“ objasnil povedal štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš o smernici pre uplatnenie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu. Dodal, že zákony budú musieť garantovať prístup k informáciám o odmeňovaní pracovníkov na konkrétnych pracovných pozíciách. Smernica, ktorú sa štát chystá prevziať teda má ženám pomôcť vôbec sa dozvedieť, že zarábajú menej. Tiež vznikajú mechanizmy, ktoré ženám pomôžu k tomu, aby získali rovnakú mzdu ako muži.
„Aby tieto pravidlá fungovali, bude potrebné prijať rozsiahle množstvo podporných a informačných opatrení. Ich súčasťou budú aj sankcie, ktoré nadobudnú odrádzajúci charakter, napríklad vo forme pokuty, či vylúčenia daného zamestnávateľa z verejného obstarávania,“ upozornil Ondruš. Zatiaľ nie je jasné, kedy zmeny zákonov naozaj budú účinné. Ondruš naznačil, že ministerstvo chce zmeny jednotlivých zákonov chce rezort pripraviť počas tohto roka.
Prichádza viacero zmien
S novou smernicou teda do slovenskej legislatívy príde viacero zmien, firmy budú musieť omnoho transparentnejšie hovoriť o odmenách, ktoré zamestnanci za prácu získavajú. „Bude existovať povinnosť informovať o kritériách, ktoré sa uplatňujú na odmeňovanie a platový postup. Taktiež vznikne povinnosť informovať o priemernej odmene v rodovom členení na zamestnankyne a zamestnancov na konkrétnej pozícii u konkrétneho zamestnávateľa,“ hovorí Janka Debrecéniová z advokátskej kancelárie Krivak & Co. Zamestnankyne tak zistia, či dostávajú za prácu rovnakej hodnoty rovnakú odmenu ako muži.
Každá spoločnosť teda bude musieť svojim zamestnancom a zamestnankyniam sprístupniť transparentný súbor kritérií, z ktorého bude jasne vyplývať, aké pravidlá platia pre odmeňovanie a čo treba urobiť pre získanie vyššej odmeny.
Väčší zamestnávatelia budú mať zároveň povinnosť podávať správy o tom, ako to v oblasti odmeňovania u nich vyzerá. Zamestnávatelia, ktorí majú viac ako sto zamestnancov, budú mať informačnú povinnosť raz za tri roky. Firmy, ktoré zamestnávajú viac ako 250 zamestnancov, budú túto tieto údaje vykazovať každý rok.
„Tieto správy budú veľmi komplexné. Cez rôzne rezy budú zamestnávatelia podávať informácie o tom, aké sú ich štruktúry odmeňovania vo vzťahu k ženám a mužom – napríklad aké sú rodové rozdiely v odmeňovaní vzhľadom na priemerné celkové mzdy žien a mužov, ale aj špecificky vzhľadom na rozdiely v nenárokovateľných zložkách. Budú poskytovať aj informácie o mediáne rodového rozdielu v odmeňovaní, to znamená, že sa budú podávať správy o rozdieloch v odmeňovaní muža a ženy, ktorí stoja v strede škály odmeňovania u každého z pohlaví,“ hovorí Debrecéniová.
Upozorňuje aj na to, že zamestnanci a zamestnankyne firiem sa v týchto výkazoch postavia podľa príjmu do pomyselného jedného radu, ktorý sa rozdelí na štvrtiny. Následne sa bude podrobne skúmať, aké je zastúpenie pohlaví v jednotlivých skupinách. Firmy teda budú vyhodnocovať to, aký je podiel žien a mužov napríklad aj v štvrtine najlepšie zarábajúcich zamestnancov a najhoršie zarábajúcich zamestnancov.
Súčasťou týchto správ bude aj to, či za prácu rovnakej hodnoty dostávajú muži a ženy rovnako a ak nie, aký je v jednotlivých kategóriách rodový mzdový rozdiel. „Väčšina informácií, o ktorých sa budú podávať správy, sa bude zverejňovať a bude možné sa k nim dostať spätne za štyri roky. Zároveň ich bude možné porovnávať —medzi zamestnávateľmi, ale aj podľa sektora či regiónu,“ hovorí Debrecéniová.
Ak tieto porovnania ukážu zásadnejšie rozdiely, na zamestnávateľa vznikne tlak, aby túto situáciu riešil. Ak rodový mzdový rozdiel bude v ktorejkoľvek z týchto kategórii vyšší ako päť percent a zamestnávateľ ho nebude vedieť vysvetliť objektívnymi nediskriminačnými dôvodmi a ani ho nenapravil, na rad prichádza takzvané spoločné posúdenie. „K nemu musí zamestnávateľ prizvať zástupcov zamestnancov a zamestnankýň a o výsledkoch musí informovať nielen ústredný monitorovací orgán, ale aj inšpektorát práce či Slovenské národné stredisko pre Ľudské práva. Cieľom bude identifikovať príčiny neodôvodnených rodových mzdových rozdielov a napraviť ich,“ dodáva Debrecéniová.
Veľkou novinkou je, že ak sa objaví nesúlad s pravidlami, dôkazné bremeno sa automaticky prenáša na zamestnávateľa. Samotné firmy budú teda musieť v súdnych konaniach preukázať, že pri odmeňovaní sa nedopustili diskriminácie. Zároveň platí, že zamestnankyňa či zamestnanec bude môcť pred súdom či iným orgánom otvoriť otázku diskriminačného odmeňovania aj spätne. Minimálna premlčacia doba by mala byť tri roky, no Branislav Ondruš upozornil, že rezort práce sa nebráni tomu, aby táto lehota bola aj dlhšia.
