Mnoho rodín a domácností preto upadlo do chudoby, medziročne sa počet ľudí, ktorých ohrozuje chudoba, zvýšil zhruba o 47-tisíc osôb. Väčšina domácností však zdražovanie zvládla. A to aj vďaka mimoriadnemu zvyšovaniu penzií, ktoré poberá vyše 1,1 milióna starobných penzistov.
Ale aj vďaka relatívne vysokému rastu platov, ktorý v niektorých odvetviach dosiahol aj dvojciferné čísla. Je to spôsobené najmä tým, že starnúce Slovensko stráca aktívnu pracovnú silu, rodí sa menej detí a firmy hladné po ľuďoch nedokážu nájsť pracovníkov ani z cudziny.
Čítajte viac Chýbajú šoféri, pekári aj železničiari. Masové odchody do predčasnej penzie ohrozujú chod štátu, varujú zamestnávatelia
Veľa domácností prežilo zdražovanie najmä vďaka výdatnej pomoci zo strany štátu – najväčšiu položku tvorili zadotované ceny plynu a elektriny. Kým v iných štátoch ľudia cítili zdraženie energií v desiatkach percent, slovenské domácnosti zostali uchránené.
No masívna pomoc od štátu na druhej strane znamenala výrazné zhoršenie hospodárenia. Štát začal oveľa viac míňať, ako vyberať na daniach a odvodoch. To sa premietlo do situácie, keď má Slovensko na tento a ďalšie dva nasledujúce roky v pláne dosiahnuť najvyššie deficity v celej európskej dvadsaťosmičke štátov. Za tento rok je to asi 7 až 8 miliárd eur. Je to ohromné číslo, ktoré vláda bude musieť skresať. A to tak, že buď na sebe ušetrí, alebo niekoho viac zdaní.
Štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) sa vybrala cestou väčšieho zdaňovania. A preto konsolidácia je iba iný názov pre zvyšovanie daní. V roku 2024 bude najväčšia výzva pre vládu skrotiť katastrofálny vývoj verejných financií a udržať sociálny štandard ľudí. No bude to veľmi ťažké, ba priam nemožné.
Denník Pravda vybral najväčšie ekonomické udalosti, ktoré sa udiali v roku 2023.
1. „Veľká konsolidácia“ rozpočtu
Štvrtá vláda Roberta Fica má z pohľadu verejných financií najhoršiu pozíciu zo všetkých jeho vlád. Slovensko vykazuje najvyšší deficit – vyše šesť percent na tento rok – spomedzi všetkých krajín EÚ a o potrebe konsolidovať sa hovorilo počas celého roka 2023.
Dôvodom zlého hospodárenia sú dve veľké krízy – covidová a tá súvisiaca s vojnou na Ukrajine – a zlé hospodárenie predchádzajúcich vlád. Najmä tej pod vedením Igora Matoviča a Eduarda Hegera. No nepomohla tomu ani hospodárska politika Ficovej vlády. Vyzerá to tak, že peniaze iba rozdáva – najmä dôchodcom.
Čakalo sa, ako vláda na zlé verejné financie zareaguje. Kabinet predstavil súbor opatrení pod názvom „lex konsolidácia“. Balíček osemnástich opatrení má znížiť schodok zhruba o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu. Nechce pritom znižovať sociálne štandardy. Medzi nimi je menej peňazí pre RTVS, vyššie dane z liehu a tabaku, okresanie druhého piliera a aj zvýšenie zdravotných odvodov. Vlajkovou loďou je zavedenie bankového odvodu, vláda ním chce vybrať až vyše 300 miliónov eur.
Čítajte viac Ekonóm Baláž: Mali sme šliapnuť na brzdu, namiesto toho prišlo ďalšie rozdávanie
Kľúčové je, že konsolidačný balíček ministra financií Ladislava Kamenického (Smer) určite nebude stačiť. V ďalších rokoch bude musieť vláda prísť s ďalšími opatreniami a tempo, aké nastavila pre budúci rok, rozhodne nebude stačiť. Otázne je iba to, kto vysoký účet za deficit zaplatí.
2. Začiatok konca inflácie
Keď sa začal tento rok, inflácia dosiahla svoj absolútny vrchol – vyše 15 percent. Ľudia tak za 100-eurový nákupný košík zrazu platili o vyše 15 eur viac. Odvtedy však každý mesiac klesala nižšie a nižšie. Slovo inflácia, ktorú sem priniesla ruská invázia na Ukrajinu, sa tak používalo čoraz menej a menej. Zatiaľ posledný údaj hovorí o rastie cien na úrovni šiestich percent, ale zdražovanie už dávno zmizlo z titulkov novín.
Ľudia si tiež zvykli a prispôsobili sa. Začali viac nakupovať v akciách a zľavách. Zdražovanie si však vybralo svoju daň. Zhoršila sa finančná situácia mnohých domácností. Kým do začiatku roka 2022 rástol objem peňazí, ktoré majú ľudia uložené v slovenských bankách, až skoro na 43 miliárd eur, odvtedy tento objem prinajlepšom stagnoval, prinajhoršom klesal. Dôvodom bol spomínaný začiatok vojny a príchod inflácie. Ani takmer po dvoch rokoch sa objem vkladov v bankách nevrátil na svoje maximá, keď v októbri tohto roka mali domácnosti v bankách 41,7 miliardy eur.
