Český ekonóm o Slovensku: Som skeptický v tom, že by sa nejako výrazne šetrilo. Nastupujúca vláda zatiaľ ani nebude musieť

„Podobne ako v Českej republike by mala byť štruktúra výdavkov viac naklonená investíciám. Som ale skeptický v tom, že vláda, ktorá bola vymenovaná v októbri, by nejako výrazne šetrila. Pravdupovediac, ani nebude musieť. Myslím si, že aj napriek dynamike rastu deficitov nebude potrebovať razantné opatrenia. Ako ekonóm by som ich videl rád, no vkráda sa mi do mysli reálny pohľad, ktorý vníma aj politický rozmer situácie,“ hovorí v rozhovore pre Pravdu český ekonóm Lukáš Kovanda, hlavný ekonóm Trinity Bank.

Kovanda sa zúčastnil na konferencii TA3 Reality 2023.

Na Slovensku prebieha debata o tom, že jednoznačne musíme ozdraviť verejné financie. Ako vyzerá Slovensko pri pohľade spoza hraníc, z Českej republiky?

Slovensko vykazuje o niečo vyšší dlh ako Česká republika, stále je však pod priemerom eurozóny aj EÚ. Preto si myslím, že akútna potreba škrtania nie je. Slovensko má tiež horší rating ako Česko. Ten dlh však nie je taký vysoký a rating Slovenska taký zlý, aby nejakým spôsobom vydesili medzinárodných investorov. Ak by to tak bolo, žiadali by, za to, že požičajú peniaze slovenskej vláde, vyšší úrok. V tejto chvíli žiadajú zhruba štyri percentá na desať rokov. To je zhruba o jeden percentuálny bod menej ako v prípade Česka.

Hlavným dôvodom je to, že Slovensko je členom eurozóny a je v určitom klube spolu s Nemeckom. To je veľmi silná ekonomika a to dáva Slovensku výhodu, že aj napriek vyššiemu dlhu a horšiemu ratingu ako Česko platí Slovensko za to, že sa zadlžuje, nižší úrok ako Česko.

V Česku sa tiež hovorí, že treba razantne ozdravovať verejné financie. Situácia určite nie je ideálna ani v Česku a ani na Slovensku. Ale tiež nie je ani kritická.

Hovorí sa však, že problémom nie je ani tak samotná výška dlhu, ako rýchlosť, akou náš dlh rastie. Výhľad teda nie je dobrý.

Áno, to je skutočne pravda. Deficit v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) by ste v tomto roku mali mať najvyšší spomedzi všetkých krajín EÚ.

Nad šiestimi percentami HDP.

Áno, to je skutočne varovné. Na druhej strane, nedajú sa robiť závery z deficitov za uplynulý jeden či dva roky. Vidíme síce dynamiku rastu, no do hry vstupuje aj výška HDP. Ak budete schopní rásť z dlhu, tak budete pomerne rýchlo schopní stabilizovať aj tento ukazovateľ. Záleží na tom, na čo idú peniaze, ktoré ten deficit zvyšujú. Ide o to, či ich „prejete“ a dáte ich napríklad na zvýšenie dôchodkov. Ak by však boli investované, bolo by to iné, to treba rozlišovať. Slovensko sa z tohto pohľadu nenachádza v ideálnej situácii.

Čo to znamená?

Podobne ako v Českej republike by mala byť štruktúra výdavkov viac naklonená investíciám. Som ale skeptický v tom, že vláda, ktorá bola vymenovaná v októbri, by nejako výrazne šetrila. Pravdupovediac, ani nebude musieť. Myslím si, že aj napriek dynamike rastu deficitov nebude potrebovať razantné opatrenia. Ako ekonóm by som ich videl rád, no vkráda sa mi do mysli reálny pohľad, ktorý vníma aj politický rozmer situácie. Je možné, že sa urobia nejaké základné opatrenia, no vlastne žiadna z tých strán, ktoré boli v parlamentných voľbách na Slovensku, nemala prepracovaný program ozdravenia verejných financií. Jednookým kráľom medzi slepými je možno Saska Richarda Sulíka.

