Výdavkové limity parlament už raz prijal, týkali sa roku 2023. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) ich určila vo februári 2023. V decembri predložila novú verziu výdavkových limitov na rok 2024 a tie ostali zaseknuté v parlamente. To je kľúčové.
Okolo výdavkových limitov už dlhšie existuje spor medzi vládou a práve RRZ. Vláda je totiž presvedčená, že výdavkové limity schválené roku 2023 pre ňu neplatia. Dôvodom má byť to, že sa začalo nové volebné obdobie.
„Podľa našej právnej analýzy vyšlo, že keď je nová vláda, musia byť schválené nové výdavkové limity. My to dáme do poriadku a dáme to do súladu so všetkým, čo sa od nás očakáva,“ podčiarkol minister financií Ladislav Kamenický.
Súčasťou tohto sporu je aj to, že rozpočet schválený na rok 2024 nie je v súlade s výdavkovými limitmi, a to ani napriek tomu, že na ich dodržiavanie sa Slovensko zaviazalo v pláne obnovy. Limity boli aj na programe aktuálnej schôdze parlamentu. Poslanci ich v utorok opäť neschválili. Slovensko tak výdavkové limity prijaté nemá. Vláda tvrdí, že čaká na nové európske pravidlá.
Experti to považujú za problém. „Národné fiškálne pravidlá vedia najlepšie zohľadniť národné špecifiká verejných financií, napríklad vývoj demografie, výšku ratingu a podobne, a toto platí aj pre ostatné európske krajiny, v ktorých v nejakej podobe jestvujú výdavkové limity. Neschválený limit výdavkov tak plne napĺňal podmienku zamerania sa na dlhodobú udržateľnosť, ako to vyžaduje platný ústavný zákon,“ reaguje na neschválenie limitov v parlamente RRZ.
Prečítajte si odpovede na dôležité otázky o výdavkových limitoch.
Čo sú výdavkové limity?
Výdavkové limity sú pomyselný strop, ktorý má vládu zastaviť v míňaní verejných zdrojov. Toto obmedzenie sa stanovuje tak, aby sa zachovala trvalá udržateľnosť verejných financií. Ak sú verejné financie udržateľné dlhodobo, pre občana to znamená istotu, že štát bude schopný poskytovať verejné služby občanom aj o päťdesiat rokov. Medzi takéto služby patrí napríklad vyplácanie dôchodkov, dávok v nezamestnanosti, no aj uskutočňovanie verejných investícií a financovanie obrany štátu.
Do výdavkových limitov sa nezapočítavajú všetky výdavky. Mimo zostávajú vlastné výdavky samospráv, výdavky hradené z prostriedkov EÚ, tiež peniaze potrebné na takzvanú obsluhu dlhu. Mimo limitu sú aj rôzne jednorazové výdavky a vplyvy hospodárskeho cyklu. Do výdavkových limitov sa teda nezapočítavajú rôzne špeciálne opatrenia a druhy pomoci.
V porovnaní s limitmi na rok 2023 sú tak reálne výdavky omnoho vyššie. Ešte vo februári 2023 inštitút INESS upozornil na to, že v porovnaní s výdavkovými limitmi na rok 2023 sú celkové výdavky o osemnásť miliárd vyššie. Výdavkový limit na rok 2023 bol určený na 41,3 miliardy eur, na ďalšie roky je to 44,3 miliardy eur a 45,6 miliardy eur. Napriek tomu, že limity sú určené aj na roky 2024 a 2025, vznikol spor o to, či sú výdavkové limity pre vládu záväzné.
Výdavkové limity v zásade hovoria, ako rýchlo by vlády mali šetriť. Rada pre RRZ zostavuje ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti. Ten hovorí, koľko treba ušetriť, aby sa dlh nedostal mimo kontroly. Ak je tento ukazovateľ pod hranicou jedného percenta HDP, verejné financie sú v nízkom riziku. V strednom riziku je udržateľnosť vtedy, ak potreba konsolidovať je na úrovni od jedného do piatich percent HDP. Nad hranicou piatich percent je vysoké riziko. Ak je ukazovateľ v pásme stredného a vysokého rizika, musí štrukturálne saldo klesnúť o 0,5 percenta HDP ročne. To je aj prípad Slovenska.
Čítajte viac Slovensko na gréckej ceste, podarí sa krach odvrátiť? Vláda šetrí len naoko, varujú odborníci
Prečo aktuálne na Slovensku neplatia výdavkové limity?
RRZ pri hodnotení rozpočtu na rok 2024 upozornila, že rozpočet nie je v súlade s rozpočtovými limitmi. Zároveň je fiškálna rada presvedčená, že rezort financií nemal dôvod nerešpektovať limity z roku 2023. „Žiadna časť zákonnej úpravy limitu verejných výdavkov neustanovuje stratu platnosti uplynutím volebného obdobia. Limit verejných výdavkov na roky 2023 až 2025 z februára 2023 zostáva v platnosti, keďže zatiaľ nedošlo k jeho aktualizácii alebo k schváleniu nových limitov Národnou radou, ktoré by ho nahradili. Dovtedy má vláda a NR SR zákonnú povinnosť riadiť sa týmito vypočítanými limitmi,“ upozorňuje RRZ.
