Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) preto v pondelok na vládu priniesol svoj balíček s názvom Lex konsolidácia. Všetkých 18 opatrení vrátane vyšších daní začne platiť v priebehu roka 2024.
Najväčšia „šetriaca“ položka je škrtnutie príspevkov, ktoré si ľudia posielajú do druhého piliera (z 5,5 na 4 %). Ide až o 365 miliónov eur za rok. Druhá najväčšia položka – 357 miliónov – je zvýšenie odvodov na zdravotné poistenie z 10 na 11 %, ktoré sa dotkne firiem a živnostníkov. Tretie najväčšie opatrenie je banková daň v objeme 336 miliónov eur, ktoré finančné domy zaplatia zo zisku. Ďalej prídu od Nového roka vyššie dane za tabak, alkohol, Slovnaft prispeje špeciálnou daňou za odoberanie ruskej ropy a viac peňazí do štátnej kasy prinesie aj zrušenie sviatku, ktorý pripadal na 1. september.
Víťazi sú súčasní penzisti
Okamžite sa rozbehla medzi ekonómami a odborníkmi debata, akým smerom sa vláda konsolidačným balíčkom vybrala. Inými slovami – kto sú víťazi a porazení upratovania štátnej kasy? Ekonóm z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž odpovedá jednoznačne: „Dočasným víťazom sú dôchodcovia. Porazení sú všetci ostatní,“ tvrdí Baláž.
Čítajte viac Nové dane Ficovej vlády. Pozrite si všetkých 18 opatrení
Súhlasí s ním ekonóm Viliam Páleník z Ekonomického ústavu SAV. „Z krátkodobého hľadiska sú víťazmi predstavenej vládnej konsolidácie súčasní starobní dôchodcovia – kvôli dodatočným dôchodkom – a porazenými pracujúci stredného veku,“ povedal.
Odborári združení v Konfederácii odborových zväzov SR sa obávajú, že plánované šetrenie na ministerstvách sa dotkne platov zamestnancov, ktorí v nich pracujú. Takisto vláda plánuje nezvyšovať platy vo verejnej správe od septembra 2024. „Pre odbory je neprípustné prípadné zníženie zamestnanosti a platov vo verejnej sfére ako nástroj úspor. Zamestnanci nemôžu doplácať na nevyhnutnú konsolidáciu verejných financií. Zároveň sa vláda vo svojom programovom vyhlásení zaviazala minimálne k valorizácii platov učiteľov,“ tvrdí Martina Némethová z odborového zväzu.
Len sa zvyšujú dane, nešetrí sa
Ľuboš Pavelka z Katedry medzinárodného obchodu Ekonomickej univerzity v Bratislave si všíma, že Kamenického balíček sa sústreďuje len na zvyšovanie príjmov štátu a nie na „sekanie“ výdavkov. Tiež mu chýba, aby bohatší platili viac sociálnych odvodov. Páči sa mu zavedenie minimálnej firemnej dane, ktorá bežne platí vo vyspelých krajinách EÚ a u nás bola zrušená. Na záver sa pýta, koľko štát vôbec vyberie z vyššej dane z dividend, ktorú môžu firmy aj tak obchádzať.
Čítajte viac Fico ustúpil Dankovi. Rodičovský dôchodok zostane, vyplácať ho však budú inak
Analytici najväčšej slovenskej banky Slovenskej sporiteľne konsolidačné opatrenia považujú za mimoriadne škodlivé. „Celá konsolidácia je na príjmovej strane, vláda nešetrí takmer nič, čo je neudržateľné a výrazne to škodí ekonomickému rastu,“ hovorí hlavná banková analytička Mária Valachyová. Najviac je, samozrejme, proti bankovej dani a skresaniu príspevkov do druhého piliera.
„Navrhované vyššie dane povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a na dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ môžeme zabudnúť. Očakávali sme, že vláda aspoň na začiatku volebného obdobia pristúpi aj k nepopulárnym opatreniam a bude šetriť. To sa nestalo,“ dodáva Valachyová.
