Nášmu východnému susedovi slúži systém S-300 na zostreľovanie nepriateľských lietadiel a rakiet. Bol to dôležitý míľnik vo vojne, pretože znamenal, že sa prelomilo tabu v tom, že sa na Ukrajinu budú posielať aj ťažké zbrane.
Slovensko odvtedy poslalo Ukrajine všetkých 13 stíhacích lietadiel MiG-29, systémy Božena čistia zamínované polia a presnosť húfnic Zuzana oceňujú Ukrajinci v boji. Výrobu ďalších 16 húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu objednalo a zaplatilo v októbri roku 2022 Dánsko, Nórsko a Nemecko. Keď sa dokončí ich výroba, budú spolu s ďalšou vojenskou technikou či muníciou smerovať nášmu susedovi na to, aby sa mohol brániť agresorovi. Vojenská pomoc je len jedna skladačka z celkovej pomoci. Patrí do nej aj finančná či humanitárna pomoc.
Čítajte viac V Japonsku sa rozhoduje o osude košickej huty s 9 000 zamestnancami. Trump môže zvrátiť megaobchod
Aj spomínaná tajná a úspešná akcia s dovozom protivzdušného systému S-300 na Ukrajinu sa pričinila o to, že Slovensko sa dostalo na popredné miesto v rebríčku pomoci Ukrajine na celom svete. Naša krajina sa umiestnila na 14. priečke zo všetkých krajín sveta v objeme vojenskej pomoci, ktorá smerovala na Ukrajinu. K pomeru k hrubému domácemu produktu sme sa ocitli dokonca na šiestej priečke v rámci Európskej únie.
Od januára 2022 do konca októbra 2023 bola celková vojenská pomoc Slovenska na úrovni 700 miliónov eur, ukazujú dáta nemeckého Kielskeho inštitútu pre svetovú ekonomiku. Ten zbiera dáta nielen o vojenskej pomoci, ale aj o humanitárnej či finančnej pomoci. Pravidelne tak aktualizuje rebríček krajín, ktoré pomáhajú Ukrajine.
Prelomené tabu
Slovenský systém S-300 a české tanky boli prvými ťažkými zbraňami, ktoré dodali Ukrajine členské krajiny NATO. „Spolu s Čechmi sme prelomili tabu na dodávky ťažkých zbraní, dovtedy sa dodávali iba ľahké zbrane, potom sa pridali ďalšie krajiny, medzi prvými po nás s Čechmi boli Poliaci,“ tvrdí pre Pravdu Alexander Duleba, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA). Ďalšie tabu Slovensko spolu s Poliakmi podľa neho prelomilo dodávkou stíhačiek, čo vytvorilo podmienky pre rozhodnutie ďalších krajín dodať stíhačky F-16. V hre sú teraz aj iné typy bojových lietadiel.
Čítajte viac Pol miliardy pre Ukrajinu. V rebríčku najštedrejších darcov je pred rodinou Buffettovcov iba sedem štátov
Podľa Dulebu existujú dva hlavné dôvody, prečo v pomoci Ukrajine vyčnievame v porovnaní s inými krajinami. Prvým je pomoc ukrajinským utečencom na území Slovenska vo výške 530 miliónov eur. Táto pomoc nebola hradená priamo zo štátneho rozpočtu, ale použité boli nevyčerpané eurofondy z minulého operačného programu. Tento druh pomoci nemá vojenský charakter, ale humanitárny.
Druhým dôvodom je dodávka stíhačiek, ktorá navýšila hodnotu našej celkovej vojenskej pomoci na úroveň približne 700 miliónov eur. „Pomoc utečencom na území Slovenska, ktorá bola hradená nie zo štátneho rozpočtu, ale z nevyčerpaných fondov EÚ a dodávka stíhačiek, sú dve hlavné položky našej bilaterálnej pomoci na vládnej úrovni, ktoré sú zarátané do výpočtov,“ vysvetľuje Duleba. K dnešnému dňu však môže byť celková pomoc ešte o niečo vyššia. Na Slovensku sa totiž tiež opravovala vojenská technika, vlani sme mali tiež vyrobiť a dodať až 50-tisíc kusov delostreleckej munície a dve zo 16 objednaných húfnic Zuzana už boli dodané vlani v auguste na Ukrajinu. Ďalších 14 húfnic poputuje na Ukrajinu už v čase štvrtej vlády Roberta Fica (Smer).