No ostala v opozícii.

Z koaličných strán, čo som sledoval, neboli žiadne programy ozdravenia verejných financií. Naopak, boli tam načrtnuté ďalšie výdavky, napríklad dotácie hypoték, prípadne zvyšovanie dôchodkov. Som skeptický v tom, že by sa nejako výrazne šetrilo. Zatiaľ táto vláda, ktorá nastupuje, ani nebude musieť. Možno vám ratingové agentúry môžu v krajnom prípade zhoršiť rating, lenže stále máte nižšie úrokové sadzby ako Česko. To bude pre politikov kľúčové. Povedia: „Prečo by sme mali šetriť, Česi platia za svoj dlh viac, máme priestor na ďalšie zadlžovanie.“

V poriadku, lenže napríklad ešte relatívne nedávno si Slovensko požičiavalo peniaze len o trochu drahšie ako Nemecko. Bolo to najmä preto, že dlhopisy kupovala takmer výhradne Európska centrálna banka (ECB). To sa už skončilo a rozdiel medzi Slovenskom a Nemeckom sa začal prejavovať. Nikde nie je napísané, že sa to už skončilo. Ak sme dnes percento pod výnosmi českých dlhopisov, tak sme tam možno iba nestihli stúpnuť. Ako to vnímate?

To máte pravdu, toto riziko tu je. Teraz skôr rozmýšľam nad tým, čo budú politici na Slovensku v najbližších mesiacoch hovoriť. Ak nepredložia plán nejakého drastického znižovania daní, prípadne výrazného navyšovania výdavkov, žiadna panika nenastane. Hovorím o situácii, aká sa udiala v roku 2022 vo Veľkej Británii. Premiérka Liz Trussová predostrela také razantné znižovanie daní, že finančné trhy nevedeli, kde na to krajina vezme. Rýchlo stúpali úrokové sadzby na britských dlhopisoch a situácia sa pre ňu stala ekonomicky a nakoniec aj politicky neudržateľná.

Bola v úrade napokon len niekoľko dní.

Bola tam len niekoľko dní a Veľká Británia prestala mať dôveru trhov. Nemyslím, si, že nová vláda, ktorá na Slovensku nastupuje, bude robiť nejaké takéto zásadné ťahy. Uvidíme, ako novú vládu prijmú trhy, no ja si myslím, že už ju akosi prijali a teraz sa neobávajú nejakého dramatického zhoršenia v oblasti verejných financií. Ale, samozrejme, je to hra s ohňom. Čím dlhšie sa budú odkladať konsolidačné opatrenia, tým to bude horšie. Som ale skeptický v tom, že táto vláda s tým začne.

Dvakrát ste už povedali, že táto vláda vlastne nebude musieť dramaticky škrtať. Prečo?

Nebude musieť a nebude chcieť, ale mala by. Nemá to však v programe.

Vláda odborníkov, ktorú strieda, ale, naopak, hovorí, že šetrenie je potrebné a toho času až tak veľa nemáme. Koľko času teda z vášho pohľadu Slovensko má, ak hovoríte, že táto vláda nebude musieť škrtať až tak výrazne.

Určite by bolo ideálne, ak by plán postupného ozdravenia verejných financií existoval už teraz. Máte pravdu v tom, že deficit je veľký. Nie je ani koronakríza, ani iná dramatická kríza. Pre politikov bude z môjho pohľadu určujúci takzvaný spread (rozdiel vo výnosoch medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi, pozn. red.) a samotná výška úrokových sadzieb na dlhopisoch. Tá je ale stále na prijateľnej úrovni.

Tam sa však bude premietať aj miera inflácie. Tá by mala v budúcom a v tom ďalšom roku klesať. Úroky, ktoré platí slovenská vláda za to, že sa zadlžuje, by teda mali klesať. Keď je totiž vysoká inflácia, tak investori jednoducho od vlády žiadajú vyšší úrok za to, že jej požičajú.

