Európska centrálna banka (ECB) zvyšovala úrokové sadzby, čo vplýva aj na ceny úverov. Mechanizmus tohto kroku sa dá vysvetliť aj veľmi zjednodušene. Zvýšenie úrokových sadzieb znamená, že peniaze sú jednoducho drahšie. Firmy a ľudia v takom prípade hospodária s menším objemom peňazí. Keď sa niečo také stane, ceny vo všeobecnosti prestávajú rásť. Ľudia jednoducho nemajú toľko peňazí na míňanie, a to znamená, že zdražovanie sa brzdí. Kým sa to však prejaví, môže to niekoľko mesiacov trvať.
Slovensko je nepríjemná výnimka
Práve rast cien potrebovala eurozóna v uplynulých rokoch skrotiť. V súčasnosti sa dá povedať, že do určitej miery sa to podarilo a rast cien už nie je ekonomickou témou číslo jeden. Práve preto sa dá očakávať, že ECB postupne prestane zvyšovať úrokové sadzby a tento druh tlaku na rast cien úverov na bývanie oslabí. ECB už sadzby dvíhať prestala a základnú úrokovú sadzbu v decembri nechala nezmenenú. „Je to signál pre EÚ, ktorý môže znamenať zvládnutie inflácie, ktorú sa vyššie úroky snažili primárne tlmiť. Predpoklad znižovania základnej sadzby v druhej polovici roka 2024 je tak reálny,“ hovorí Bruno Gábel zo spoločnosti ProHypo.
Vo viacerých krajín eurozóny sa úrokové sadzby hypoték môžu v tomto roku zastaviť, možno začnú klesať. Na Slovensku to zďaleka tak byť nemusí. Úrokové sadzby ECB totiž nie sú jediný faktor, ktorý na cenu úverov vplýva. Okrem úrokových sadzieb centrálnej banky vplýva na úrokové sadzby úverov aj pozícia Slovenska na medzinárodných trhoch. Tá sa postupne môže zhoršovať.
„Vývoj úrokových sadzieb v tomto roku nevyzerá optimisticky. V EÚ sa očakáva, že Európska centrálna banka začne od druhého alebo tretieho kvartálu postupne znižovať základné sadzby, a v tom prípade by mali následne začať klesať aj úroky hypoték. Na Slovensku je však reálne riziko, že sadzby hypoték nielen neklesnú, ale budú ešte stúpať. Dôvodom je rizikový vývoj štátnych financií kvôli slabej konsolidácii a nedostatočnému šetreniu zo strany vlády, ktorý už vedie k zvyšovaniu rizikovej prirážky štátnych dlhopisov, čo má priamy vplyv na rast úrokov hypoték,“ hovorí Marián Búlik zo spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko.
Cena štátnych dlhopisov skutočne ovplyvňuje aj ceny úverov. „Pre banky je investícia do štátnych dlhopisov aj hypoték identicky nákupom dlhu a keďže hypotéky sú výrazne rizikovejšie ako dlhopisy a legislatíva na banky pri hypotékach kladie vyššie nároky na vlastný kapitál, musia mať vyššie úročenie. V tomto roku teda hrozí reálne riziko, že úroky hypoték na Slovensku nielen neklesnú z dnešných úrovní, ale môžu ešte stúpať,“ vysvetľuje Búlik.
Čítajte viac Ako získať maximálnu podporu 150 eur na hypotéku? Štát spustil kompenzácie
Zlý stav verejných financií výnosy z dlhopisov zvyšuje. Vo všeobecnosti dlhopisy problémových krajín považujú investori za rizikovejšie, preto ich nakupujú iba v prípade, že im krajina sľúbi vyšší výnos. Ak je situácia v krajine veľmi zlá, nepomôže ani to a krajina nie je schopná svoj dlhopis predať. Výnosy zo slovenských desaťročných dlhopisov sa v čase uzávierky textu pohybovali na úrovni okolo 3,4 percenta. To je dokonca viac ako cena desaťročných dlhopisov Grécka. Ich cena je na úrovni okolo 3,35 percenta. Vo februári 2012 sa výnosy desaťročných gréckych dlhopisov vyšplhali až na absurdných 38 percent. V tom čase bola grécka ekonomika na pokraji absolútneho krachu a eurozóne hrozilo trieštenie. Grécko sa pod ťarchou problémov s dlhom muselo z finančných trhov stiahnuť a medzinárodní veritelia krajinu dotlačili k masívnemu šetreniu.
