Vláda chce navyše od roku 2024 vyplácať domácnostiam mesačnú dávku, okrem toho predstavila zmeny v daňovom bonuse. Bonus má klientom pomôcť s úhradou splátok, ktoré stúpli už v tomto roku. „Reagujeme na zvýšenie úrokových sadzieb. Toto zvýšenie bolo šokové. Kým niekedy si ľudia brali hypotéky okolo jedného percenta, aj pod jedno percento, tak dnes keď prídete do banky, tak sa úroky hýbu niekde okolo piatich percent. Mnohým ľuďom stúpajú splátky hypoték o stovky eur,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický (Smer).
Nosným pilierom riešenia je podpora ľudí, ktorí refixujú svoje hypotéky. Výška ich splátky už počas roka 2023 po refixácii stúpla a vláda bude klientom rozdiel vo výške splátok dotovať. Štát by mal oprávneným osobám od budúceho roka prispievať na zvýšenú úhradu splátky úveru, ku ktorej môže dôjsť pri jeho refixácii na bývanie. Výška príspevku ako novej štátnej sociálnej dávky by mala byť 75 percent zo zvýšenia splátky úveru na bývanie, najviac v sume 150 eur mesačne. Ročne tak klienti bánk môžu na splácanie hypotéky získať od štátu 1 800 eur. Parlament o tom bude rozhodovať v skrátenom legislatívnom konaní.
Čítajte viac Vyše 600 eur ako trinásty dôchodok nedostanú všetci. Mnoho penzistov čakajú výrazne nižšie sumy
V praxi to znamená, že ak klientovi stúpne splátka hypotéky z 300 eur na 500 eur mesačne, dlžník bude mať nárok na maximálnu výšku podpory od štátu. Rozdiel medzi splátkami je dvesto eur, 75 percent z tejto sumy je 150 eur. Ročne tak klient banky od štátu získa maximum. O pravidelnú dávku bude potrebné požiadať raz ročne.
K pomoci vo výške 150 eur mesačne sa však väčšina klientov nedostane. Z údajov centrálnej banky vyplýva, že navýšenie do výšky 175 eur mesačne sa bude týkať až takmer 298-tisíc hypoték, ktoré sa budú refinancovať do roku 2025. Naopak, navýšenie viac ako 200 eur sa bude týkať zhruba štyridsaťtisíc úverov, teda nepomerne menej. Navýšenie splátky hypotéky do sto eur sa pritom podľa NBS týka až 231-tisíc úverov. Ľudia, ktorým stúpne splátka o sto eur, dostanú od štátu 75 eur.
Tieto údaje teda ukazujú, že klientov slovenských bánk v skutočnosti vysoké nárasty splátok hypoték nečakajú a z nárastu cien hypoték strana Smer do veľkej miery vyrábala umelú hrozbu, ktorá poslúžila v politickom boji pred voľbami.
Túto pomoc bude vyplácať ministerstvo práce. „Za rok 2023 doručíme pomoc formou daňového bonusu, od roka 2024 pôjde o pravidelný príspevok k mesačným splátkam úverov. Príspevok budú vyplácať úrady práce, vždy nasledujúci mesiac po zaplatení splátky. Stačí, ak občan podá na príslušnom úrade práce žiadosť a ten v spolupráci s Finančnou správou SR a bankami rozhodne, či spĺňa na túto bonifikáciu nárok. Zatiaľ je pomoc nastavená do roku 2027 s možnosťou pravidelného prehodnocovania pri zákone o štátnom rozpočte,“ povedal minister práce Erik Tomáš (Hlas).
Kto bude mať na pomoc nárok?
Na túto pomoc bude mať nárok človek, ktorého príjem nepresahuje 1,6-násobok priemernej mzdy za kalendárny rok, za ktorý sa posudzuje príjem. Pre rok 2024 to bude rok 2022. Ide o ľudí s príjmom do približne 2 086 eur. Ak je na úvere spoludlžník, príjmová hranica sa posúva tak, aby hranicu 1,6-násobku priemernej mzdy dlžníci v priemere neprekročili. Pri dvoch spoludlžníkoch sa teda príjmová hranica zdvojnásobuje, no štát dávku vyplatí len raz. Celkovo bude zasahovať zhruba 315-tisíc úverov.
Zároveň vláda nepošle peniaze na taký úver, ktorým sa financuje nehnuteľnosť, ktorá je v prenájme. Ľudia teda môžu s pomocou rátať iba v prípade takého úveru, ktorý financoval nehnuteľnosť, v ktorej títo ľudia bývajú. Zároveň platí, že konkrétny človek môže túto dávku čerpať len na jednu nehnuteľnosť. Nárok na pravidelný príspevok majú mať občania, ktorí zmluvu o úvere na bývanie uzatvorili pred 1. januárom roku 2024.
Zmeny v daňovom bonuse
Vláda okrem toho predstavila pomoc vo forme daňového bonusu, platí teda, že modifikuje daňový bonus na zaplatené hypotéky, ktorý už v zákone o dani z príjmu existuje. Aktuálne ho majú k dispozícii ľudia vo veku od 18 do 35 rokov s príjmom do 1,3-násobku priemerného príjmu.
Zmeny v tomto nástroji sa dajú rozdeliť na dve časti. Prvou je pomoc od štátu s úrokmi zaplatenými v roku 2023, druhou je daňový bonus naviazaný na úroky zaplatené od roku 2024.