Malé štáty na čele rebríčka
Malé európske štáty sa tak umiestnili na prvých priečkach rebríčka pomoci. Nie je to však tým, že by posielali aj najväčšie sumy, ale pomoc je uvedená v pomere k veľkosti ekonomiky. Napríklad prvá Litva dáva na pomoc Ukrajine v prepočte až 1,8 percenta svojho hrubého domáceho produktu (HDP). V tomto sú zahrnutá jednak bilaterálna pomoc a na druhej strane tiež podiel na celkovej európskej pomoci. Druhú priečku obsadilo Estónsko, tretiu Nórsko, štvrtú Dánsko. Nasleduje Lotyšsko a hneď za ním práve Slovensko, ktoré pomáha na úrovni 1,3 percenta HDP. V prípade Slovenska tvorí bilaterálna pomoc 0,6 percenta HDP a podiel na celkovej európskej pomoci je 0,7 percenta. Pomoc Slovenska Ukrajine v pomere k výkonu našej ekonomiky tak patrí medzi najštedrejšie na svete.
Základný rozdiel medzi bilaterálnou pomocou a podielom na celkovej európskej pomoci je nasledovný. Podiel na celkovej európskej pomoci vyjadruje náš národný príspevok do konkrétneho programu EÚ. Tých jednotlivých programov únie je veľa a zo všetkých sa vyrátava podiel konkrétneho štátu. Dá sa to ilustrovať na európskom programe s názvom European Connecting Facility, ktorý bol špeciálne zriadený pre krajiny susediace s Ukrajinou. Boli do neho zahnuté okrem Slovenska aj Maďarsko, Poľsko a Rumunsko. Jeho cieľom bola výstavba cezhraničnej infraštruktúry. V programe bola alokovaná celková suma a potom sa už z tejto čiastky len realizovali a spolufinancovali projekty.
Na druhej strane je potom bilaterálna pomoc, to je dohoda medzi Slovenskom a Ukrajinou mimo programov EÚ. Opäť aj v tomto prípade je viacero možností takejto spolupráce. Spomeňme napríklad program European Peace Facility, ktorý uhrádza náklady vojenských dodávok, maximálne však do výšky 50 percent. Inými slovami, za dodávky zbraní na Ukrajinu nám EÚ môže uhradiť až polovicu nákladov. Takáto pomoc je potom z polovice bilaterálna pomoc a druhá polovica je náš príspevok do EÚ pomoci. Do bilaterálnej pomoci sa zarátavajú tiež sanitky, ktoré poslala na Ukrajinu Ficova vláda, ale aj program SlovakAid či zvýhodnené úvery Eximbanky, ktoré chcú dodávať na Ukrajinu.
Ak sa pozrieme čisto len na vojenskú pomoc Ukrajine, tak Slovensko za obdobie od januára 2022 do konca októbra 2023 vynaložilo 700 miliónov eur. Tento objem pomoci nás zaradil až na 14. priečku z 31 krajín sveta, ktoré vojensky Ukrajine pomáhali. Nie je prekvapením, že najmasívnejšia pomoc prišla z USA, až takmer 44 miliárd eur. Druhé miesto obsadilo Nemecko s viac ako 17 miliardami eur. Na tretej priečke je Spojené kráľovstvo s pomocou v objeme 6,6 miliardy eur. Len pre porovnanie, susedné Poľsko na vojenskú pomoc dalo tri miliardy eur a Česko jednu miliardu eur. Slovensko dokonca vojensky pomohlo oveľa viac ako napríklad bohatšie Francúzsko či Belgicko. „Ukrajina sa v súčasnosti čoraz viac spolieha na hlavnú skupinu darcov, ako sú USA, Nemecko, severské a východoeurópske štáty krajiny, ktoré naďalej sľubujú a dodávajú finančnú pomoc a dôležité zbrane, ako sú stíhačky F-16,“ napísali autori Kielskeho inštitútu na margo štatistiky.