Čo z toho vyplýva?

Ak vláda nechce riskovať, tak by mala poslať hneď na začiatku nejaký signál, že verejným financiám nepopustí uzdu. Vláda podľa mňa nebude výškou úrokových sadzieb, za ktoré si bude požičiavať, nútená konsolidovať. Pre ňu to sú nepopulárne kroky. Musela by sekať sociálne dávky a nezvyšovať dôchodky tak, ako sľubovala. Myslím si, že vláda sa bude chcieť oprieť o tieto voličské skupiny a vychádzať im v ústrety. Tým však nehovorím, že by nemala ozdravovať. To určite áno, len si nemyslím, že tá situácia je natoľko ťaživá, že by musela robiť čosi naozaj razantné.

Hovoríte, že deficity sú relatívne vysoké bez toho, aby na to bol konkrétny dobrý dôvod. Prečo teda vznikajú? Je to tak, že sme jednoducho uvarili žabu? Že sme si na vysoké deficity jednoducho zvykli?

Do značnej miery áno. Tá situácia je podobná ako v Českej republike. Počas koronakrízy si ľudia zvykli na to, že nepracujú a dostávajú peniaze. Ak nepracujete a dostávate peniaze bez vytvárania protihodnoty, tak je to, samozrejme, na dlh. Teraz sú politici v Česku v ťažkej situácii, ľudia si na tú drogu, na helikoptérové peniaze, zvykli a podobná situácia je aj na Slovensku. Slovensko aj Česko si žijú nad pomery, a to odrážajú rekordné deficity. Vy budete mať rekordný deficit teraz, my sme to zažili v uplynulých rokoch. Dynamika v Česku bola pomerne značná, museli sme vytvoriť konsolidačný balíček. Hoci je pomerne mäkký, tak do sveta, napríklad ratingovým agentúram, vysiela signál, že sa v krajine niečo robí.

Taký signál by mala vyslať aj vláda Roberta Fica. Môže napríklad zdaniť technologické giganty. Hovorí sa o zdanení bánk.

Áno, sektorová daň. Je to krok, ktorý je populistický, ja som určite proti tomu, aby sa sektorová daň zavádzala. Myslím si, že to poškodí reputáciu Slovenska v očiach medzinárodných investorov. Krátkodobo sa nič významné nestane, ale z dlhodobého hľadiska Slovensko schudobnie.

Jednoznačne bude panovať neistota okolo zdaňovania, okolo sadzieb daní. Hlavne, investori keď budú vidieť, že im svojvoľne vláda berie navyše nad rámec bežného zdanenia, tak sa poobzerajú radšej po nejakej inej krajine. Môže to byť Poľsko, Maďarsko, Rumunsko. Sektorové zdanenie je vo východnej Európe niečo, čo ekonomiky týchto krajín poškodzuje. Je to tak preto, že tieto krajiny by svojím daňovým systémom mali byť atraktívne, keďže v mnohých oblastiach za vyspelým Západom zaostávajú.

Čítajte viac Ešte pred desiatimi rokmi sme nefajčili a športovali, no potom sme sa opustili. Analytik vysvetľuje, čo sa stalo s verejnými financiami

Aké sú výhody a nevýhody členstva v eurozóne pre Slovensko?

Výhoda to je, Slovensko si požičiava určite lacnejšie, ako by to bolo v situácii, keď by ste mali slovenskú korunu. Treba však vidieť, čo za tým je. Stojí za tým ekonomická sila Nemecka, ktorá je v súčasnosti smerom do budúcna otázna. Je to tak preto, že Európa sa odstriháva od lacných ruských energií, v Nemecku hrozí tiež deindustrializácia. To by potom viedlo k poškodeniu celej eurozóny, lebo eurozóna je z veľkej časti Nemecko. Nízke úrokové sadzby na dlhopisoch krajín eurozóny podporila aj ECB, ktorá dlhé roky, vy ste to spomínali, vykupovala za nové eurá dlhy krajín vrátane Slovenska. Vytváral sa tým dojem, že krajiny nie sú také zadlžené, ako v skutočnosti sú.

