Limit výdavkov je bič na vládu, ktorý má krotiť ministrov v bezbrehom míňaní verejných peňazí. Ak by sa výdavkové limity do rozpočtu zaviedli, ministri by mali obmedzený priestor pri výdavkoch a nemohli by len tak míňať peniaze, čo by malo prispieť k lepšej udržateľnosti verejných financií. Tie sú v pásme vysokého rizika dlhodobej udržateľnosti.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá výdavkové limity aj počíta, upozorňuje, že návrh rozpočtu nerešpektuje výdavkové limity z februára a nové zatiaľ parlament neschválil. Kabinet sa zbavuje zodpovednosti zaviesť výdavkové limity a bráni sa tým, že to nie je potrebné, lebo tieto limity už po voľbách stratili platnosť.
Čítajte viac Vláda ukázala rozpočet. V hre sú dane pre boháčov a oveľa bolestivejšie opatrenia, avizuje minister Kamenický
Na hrozbu zvrátenia reformy z plánu obnovy upozorňuje bývalá vicepremiérka Lívia Vašáková, ktorá donedávna šéfovala slovenskému plánu obnovy. „V prípade, ak vláda nebude rešpektovať tento záväzok a zvráti míľnik, Európska komisia pristúpi k pozastaveniu platieb z plánu obnovy a počká si na nápravu,“ hovorí s tým, že ohrozené môžu byť stovky miliónov eur.
Denník Pravda v súvislosti s výdavkovými limitmi a hrozbou straty európskych peňazí pripravil sériu otázok a odpovedí.
1. Čo nám hrozí?
Plán obnovy funguje na princípe: urobte si reformy a dostanete peniaze na obnovu. Inak povedané, treba splniť vopred stanovené reformné míľniky a potom dostaneme európske peniaze na investície. Ak však už splnený míľnik zvrátime, Európska komisia nám môže pozastaviť vyplatenie peňazí. Výdavkové limity sme si stanovili ako jeden z míľnikov ešte v prvej žiadosti o platbu. Úspešne sme ho splnili a tento rok mali byť výdavkové limity do rozpočtu po prvý raz zahrnuté. V návrhu rozpočtu však chýbajú a je zatiaľ otázne, či ich do rozpočtu dodatočne dostanú.
Čítajte viac Lívia Vašáková, ktorá skončila na čele plánu obnovy: Ak sa zvrátia reformy, môžu prísť sankcie za stámilióny eur
Bývalá šéfka slovenského plánu obnovy Vašáková upozorňuje, že by v prípade zvrátenia reformy išlo o precedens na európskej úrovni, keďže ešte žiaden členský štát míľnik zo svojho plánu obnovy nezvrátil. „Ide teda aj o veľké reputačné riziko, keď by sa zo Slovenska ako lídra realizácie plánu obnovy v európskom porovnaní stala krajina, ktorá ako prvá nerešpektuje svoje právne záväzky,“ vysvetľuje.
2. Musí rozpočet limity obsahovať?
O výdavkových limitoch sa vo verejnej debate diskutuje už vyše desať rokov. Ekonomickí experti dlhodobo volali po ich zavedení. Vláda sa odhodlala a konečne ich schválila ešte v roku 2022. Pri súčasnom enormnom zadlžovaní krajiny sa tak téma výdavkových limitov opäť dostáva čoraz viac do popredia. Na výdavkové limity bola ešte pre rok 2023 výnimka. Bola kríza, a tak sa fiškálne pravidlá na európskej úrovni uvoľnili. To však už neplatí a treba opäť začať šetriť.
Je potrebné, aby v rozpočte limity boli zahrnuté a aj rešpektované. Rozpočtová rada upozorňuje, že na základe ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti a zákona o rozpočtových pravidlách musí návrh rozpočtu spĺňať pravidlo limitu verejných výdavkov.
3. Prečo sa limity teraz počítajú znovu?
Rozpočtová rada v súčasnosti počíta nový limit výdavkov. Tento proces sa opakuje vždy po vymenovaní novej vlády s dôverou. Cieľom je určiť limit verejných výdavkov pre novú vládu na celé volebné obdobie. Takto vypočítaný limit bezodkladne rozpočtová rada odošle do parlamentu na schválenie.