Na dáta vojenskej pomoci Ukrajine upozornil aj známy šéfkomentátor Martin Wolf z prestížneho ekonomického denníka Financial Times. Poukazuje na to, že vojenská pomoc Ukrajine je ešte stále lacná v porovnaní s energetickou pomocou Európy či v porovnaní s vojenskými výdavkami USA v iných konfliktoch. Napríklad energetické dotácie Nemecka boli na úrovni 6,55 percenta HDP a ich pomoc Ukrajine len 0,95 percenta HDP. Rovnako sú na tom aj ostatné európske štáty. V priemere bola energetická pomoc v EÚ na úrovni 3,5 percenta HDP a pomoc Ukrajine len niečo viac ako pol percenta HDP.
Čítajte viac Šéfkomentátor Financial Times: Je neuveriteľné, čo Fico dokázal
Argument, že vlády európskych štátov pomáhajú Ukrajine na úkor vlastných firiem či domácností, tak neplatí. Čiastky, ktoré by sa mali v tomto roku dohodnúť na pomoc Ukrajine, spoločne predstavujú len menej ako 0,25 percenta kombinovaného hrubého domáceho produktu USA, EÚ a Spojeného kráľovstva. „Akýkoľvek argument o tom, že si to nemôžeme dovoliť, je smiešny,“ napísal v pravidelnom komentári ekonóm Wolf.
Sklady sú už poloprázdne
Či už to boli dodávky protivzdušného systému S-300 alebo stíhačiek, bola to ešte vláda Eduarda Hegera, ktorá má na vojenských dodávkach hlavnú zásluhu. Súčasný premiér Robert Fico už v minulosti vyhlásil, že ak bude Smer vo vláde, nepošle na Ukrajinu ani jeden náboj. Zamerať sa chce skôr na humanitárnu pomoc.
Duleba si však nemyslí, že s nástupom Ficovej vlády bude pomoc Ukrajine klesať. Naše zbrojovky totiž masívne naštartovali výrobu zbraní či munície pre veľké objednávky. Napríklad munícia sa bude vyrábať ešte vo väčších objemoch a plán je dosiahnuť úroveň výroby 150-tisíc kusov hlavne delostreleckej munície ročne už v roku 2025. Štátna zbrojovka Konštrukta-Defence dostala objednávku na výrobu 16 húfnic. Zaplatili ich Nemci, Dáni a Nóri. Dve už na Ukrajinu poslali a 14 sa ich ešte musí vyrobiť. Hneď ako sa vyrobia, budú poslané do boja. „Tiež bude pokračovať oprava poškodenej vojenskej techniky. Vláda nebude do existujúcich dohodnutých projektov zasahovať a bude pokračovať minimálne v humanitárnej pomoci,“ hovorí Duleba.
Kľúčové podľa neho bude to, či nám eurokomisia umožní využiť eurofondy na podporu utečencov z Ukrajiny na našom území. To sú peniaze v stovkách miliónov eur. Vojenská či humanitárna pomoc sa počíta v rádovo jednotkách či desiatkach miliónov eur.
Tiež bude závisieť od toho, do akej miery sa slovenské firmy zapoja do obnovy Ukrajiny. „Máme firmy, ktoré sú pripravené realizovať projekty v Ukrajine aj teraz. Návrh možných finančných mechanizmov pre štátne záruky má súčasná vláda na stole, pripravila ho ešte predchádzajúca vláda. Či pôjde o milióny alebo desiatky miliónov štátnych záruk, závisí od rozhodnutia vlády. Aj to sa bude zarátavať do objemu vládnej pomoci podľa metodiky Kielskeho inštitútu,“ vysvetľuje Duleba.
Záverom dodáva, že v skladoch už veľa nepotrebného starého vojenského materiálu neostalo. Nejaký nepotrebný vojenský materiál v hodnote niekoľko desiatok miliónov eur by sa v skladoch možno ešte podľa neho našiel a ten by sme mali Ukrajine poskytnúť, lebo ho už skutočne nepotrebujeme.