Z tohto pohľadu sú peniaze na bežnom účte pre infláciu najľahším cieľom a najviac sa znehodnocujú. Z pohľadu finančnej rezervy a úspor tiež nie sú na tom domácnosti najlepšie. Podľa prieskumu agentúry Focus pre spoločnosť Partners Investments viac ako polovica Slovákov uvádza mesačne nasporenú sumu do 150 eur. Zhruba štvrtina opýtaných usporí mesačne iba do 50 eur a rovnaký počet opýtaných iba do 100 eur.
3. Plošne zadotované energie
Ani cent navyše. Slovenské domácnosti sa nemusia báť, že po Novom roku zaplatia viac na elektrine, plyne a teple. Súčasná vláda rozhodla, že zadotuje ceny energií plošne pre všetkých – chudobných aj bohatých.
Ak by sa vývoj cien ponechal bez zásahu, plyn by bol drahší priemerne o 110 percent, elektrina o 40 a teplo o desiatky percent. V prepočte na eurá by si domácnosti priplácali ročne o stovky eur viac. Štát počíta s tým, že za celý rok na to minie 1,25 miliardy eur. Aj táto dotácia spôsobí, že verejné financie skončia v deficite iba tesne pod šiestimi percentami, čo je najviac medzi krajinami Európskej únie.
Plošnú pomoc však unisono kritizovali energetickí experti. Tvrdia, že vláda takto vytvára ako keby umelú realitu, ktorá nekorešponduje s tou ozajstnou realitou. V okolitých krajinách totiž dávno upúšťajú od plošného krytia nárastov cien energií, ktoré určujú najmä ceny komodít – elektriny a plynu – na trhoch.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) sa bránila, že už nebol čas na vymýšľanie schém, podľa ktorých by sa rozhodovalo, ako a komu určiť ceny energií. Sľubuje však, že v roku 2024 vymyslia systém tak, aby sa nedotovali ceny energií pre každého.
4. Skokový rast úrokov na hypotékach
Ceny hypoték boli veľkou témou roku 2023. Úroky začali stúpať už v roku 2022 a v tomto sa zvyšovanie úrokových sadzieb stalo politickou témou. V súčasnosti sú úvery zhruba štvornásobne drahšie v porovnaní s historickými minimami. Do centra pozornosti politikov v predvolebnej kampani sa dostali ľudia, ktorým stúpajú splátky úverov.
Téma zdražovania hypoték sa do verejnej diskusie dostala až v momente, keď bolo jasné, že sa blížia voľby. Na politické tlačovky o tom, že státisícom ľudí hrozí strata strechy nad hlavou reagovalo ministerstvo financií pod vedením člena vlády odborníkov Michala Horvátha s tým, že absolútna väčšina dlžníkov, ktorí budú refinancovať svoje úvery do konca roka 2025, toto zdraženie zvládne. Priemerne mesačná splátka úveru týchto ľudí stúpne o 92 eur.
Keď parlamentné voľby vyhral Smer, jeho nový minister financií Ladislav Kamenický pripravil systém dotovania hypotekárnych splátok. Časť zo sumy, o ktorú sa zvýšili, prípadne ešte budú zvyšovať mesačné splátky úverov, zaplatí štát. Za tento rok si budú môcť dlžníci, ktorých sa to týka a ktorí nezarobia viac ako 2¤086 eur za mesiac, uplatniť daňový bonus vo výške 1¤800 eur. V roku 2024 dostanú dlžníci zase mesačné 150-eurové dávky od ministerstva práce. Dokopy pôjde o 1¤800 eur.
5. Platy začali porážať infláciu
Síce neskoro, ale predsa. Až v polovici decembra 2023 Štatistický úrad priniesol správu, že platy v meraných sektoroch ekonomiky prvýkrát po vyše dvoch rokoch porazili rast cien. Ak si odrátali percentuálny rast cien a percentuálny nárast mzdy, mnoho ľudí si tak konečne mohlo nájsť v peňaženkách viac peňazí, ako to bolo od augusta 2021.
Nebolo to tak, že by platy nerástli aj doteraz. Mzdy stúpali, ale nestačili na vysokú infláciu. Vyzerá to tak, že sa to konečne otočilo a odteraz platy budú rásť ešte rýchlejšie ako inflácia. Je to najmä vďaka tomu, že firmy sú „hladné“ po zamestnancoch. No noví pracovníci sa hľadajú ťažko, pretože ich jednoducho niet. Migrácia spoza hraníc je slabá, a tak domácich zamestnancov nepomáhajú nahrádzať ani tí zo zahraničia. Záujem o pracovnú silu bude však čoraz väčší, pretože sa rodí málo detí a silné ročníky odchádzajú do dôchodku.