Rozhodnúť o novom limite by sa malo ešte pred schválením rozpočtu. Podľa RRZ kým nedôjde k schváleniu nových limitov, zostáva formálne v platnosti pre rok 2024 posledný schválený limit výdavkov. Ten odobrila bývalá vláda ešte vo februári. Dostali sme sa tak do situácie, keď nové limity ešte neboli schválené a staré limity vláda ignoruje.
Predseda rozpočtovej rady Ján Tóth na stretnutí s novinármi povedal, že tento týždeň pošlú do parlamentu nový prepočet výdavkových limitov. „Je na parlamente, či ich schváli, alebo nie. Pokiaľ ich neschváli, tak platia tie staré, čo sú zhodou okolností prísnejšie limity. Rozpočet tie staré limity, prirodzene, nespĺňa, nakoľko staré výdavkové limity nemajú v sebe zahrnuté všetky zdedené legislatívne opatrenia, ktoré od februára 2023 nastali,“ vysvetľuje. Ako ďalej hovorí, tak to, či spĺňa rozpočet nové výdavkové limity, ktoré momentálne ešte rozpočtová rada počíta, je ešte príliš skoro povedať, lebo ich sami nepoznajú. „Vláda by tak mala prepracovať rozpočet v súlade s novými limitmi, pokiaľ tie nové limity budú v parlamente aj schválené,“ dodáva.
4. Čo vraví rezort financií?
Ministerstvo financií tvrdí, že limity už po voľbách stratili platnosť. Tu sa rozchádzajú s názorom rozpočtovej rady. Tá tvrdí, že staré limity platia dovtedy, pokiaľ sa nevypočítajú a neschvália nové. Šéf rezortu financií vyhlásil, že dávať výdavkové limity do plánu obnovy nebol dobrý krok.
„Bývalá vláda absolútnym amaterizmom, ktorý tu predviedla, zaviedla do míľnikov aj výdavkové limity. Budeme čakať na to, aké budú výdavkové limity a tie musia prejsť cez parlament,“ vyhlásil po rokovaní tripartity šéf rezortu financií Ladislav Kamenický (Smer). Podľa neho dávať výdavkové limity do míľnikov plánu obnovy je škodoradosť bývalej vlády. S otázkami ohľadom výdavkových limitov sme sa obrátili aj na ministerstvo financií. Do uzávierky nám však odpoveď neprišla.
5. Čo sú to výdavkové limity?
Výdavkové limity majú za cieľ limitovať nárast výdavkov. Aby politici nemíňali viac, než si štát môže dovoliť. Dôležitosť výdavkových limitov sa dá ilustrovať na dvoch príkladoch. Na jednej strane je to nástroj, ktorý pomôže pri dodržiavaní prijatého rozpočtu. V minulosti sa totiž často stávalo, že politici nebrali schválený rozpočet príliš vážne a pristupovali k nemu v štýle, že papier znesie všetko. Opakovane sa stávalo, že v dobrých časoch skončili verejné financie s horším výsledkom, ako predpokladal schválený rozpočet, pretože samotné vlády nebrali vážne svoj vlastný rozpočet.
Je to tiež kľúčový nástroj proticyklickej politiky vlády. Má priniesť v dobrých ekonomických časoch rýchlejšie znižovanie deficitu a, naopak, v čase problémov v ekonomike vytvára priestor pre pomoc zasiahnutému hospodárstvu.
Plán reálnej konsolidácie chýba
Jednou z priorít novej vlády bol návrat k udržateľným verejným financiám. Túto snahu si kabinet napísal aj do programového vyhlásenia vlády. Ako však vyplýva z návrhu rozpočtového plánu, tak verejné financie ostanú v pásme vysokého rizika ešte aj v roku 2026. Dlhodobá udržateľnosť by bola prakticky nezmenená.
Ako je to možné, keď vláda avizovala úsporné opatrenia za takmer dve miliardy eur, o ktorých sa rokuje v parlamente? Na jednej strane vláda prijala aj množstvo nových výdavkov za zhruba miliardu eur. Na druhej strane je množstvo opatrení len dočasné a bez trvalého vplyvu na udržateľnosť verejných financií. Spomeňme napríklad daň pre Slovnaft. Štát momentálne zdaňuje nadzisky rafinérie preto, že ťaží z lacnej ruskej ropy. Lenže ten rozdiel v cene tu nebude dlhodobo a môže sa stať, že už o rok či dva nebude Slovnaft z tejto výhody ťažiť a nebudú tak ani pritekať peniaze zo solidárneho príspevku do štátnej kasy.