„Smernica ide po štruktúrach odmeňovania a bude od zamestnávateľov vyžadovať veľmi presné dáta, ktoré dokážu ukázať rozdiely v odmeňovaní. „Tieto rozdiely môžu byť vyššie ako päť percent, ale musia sa dať vysvetliť objektívnymi a nediskriminačnými dôvodmi. Keď to nenastane, budú nasledovať sankcie rôzneho druhu,“ objasňuje Debrecéniová.
Nevznikne teda nástroj, pomocou ktorého sa bude dať zistiť, kto koľko presne zarába, no bude existovať spôsob, akým sa bude dať odhaliť nerovnosť v odmeňovaní. Prípadná diskriminácia sa tak bude ľahšie dokazovať a zamestnankyňa sa bude môcť napríklad brániť v súdnom konaní, v ktorom sa už dnes neplatí súdny poplatok.
Problém je v celej EÚ
Ženy na Slovensku a aj v iných krajinách majú na výplatnej páske skutočne menej ako muži. „Ženy v EÚ zarábajú v priemere o 12,7 percenta menej ako muži a stále čelia prekážkam v prístupe na trhu práce. Tieto rodové rozdiely v príjmoch ekonomicky aktívnych ľudí v neprospech žien sa neskôr prejavia vo výške dôchodku, ktorý v niektorých krajinách EÚ je u žien aj o 30 percent nižší v porovnaní s mužmi,“ hovorí Konfederácia odborových zväzov (KOZ).
Čítajte viac Nové sumy dávok na rok 2025. Pozrite sa, o koľko stúpne tá vaša
KOZ upozorňuje, že muži zarábajú o 10,2 percenta viac, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Naopak, ženy majú mzdy o 10,5 percenta nižšie, ako je priemerná mzda v národnom hospodárstve. Výrazný rozdiel je aj pri porovnaní mzdy muža a ženy. Ženy dosahujú len 81,2 % mzdy mužov, rodový mzdový rozdiel je teda na úrovni 18,8 % v neprospech žien.
Údaje štatistického úradu Eurostat ukazujú mierne pozitívnejší obraz. Podľa jeho údajov zarábajú zamestnané ženy o 17,7 percenta menej ako muži v zamestnaní.
„Medzi najčastejšie bariéry, s ktorými sa ženy stretávajú, patrí, okrem už spomínaného nízkeho mzdového ohodnotenia, aj nemožnosť kariérneho rastu, vysoká nezamestnanosť, zložitý návrat na trh práce po materskej dovolenke, nedostupnosť predškolskej výchovy, ale aj vysoká nezamestnanosť, či obťažovanie na pracovisku,“ uviedla prezidentka KOZ SR Monika Uhlerová.
Problém je aj to, že horšia pozícia na trhu práce znamená aj to, že pozícia žien je horšia aj na dôchodku. Podľa prepočtov spoločnosť Kooperativa DSS majú ženy dôchodok o dvadsať percent nižší ako muži. Miera rizika chudoby u žien nad 65 rokov predstavuje 9,5 percenta, kým u mužov ide o 6,1 percenta.
Žien v penzii je v súčasnosti výrazne viac ako mužov. Podľa Štatistického úrad SR bolo v roku 2022 na dôchodku zhruba 655 300 žien a 471 700 mužov. Chudobou je tak v reálnych číslach ohrozených viac ako 62-tisíc žien, kým v prípade mužov ide o menej ako polovicu, teda o necelých 29-tisíc.
Problém je aj na trhu práce
Uplatnenie žien na trhu práce ženám komplikuje aj to, že na trhu je nedostatok čiastočných úväzkov. Pre mužov to naopak znamená ťažšie zapojenie sa do rodinného života.
Podľa údajov úradu Eurostat pracovalo v roku 2022 na Slovensku len 4,3 percenta žien vo veku 20 až 64 rokov, v Holandsku je to až 60,6 percenta. Viac ako na Slovensku je to vo všetkých krajinách V4 a napríklad v Rakúsku je to 51 percent.
Čítajte viac Porovnanie platov priemernej mzdy v Česku, Poľsku a Maďarsku. Už sme poslední
Údaje ukazujú, že pre silné západné ekonomiky je typické, že ľudia majú flexibilný prístup na trh práce.
Je ale pomerne ťažké tento podiel zvyšovať. Je to tak preto, že na Slovensku pracuje veľa ľudí v priemysle, kde sa pracovný čas skracuje pomerne náročne.
Kľúčovou okolnosťou sú aj mzdy, ktoré sú na Slovensku relatívne nízke. Relatívne nižšia mzda totiž jednoducho znamená, že skrátené úväzky nie sú atraktívne. „Priemerná mzda na skrátený úväzok v roku 2022 u žien dosiahla 827 eur. Priemerný skrátený úväzok ženy predstavuje 94 h mesačne, pričom plný úväzok 142 hodín. Slovenské ženy tak pracujú priemerne na dvojtretinový úväzok, čo naznačuje, že mzdová úroveň je príliš nízka, aby umožňovala širší výskyt polovičných úväzkov,“ upozorňuje inštitút INESS.
Problém na trhu práce majú ženy nielen v nerovnosti samotnej, ale aj v tom, že ich podiel je výrazne vyšší v tých pracovných odvetviach, kde sú platy jednoducho nižšie. „Najvýraznejšie zastúpenie majú v nepodnikateľskom sektore, najmä v zdravotníctve, sociálnych veciach, v oblasti školstva a v oblasti obchodu a služieb. Ak pracujú v podnikoch, tak zvyčajne ako radové zamestnankyne. Dozorné rady a predstavenstvá najväčších podnikov na Slovensku sú zložené z troch štvrtín z mužov a ženy v nich majú len štvrtinové zastúpenie. Európsky priemer je pritom 33 percent,“ upozorňuje 365.bank.