Priemerná hrubá mzda v našej ekonomike predstavuje niečo málo vyše 1 400 eur. Z vývoja z posledných rokov sa dá povedať, že sa dvíha v hrubom o viac ako sto eur za rok. Na porovnanie, v roku 2019 predstavovala necelých 1¤100 eur.
6. Veľká čínska investícia do baterkárne
Mal to byť Volkswagen, no nakoniec to budú Číňania. Slovensko sa dočká obrovskej investície v podobe továrne na baterky. Postaví ju spoločnosť Gotion High-Tech. Je to znak, že elektromobilita nie je len vzdialeným snom, ale prichádzajúcou skutočnosťou. Keďže batéria v elektromobile v súčasnosti tvorí asi 40 percent ceny, je veľmi dôležitým komponentom vo výrobe elektrického auta.
Veľká čínska investícia je dôkazom, že sa so Slovenskom počíta ako s hráčom v oblasti elektromobility. Továreň nepostaví iba spoločnosť Gotion High-Tech sama, investícia je spoločná so slovenskou batériovou spoločnosťou InoBat a za veľkej finančnej a administratívnej podpory slovenskej vlády.
Výstavba sa začne už v roku 2024. Na plný výkon by mala fabrika bežať o dva roky neskôr. Továreň by mala stáť na 65 hektároch a vytvorí 1 500 pracovných miest. V prvom štádiu by mala dosiahnuť kapacitu 20 gigawathodín (GWh), pričom jej plný výkon bude 40 GWh. Kapacita jednej gigawathodiny by dokázala zabezpečiť výrobu batérií do vyše 10-tisíc elektromobilov. Analytici dokonca hovoria, že továreň môže zamestnať ešte viac ľudí a vyrobiť viac batérií, ako pôvodne zamýšľa.
Na elektromobilitu reagujú aj slovenské automobilové závody, postupne predstavujú nové a čoraz dostupnejšie čisto elektrické autá.
7. Tretí blok Mochoviec nabehol na plný výkon
Po vyše dvadsiatich rokoch sme uviedli do života nový jadrový zdroj. Príbeh tretieho bloku jadrovej elektrárne Mochovce je konečne na konci. Udialo sa tak na začiatku novembra tohto roka. Neznamená to, že turbíny reaktora sa roztočili až na konci tohto roka, elektrinu vyrába už niekoľko mesiacov, no na 100 percent beží iba niekoľko týždňov.
Dobrá správa je to tiež preto, lebo ide o pomerne čistý zdroj energie, nespaľuje sa pri ňom napríklad uhlie, ktoré do ovzdušia vysiela mnoho škodlivých splodín. Aj vďaka tejto pomerne lacnej a čistej energie si môžu domácnosti užívať zastropované ceny elektriny po celý rok. Ak nabehne aj v súčasnosti budovaný štvrtý blok, Slovensko sa dokonca stane čistým exportérom elektriny.
Podľa harmonogramu by sa malo začať s navážaním jadrového paliva do štvrtého bloku Mochoviec v prvom kvartáli 2025. Šéf Slovenských elektrární Branislav Strýček vyhlásil, že cena oboch blokov bude na úrovni 6,3 miliardy eur.
Tretí blok má rozlohu asi takú ako Bratislavský hrad. Ak by sme mali vyrobiť rovnaké množstvo elektriny zo slnka, potrebovali by sme solárnymi panelmi zaplniť omnoho väčší kus úrodnej zeme.
V treťom bloku je približne 1 400 miestností s takmer 100-tisíc zariadeniami s päť a pol tisíc kilometrami káblov a 175 kilometrov potrubí. Nový jadrový blok v Mochovciach pokryje takmer 13 percent celkovej spotreby elektriny na Slovensku.
8. Predčasné dôchodky ako problém
Dobrý úmysel, ktorý pomôže mnohým starším ľuďom, no na druhej strane poškodí ekonomiku. Azda ani netušili, čo spôsobia navrhovatelia nového systému odchádzania do predčasného dôchodku pod vedením exministra práce Milana Krajniaka zo Sme rodina.
V súčasnosti platí, že ak človek odrobí 40 rokov a prispieva do systému Sociálnej poisťovne, môže požiadať o odchod do predčasnej penzie. Je jedno pritom, koľko má rokov. Tí, čo majú vyštudovanú iba učňovku, prirodzene, môžu ísť do penzie aj v 58 rokoch, pričom riadny odchod do dôchodku by im vychádzal až od 64 rokov. Má to však svoju cenu – za každý mesiac odchodu do penzie sa ľuďom kráti výška dávky o 0,3 percenta. Čím skôr teda do penzie pôjde, tým viac sa mu zmenší dôchodok.
Nový systém narobil v rôznych odvetviach ekonomiky problémy. Zamestnávatelia a firmy sa sťažujú, že im ľudia z pracovných miest utekajú rovno do dôchodku a nemá kto robiť. Práve preto rezort práce už vyhlásil, že prichystá zmeny, aby zmiernil vplyv na ekonomiku. Zatiaľ ešte nie je jasné, ako to vyriešia.