Denník Bild priblížil, že Nemci si za naftu a benzín priplatia kvôli zvyšovaniu daní z oxidu uhličitého (CO2) z predchádzajúcich 30 eur za tonu emisií oxidu uhličitého na súčasných 45 eur. Zvyšovanie dane je súčasťou snáh kabinetu kancelára Olafa Scholza o dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2045.
Čítajte viac Cenové dno sme už videli. Zlacňovanie na čerpacích staniciach sa čoskoro skončí, tvrdí analytik
V praxi to vyzerá tak, že zákazníci tankujúci napríklad na berlínskej čerpacej stanici Pankow zaplatili 1. januára za liter nafty 1,739 eura, čo je o 9 centov viac, ako stál na konci roka. Cena benzínu Super E10 vyskočila v porovnaní s posledným dňom minulého roka o 14 centov na 1,769 eura.
Na ceste k napĺňaniu klimatických cieľov
Bild upozorňuje na to, že ekologická daň má od budúceho roka stúpnuť ešte výraznejšie. V roku 2025 sa má dokonca vyšplhať až na 55 eur za tonu emisií oxidu uhličitého, čo Nemci pocítia pri platení na čerpacích staniciach ešte viac. Podľa denníka totiž ropné spoločnosti prenášajú tieto náklady do finálnych cien pohonných hmôt, pričom cena za liter paliva sa v priemere počnúc prvým januárovým dňom zvýšila o 4,3 centa.
Agentúra Bloomberg už v druhej polovici minulého roka informovala, že rozhodnutie o spoplatnení emisií uhlíka ukončilo týždne nezhôd medzi vysokými predstaviteľmi tamojšej vlády. Minister financií Christian Lindner zo Slobodnej demokratickej strany sa pokúšal obmedziť nárast dane zatiaľ čo člen strany Zelených, minister hospodárstva Robert Habeck, čelil tlaku svojich spolustraníkov na to, aby daň stúpla na 45 eur za tonu emisií. Pôvodne totiž vláda počítala s tým, že od tohto roka stúpne iba na 40 eur za tonu.
Krajina toto opatrenie, s cieľom posunúť sa bližšie ku klimatickej neutralite, zaviedla už v roku 2021. Pred troma rokmi bola daň na tonu emisií oxidu uhličitého nastavená na hranici 25 eur a v roku 2022 potom stúpla na 30 eur.
Čítajte viac Zlacňovanie na čerpacích staniciach by malo pokračovať, kedy sa dostane benzín po 1,5 eura?
Najväčšej európskej ekonomike sa dlhodobo darí výrazne znižovať emisie uhlíka, ktoré v krajine aktuálne klesli na 70-ročné minimum. Ako však dodáva agentúra Bloomberg, najväčší znečisťovateľ v Európe je stále ešte ďaleko od splnenia svojich klimatických cieľov.
Dane, ktoré spôsobili vlnu protestov
Podobné zvyšovanie daní sa už v minulosti stalo rozbuškou, ktorá stála za masovými protestami vo Francúzsku. Kľúčovým dátumom bol v tomto prípade 17. november 2018, kedy do ulíc francúzskych miest vyrazili demonštranti, ktorí nesúhlasili s plánovaným zvýšením daní z pohonných hmôt od roku 2019.
Po tom, ako francúzska vláda po prvom víkende demonštrácií odmietla ustúpiť zo svojho plánu na zvýšenie daní z pohonných hmôt, prívrženci Žltých viest začali blokovať prístupy do skladov s pohonnými hmotami či zastavovali premávku na cestách.
Hnutie, ktoré svoj názov dostalo po žltých vestách tvoriacich povinnú výbavu áut francúzskych vodičov, dokázalo poriadne znepríjemniť život prezidentovi Emmanuelovi Macronovi. Ten pred rokmi, podobne ako teraz nemecká vláda, zvyšovanie daní na palivá zdôvodňoval bojom proti klimatickým zmenám a ochranou životného prostredia.
Čítajte viac Rusko ruší zákaz vývozu benzínu. Už ho majú zase dostatok
Daň z pohonných hmôt bola prvou iskrou, ktorá zapálila sériu protestov, zameraných na rôznorodé sociálne problémy. Stovky tisíc ľudí napokon neprotestovali iba proti vyššej dani na pohonné hmoty. Do ulíc za pomoc najchudobnejším v krajine napokon okrem motoristov, bežných ľudí, vyrazili aj študenti či lekári.