Práve daňový bonus bude slúžiť na to, aby štát kompenzoval nárast cien hypoték v roku 2023. Ľudia s príjmom do 1,6-násobku priemernej mzdy si za rok 2023 budú môcť uplatniť daňový bonus do výšky 1 800 eur. Týka sa to refixovaných hypoték. Viaceré pravidlá zostávajú rovnaké. Štát zaplatí vo forme bonusu 75 percent navýšenia mesačnej splátky, maximálna suma je 1 800 eur. V roku 2023 nebude pre daňový bonus na zaplatené úroky existovať vekové obmedzenie.
Opäť platí, že daňový bonus si bude môcť uplatniť človek s príjmom maximálne 1,6-násobku priemernej mzdy. Daňový bonus je nástroj, ktorý znižuje už vyrubenú daň. Znamená to, že fyzické osoby zaplatia na daniach menej. To je hrozba pre samosprávy. Výnos z dane z príjmu fyzických osôb ide totiž práve samosprávam.
„Obce zvýšia dane a poplatky pre občanov a kruh sa uzavrie. Akúkoľvek pomoc vo finále zaplatia len a len ľudia. A hlavne tí, ktorým sa pomoc ani nedostane, len sa im zvýšia ich životné náklady,“ povedal tímlíder pre verejné financie za stranu SaS Marián Viskupič. Napríklad Bratislava ohlásila, že bude zásadne zvyšovať daň z nehnuteľnosti a aj iné miestne dane a poplatky. „Samosprávy sú skutočne v problémoch, ktoré spôsobil Igor Matovič nesystémovým a nespravodlivým daňovým bonusom na dieťa,“ uviedol Viskupič. Ladislav Kamenický ale avizoval, že štát bude výpadok kompenzovať.
Čítajte viac NBS ukázala, kto bude mať problém splácať hypotéku. Zopakovala, že veľa takých domácností nebude, no nakreslila aj horší scenár
Bonus bude štedrejší pre mladých
Od roku 2024 sa daňový bonus do určitej miery vráti do podoby, v ktorej existuje dnes. Opäť bude k dispozícii pre mladých vo veku od 18 do 35 rokov, ktorých príjem neprekročí 1,6-násobok priemernej mzdy. Aktuálne je maximálna výška daňového bonusu 400 eur.
Náklady štátu na pomoc s hypotékami by sa mali za roky 2023 a 2024 vyšplhať spolu na zhruba 80 miliónov eur. Aj táto suma naznačuje, že jednotlivým domácnostiam nehrozí, že by mali plošne prichádzať o strechu nad hlavou.
Banky o ničom nevedeli
Samotné banky vôbec nevedeli, čo ministerstvo pripravuje. „Slovenská banková asociácia nebola prizvaná na konzultáciu k predloženému návrhu zákona o pomoci pri splácaní úveru na bývanie, i keď oslovila Ministerstvo financií SR s požiadavkou o prizvanie do diskusie a pripomienkového procesu akýchkoľvek návrhov týkajúcich sa bankového sektora,“ hovorí Daniela Gilányi, hovorkyňa Slovenskej bankovej asociácie.
Finančné domy sa zároveň obávajú, že novinka zvýši ich náklady. „Na analýzu procesov a realizáciu povinností bánk vzhľadom na účinnosť zákona je veľmi krátke časové obdobie. Zabezpečenie činností bankami vyplývajúcich z návrhu zákona si bude vyžadovať odbornú diskusiu s orgánmi štátnej správy a bude mať dopad na zvýšenú nákladovosť bankového sektora,“ dopĺňa Gilányi. Banky budú napríklad musieť relatívne intenzívne komunikovať s jednotlivými štátnymi úradmi.
Na slabé miesta takto pripravenej pomoci upozorňuje aj Martin Šuster z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ide totiž o taký druh opatrenia, ktorý komplikuje boj so zdražovaním, keďže sa koalícia rozhodla rozdávať peniaze. „Vláda by nemala negovať menovú politiku. Aj vláda deklaruje, že hľadá všetky možnosti, ako znížiť súčasnú vysokú infláciu. Dôležitým nástrojom boja proti inflácii je menová politika, ktorá musela kvôli tomu zvyšovať úrokové sadzby, dôsledkom toho je aj zvýšenie úrokových sadzieb na hypotékach a vyššie splátky. Ak vláda hypotekárnym dlžníkom tieto splátky teraz zadotuje, tak vlastne neguje časť menovej politiky a oslabuje ten hlavný nástroj, ktorý proti inflácii máme,“ hovorí Šuster.
Upozorňuje, že v rámci eurozóny máme aj na Slovensku spoločnú európsku politiku, ktorá je nastavená proti inflácii ako celok. „Na Slovensku pritom máme vyššiu infláciu, ako je priemer eurozóny, takže my by sme potrebovali, aby menová politika u nás bola silnejšia – a my ju oslabujeme,“ dodáva. Rezervovane hodnotí nápad dotovať hypotéky aj Radovan Ďurana z inštitútu INESS. Štát by do splácania hypoték nemal podľa neho zasahovať. Aj preto víta, že opatrenie obsahuje príjmové obmedzenie. „Je určite dobré, že ten strop tam je,“ hovorí, ale hranicu okolo štyroch tisíc eur pre dvoch spoludlžníkov považuje za vysokú. „Príjem štyritisíc eur na domácnosť je na slovenské pomery vysoká a dotácia splátok nebude adresná,“ doplnil Ďurana.