V celej slovenskej živočíšnej výrobe je vysoký priemerný vek zamestnancov – prekročil 50 rokov a o pár rokov sa situácia stane už neudržateľnou. Tvrdí to podpredseda Únie hydinárov Slovenska Ladislav Birčák, ktorý stojí na čele jedného z najväčších hydinárskych podnikov Novogal Dvory nad Žitavou. Hydinári a rovnako spracovatelia dopĺňali prirodzený úbytok pracovníkov v posledných rokoch s odretými ušami. No potom, čo na sklonku minulého roka ošetrovateľky, údržbári, elektrikári či šoféri so 40-ročnou praxou využili možnosť odchodu do dôchodku, sa ocitli v pozícii nahého v tŕní.
Farmy a bitúnky bez mladých
„Na Slovensku niet jedinej odbornej školy, ktorá by pripravovala dorast v pozícii chovateľ hydiny, jediná Stredná odborná potravinárska škola v Nitre nevie naplniť triedu chlapcami – mäsiarmi a tí, ktorých vychovali, utekajú za prácou do zahraničia,“ opísal situáciu s pracovnými silami Ladislav Birčák. Jeho prognóza je pesimistická: O pár rokov nebude mať kto na Slovensku chovať sliepky, ani ich spracúvať. Po tom, čo na Slovensko prišli utečenci z Ukrajiny, hydinári predpokladali, že práve oni pokryjú uvoľňujúce sa pracovné miesta. Nestalo sa.
Čítajte viac Slováci presadajú z malých do obrovských áut. Prečo rastie popularita SUV vozidiel
„Ak sa aj u nás zamestnali, po troch-štyroch mesiacoch dávali výpovede a utekali za lepšie platenou prácou do Nemecka. Boli sme iba prestupnou stanicou, možno aj preto, že zárobky v Nemecku sú predsa len vyššie ako na Slovensku,“ objasnil Birčák. Na farmách pracovalo vlani len pol percenta cudzincov a v mäsokombinátoch len 2,7 percenta.
Na jednej z mliečnych fariem sa síce objavili už dojiči až z Filipín, ale Indovia či Pakistanci v dohľadnom čase zrejme nebudú univerzálnou náhradou za chýbajúcich ošetrovateľov či mäsiarov. Preto hydinári, ktorých topánka s nedostatkom pracovných síl omína už teraz, navrhujú zmeniť legislatívu a umožniť zamestnať aj ľudí, ktorí vlani využili odchod do predčasného dôchodku. Z hľadiska náhrady pracovných síl by to bolo najjednoduchšie riešenie, napriek všetkým oprávneným výhradám Sociálnej poisťovne.
Súčasne treba podľa riaditeľa Únie hydinárov Slovenska Daniela Molnára upraviť legislatívu tak, aby bol odchod do predčasného dôchodku posunutý na pôvodnú hranicu. Vláde zároveň navrhujú zvýšiť počty študentov v stredoškolskom systéme vzdelávania podľa potrieb trhu práce, aby školy vychovávali väčšie množstvo absolventov poľnohospodárskych potravinárskych odborov.
Česi majú na vajcia nižšiu DPH
Hydinári ocenili zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne za zamestnancov v poľnohospodárstve a potravinárskom priemysle, lebo to prispelo k zníženiu výrobných nákladov pri produkcii hydiny na sklonku minulého roka. Pravda, nie u všetkých producentov.
Zníženie odvodov do Sociálnej poisťovne bolo totiž limitované čerpaním pomoci za plyn a elektrinu. Šesť najväčších hydinárskych podnikov, ktoré ju využilo, potom nemalo nárok na znížené odvody do Sociálnej poisťovne. Do tejto schémy by však mali byť podľa hydinárov zapojené všetky subjekty živočíšnej výroby a potravinárske podniky.
Na margo toho, že české vajíčka sú stále lacnejšie ako slovenské, hydinári upozornili, že o cene na pulte rozhodujú nielen podpory, ktoré sú v Česku vyššie, ale aj rozdielna DPH – v SR je 20 percent a v ČR len 15 percent.
Útok vtáčej chrípky
Zima je vždy obdobím, keď chovatelia hydiny čelia zvýšenému výskytu vtáčej chrípky. V Európe táto nákaza pravidelne atakuje chovy od roku 2006. Slovensko im doteraz úspešne čelilo, pretože väčšinu produkcie vajíčok a hydinového mäsa zabezpečujú uzavreté chovy nosníc a brojlerov v halách.
Nákaza štandardne robí najväčšie škody v Holandsku. Je to dané obrovskou koncentráciou chovov hydiny. Na porovnanie: Slovensko s rozlohou 49-tisíc kilometrov štvorcových chová 3 milióna nosníc, menšie, ale ľudnatejšie Holandsko (42-tisíc štvorcových kilometrov) však chová 35 miliónov nosníc.
V obchodoch sa predávajú aj holandské vajíčka. Birčák v tejto súvislosti upozornil na to, že holandské voľnovýbehové farmy sú uzavreté a v obchodoch by nemali byť v ponuke vajcia z voľného výbehu. Preto by spotrebitelia mali pozorne sledovať krajinu pôvodu.
Čítajte viac Slovenský motor rastu šliape naplno: v ohrození sú desaťtisíce miest, predáci tvrdia, že situácia je alarmujúca
Naposledy Slovensko čelilo vtáčej chrípke vlani vo februári v jednom z malých chovov na Lúčnom Dvore v okrese Senec. Zásobovanie trhu to neovplyvnilo, lebo väčšina vajíčok (83 percent) pochádza z domácich uzavretých veľkochovov hydiny. Nižšia je sebestačnosť v hydinovom mäse – len 55 percent.
Slovensko by malo bez ujmy zvládnuť aj tohtoročnú vlnu vtáčej chrípky. Ošetrovatelia, ako povedal Ladislav Birčák, sa po vstupe na pracoviská komplet prezlečú do pracovného odevu a prezujú si obuv, aby nezavliekli vírus do chovateľských hál. Fakt, že sa doteraz darilo odolávať vírusu, súvisí zrejme aj s postupným znižovaním chovu domácich zvierat a hydiny na vidieku.
Väčšinu slovenskej produkcie hydiny a vajec zabezpečujú komerčné chovy v uzavretých objektoch. Tie sú pri dodržaní všetkých zoo-veterinárnych pravidiel pred vírusom relatívne bezpečné.