To, že Grécko si v súčasnosti požičiava lacnejšie ako Slovensko, je signál, že trend vývoja verejných financií v oboch krajinách je protichodný. Kým situácia Grécka sa za cenu drastických šetriacich opatrení zlepšuje, situácia Slovenska je opačná. To môže mať vplyv aj na ceny hypoték, práve preto, že výnosy dlhopisov budú vysoké.
Zhoršujúci sa stav verejných financií už vnímajú aj ratingové agentúry. Kým dve ratingové agentúry ponechali rating Slovenska ešte pred prípravou programového vyhlásenia a návrhu rozpočtu na nezmenenej úrovni, tretia, agentúra Fitch, už Slovensku znížila rating.
„Riziková prirážka slovenských dlhopisov je už vyššia ako Grécka a z eurozóny je na tom horšie už len Taliansko. Postupné zvyšovanie prirážky, ktorú sme mali ešte začiatkom roka 2022 len mierne vyššiu ako Nemecko, sa prejavilo v tom, že priemerný úrok hypoték na Slovensku v lete 2022 prekonal priemer eurozóny,“ hovorí Búlik.
Slovensko má v súčasnosti jeden z najvyšších deficitov verejných financií. Pre rok 2024 rozpočet počíta s deficitom tesne pod hranicou šiestich percent HDP. Stav verejných financií tak patrí k najhorším v EÚ.
Ďalší problém pre Slovensko spočíva v bezprostrednej blízkosti vojny, ktorú rozpútalo Rusko na Ukrajine. Geopolitické riziká zhoršujú pozíciu Slovenska a atraktivita krajiny pre investorov sa aj v dôsledku vojny znižuje.
Čítajte viac Vláda predstavila štedrejšiu podporu pre mladých ľudí s hypotékou. Pozrite si, čo sa mení
Nejasný výhľad
Odhadovať, kde sa budú nachádzať úrokové sadzby hypoték na konci roka, je pomerne náročné. Bruno Gábel upozorňuje, že ak sa budú úrokové sadzby ECB znižovať, a stav verejných financií to dovolí, priemerné úrokové sadzby sa môžu znížiť o 0,3 až 0,5 percentuálneho bodu. Priemer by sa tak mohol pohybovať nad hranicou 3,5 percenta.
Ak ale situáciu bude zhoršovať zlý stav verejných financií, priemer sa podľa Gábela môže pohybovať nad hranicou 4,5 percenta. Podobne to vníma aj Eva Šablová, riaditeľka pre úvery spoločnosti FinGO.sk. „Vzhľadom na množstvo faktorov, ako je vývoj inflácie v EÚ a na Slovensku či spomínaná ekonomická situácia našej krajiny, je dnes nereálne predikovať, aký stav úrokov bude na Slovensku na konci roka. Aktuálne vnímame veľký rozptyl medzi najdrahšou bankou a tými lacnejšími ponukami hypoték na trhu. Preto očakávame, že aj banky so súčasnými nižšími úrokmi sa môžu počas roka dotiahnuť k piatim percentám,“ hovorí.
Kontroverzná banková daň
Vláda intervenuje na bankovom trhu rozporuplne. Na jednej strane bojuje proti vyšším splátkam hypoték dotovaním zvýšených splátok, na druhej strane robí kroky, ktoré môžu zužovať priestor na pokles úrokových sadzieb. Analytici, ktorých oslovil denník Pravda, sa zhodujú v tom, že opätovné zavedenie bankového odvodu môže spôsobiť, že banky budú váhať so znižovaním úrokových sadzieb na úveroch.
„Je veľmi pravdepodobné, že toto rozhodnutie bude mať vplyv na cenovú politiku bánk. Mohlo by sa to prejaviť vo vyšších bankových poplatkoch alebo úrokových sadzbách,“ hovorí Eva Šablová. Ak porovnáme bankový sektor na Slovensku s inými sektormi hospodárstva, ich výnosnosť je veľmi podobná, ak nie horšia. Keby sme porovnávali bankový sektor na Slovensku s inými štátmi, tak je dokonca menej ziskový ako v zahraničí. Banka je však v prvom rade podnikateľský subjekt, ktorý, pokiaľ bude zaťažený dodatočným zdanením, bude kompenzovať svoje straty zvýšením poplatkov,“ hovorí Gábel. Môže ísť o poplatky za služby, ale aj za úrokové sadzby úverov.