Ako situáciu vníma rezort financií?
S prijatím výdavkových limitov sa neponáhľa. Rokovanie o výdavkových limitoch, ktoré predložila RRZ, je prerušené, ministerstvo hovorí, že chystá zmenu zákona, ktorá bude v súlade s európskym fiškálnym rámcom, ktorého zmeny sa pripravujú.
„Navrhovanou právnou úpravou sa zabezpečí odstránenie dvojkoľajnosti národných a európskych fiškálnych pravidiel. V tomto kontexte sa navrhuje inštitút limitu verejných výdavkov priamo previazať s navrhovaným pravidlom čistých výdavkov, ktorých trajektóriu stanoví Európska komisia,“ upozorňuje rezort.
Limit verejných výdavkov by mal zohľadňovať takzvané čisté výdavky, teda výdavky očistené napríklad od sumy, ktoré musí krajina platiť ako úrok za svoj dlh. „Ponechanie súčasnej právnej úpravy vo vzťahu k limitu verejných výdavkov by spôsobovalo dvojkoľajnosť a neprehľadnosť v oblasti aplikácie fiškálnych pravidiel,“ argumentuje rezort financií. Schválenie výdavkových limitov, ktoré sú v parlamente, sa teda nečrtá.
Čo to znamená?
Vláda na jednej strane nerešpektuje odporúčania RRZ, na druhej strane tvrdí, že sa pripravuje na omnoho tvrdší režim. Analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) z júla minulého roku ukazuje, že nové európske pravidlá budú prísnejšie ako aktuálne výdavkové limity.
Podľa našich prepočtov by muselo Slovensko pre súlad s novými pravidlami znížiť deficit hospodárenia z aktuálnych šiestich percent až k jednému percentu HDP, a to už zrejme do roku 2028. Aktuálne znenie návrhu pravidiel tak žiada viac ako dvojnásobne vyššie konsolidačné úsilie ako nedávno prijaté národné výdavkové limity,“ upozornil v júli minulého roka IFP.
Čo na to RRZ?
Ján Tóth, predseda RRZ, poslancov parlamentu priamo upozornil, že Slovensko si nemôže dovoliť čakať, kým sa nové európske pravidlá definitívne sformujú. „Pripravované nové európske fiškálne pravidlá, na ktorých očakávanú platnosť sa ministerstvo financií odkázalo vo svojom vyhlásení a vyslovilo sa za to, aby sa limit verejných výdavkov vypočítaval len na ich základe, budú spoločné vyžadované európske minimum a sústreďujú sa na strednodobé obdobie. Slovensko však bude čeliť prudkej demografickej zmene a nemá dlhodobo najvyšší rating v EÚ, je takou malou krajinou s obmedzenou dôverou investorov, na ktorú vonkajšie krízy dopadajú tvrdšie,“ poznamenal Tóth.
V roku 2024 tak rozpočet prekračuje existujúce výdavkové limity o 1,7 miliardy eur, v ďalších rokoch je to dokonca 2,2 miliardy eur a dve miliardy eur.
Čítajte viac Veľká analýza 13. dôchodkov: pomôžu štyrom rodinám z desiatich
Prečo je prekračovanie výdavkových limitov problém práve teraz?
Pre rok 2023 platila výnimka z uplatňovania týchto pravidiel a výdavkové limity sa uplatňovať nemuseli. V roku 2024 už však Slovensko výdavkové limity dodržiavať musí. To, že ich nedodržiavame, môže znamenať sankcie. „Minulý rok bola výnimka na európskej úrovni, keď sa uvoľnili fiškálne pravidlá vzhľadom na krízu. Tento rok to už neplatí. Je potrebné, aby v rozpočte figurovali výdavkové limity a zároveň aby boli aj rešpektované. Výdavkové limity sú tu na to, aby limitovali nárast výdavkov. Aby sme nemíňali viac, než si môžeme dovoliť,“ upozornila v rozhovore pre denník Pravda Lívia Vašáková, členka vlády Ľudovíta Ódora a expertka na Plán obnovy a odolnosti.
Čo Slovensku hrozí?
Zavedenie limitov bolo podmienkou na vyplatenie peňazí z Plánu obnovy a odolnosti. Zvrátenie už dosiahnutých reforiem môže podľa Vašákovej napríklad znamenať sankciu. „Pri každom zvrátení reforiem nám Európska komisia dá čas na nápravu, a pokiaľ sa to nezmení, bude nasledovať finančná sankcia, ktorá pri dôležitých reformách môže ísť až na stámilióny,“ doplnila Vašáková. Slovensko problémy skutočne má. Európska komisia pozastavila hodnotenie štvrtej platby. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko upozornilo, že medzi dôvodmi, ktoré k tomu Európsku komisiu viedli, je aj to, že Slovensko nespĺňa výdavkové limity. Pozastavenie sa podľa predsedu hnutia Michala Šimečku týka sumy 900 miliónov eur.