Pracujúci a budúci penzisti to zaplatia
Podľa ekonóma inštitútu INESS Radovana Ďuranu sú porazení zamestnanci, ktorí budú musieť zo svojej odmeny za prácu financovať neschopnosť tejto a predošlej vlády zmeniť financovanie a manažment zdravotníctva. „Zamestnanec s hrubou mzdou 1 500 eur si priplatí za zdravotníctvo o 8 eur viac. Toto zvýšenie odvodov nemuselo nastať, keby vláda našla odvahu škrtnúť rodičovský dôchodok,“ tvrdí Ďurana.
Ďalšími porazenými sú sporitelia v druhom pilieri, ktorí si budú posielať menej peňazí na svoje dôchodkové účty. „Porazení sú sporitelia, ktorých vláda donúti vymeniť vlastné úspory za neistý prísľub dôchodku v budúcnosti. Len kvôli tomu, aby tá istá vláda mohla vyplatiť 13. dôchodok v priemernej výške aj dôchodcom, ktorí majú vyšší príjem ako spomínaní sporitelia,“ pokračuje Ďurana. Ďalšími porazenými sú vlastníci firiem, mladí ľudia, ktorí môžu kvôli bankovej dani dostať horšie úvery.
Čítajte viac Priemerné predčasné dôchodky sú vyššie ako riadne. Záujem o skorší odchod do penzie prináša problémy
Medzi tými, čo si pohoršia, sú tiež podľa neho mladí ľudia, ktorí dostanú horšie podmienky bankových úverov kvôli 45-percentnej dani zo zisku bánk. „Porazenými sú zároveň všetci daňovníci Slovenska. Ich politici totiž zle nastavené politiky nedokážu riešiť, utiekajú sa k lacnému a pohodlnému zvyšovaniu daní, ktoré zníži budúci hospodársky rast a ich blahobyt,“ dodal Ďurana.
Schmögnerová: bohatších mali zdaniť viac
Bývalá ministerka financií za SDĽ Brigita Schmögnerová hovorí, že víťazmi konsolidácie sú fyzické osoby s vyššími a vysokými príjmami a lepšími až vysokými majetkovými pomermi. „Nenavrhuje sa progresívne zdanenie príjmov fyzických osôb, ani úprava daňového bonusu, ktorý zvýhodňuje vyššie príjmové skupiny a diskriminuje nízkopríjmové rodiny a rodiny nezamestnaných. Nenavrhuje sa ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, resp. zrušenie stropu na sociálne odvody. Nenavrhujú sa žiadne nové majetkové dane – z dedičstva, darovania a prevodu a prechodu nehnuteľností – a žiadna zmena dane z nehnuteľnosti na cenovom princípe,“ hovorí Schmögnerová.
Zvýšenie sadzby dane na dividendy je kozmetické a iba úzky okruh ľudí postihne zrušenie zvýhodnenia osôb s kapitálovými príjmami, tvrdí exministerka. Sťažovať sa môžu podľa nej aj sporitelia v druhom pilieri, ale „jeho výkonnosť je nízka a vplyvy na udržateľnosť verejných financií sporné“.
Naopak, na strane porazených je filozofia prechodu na zelenú ekonomiku a ekonomika poháňaná inováciami. „Nenavrhuje sa vyššia odpočítateľnosť výdavkov spojených s investíciami do inovácií, dekarbonizácie a podobne z daňového základu podnikateľského subjektu. Nenavrhujú sa environmentálne dane,“ kritizuje Schmögnerová.
Na záver hovorí, že Lex konsolidácia neodráža základné princípy daňovej politiky sociálnodemokratickej vlády. „Ignoruje prerozdeľovaciu funkciu daní a vertikálnu daňovú spravodlivosť. Bohužiaľ, neprispeje k znižovaniu príjmových a majetkových rozdielov,“ konštatuje exministerka.