Pokračujte.

Ak teraz budú úrokové sadzby trvalo vyššie, čo hrozí, tak toto nebude môcť ECB robiť. To sa dalo robiť v minulom desaťročí. Vtedy hrozil pokles cien a pumpovanie peňazí bolo žiaduce, nedá sa to robiť v čase, keď nám hrozí inflácia. Tu je aj nevýhoda členstva Slovenska v eurozóne. Ak by ste si menovú politiku určovali samostatne, pravdepodobne by ste mali úrokové sadzby vyššie ako teraz, možno ako v Česku, a infláciu by sa podarilo skrotiť skôr.

Je toto kľúčová vec? Sadzby na Slovensku stúpajú pomalšie, ale aj to dvíha ceny hypoték a jednou z predvolebných tém bolo, že ľudí treba chrániť pred nárastom splátok. Treba uprednostniť boj s infláciou?

Inflácia je už do značnej miery skrotená. Je to možno odvážne tvrdenie, ale ak sa pozrieme na cenový vývoj v tomto roku, s výnimkou začiatku roka, tak aj na Slovensku miera inflácie pomerne citeľne klesá. Deje sa to aj v eurozóne a v EÚ. Už len štatistické zákonitosti spôsobia, že v ďalšom roku bude pokles ešte výraznejší. Debata by sa teda mala viesť skôr už o tom, kedy centrálne banky začnú sadzby opäť znižovať. Ide o to, aby drahými úvermi nedusili ekonomiku pridlho.

Obávam sa však, že centrálne banky budú opatrné a nechajú úrokové sadzby vyššie dlhšie, ako by bolo ideálne. Musia získať späť reputáciu bojovníkov s infláciou. V minulosti infláciu podcenili a poškodenú povesť budú chcieť napraviť veľkou prísnosťou. V minulosti boli na infláciu pridobré, môže sa stať, že teraz budú príliš prísne a ekonomiku zadusia.

Čítajte viac 600-eurový 13. dôchodok čelí kritike ekonómov. Čakali sme, že vláda ako prvé predstaví niečo iné, tvrdí analytik

Aká je to správa pre človeka, ktorý do dvoch rokov bude refinancovať hypotéku? Že výraznejší pokles cien oproti dnešku sa čakať nedá?

To nie. V základnom scenári, ktorý máme pre Česko a bude platiť aj pre eurozónu, predpokladáme, že do dvoch rokov klesnú ceny hypoték na polovicu. Zo šiestich percent by sme išli na tri, možno na 3,5 percenta. Je to výrazný pokles. Tomuto scenáru pripisujeme pravdepodobnosť osemdesiat percent. To by sa mohlo udiať aj na Slovensku. Vy ste na úrovni zhruba 4,5 percenta, je dobrá šanca, že do roku 2025 by ste mohli byť trebárs na úrovni 2,5 percenta.

To je pre ľudí, ktorí idú refinancovať, relatívne dobrá správa

To je dobrá správa, jej pravdepodobnosť podľa nás je 80 percent. Zhruba pätinová pravdepodobnosť hovorí o tom, že infláciu sa nepodarí skrotiť takým tempom. Už sme sa v tomto v minulosti pomýlili. Nehovorím ani tak o sebe ako o centrálnych bankách. Tie v roku 2021 infláciu podcenili. Vtedy predsa hovorili, že je prechodná, že ide o odznievanie pandémie, že vyššie ceny spôsobujú pretrhané dodávateľsko-odberateľské reťazce. Inflácia sa im nakoniec vymkla spod kontroly. Prognózy preto musíme brať s rezervou, a preto je pomerne vysoká pravdepodobnosť, až dvadsať percent, že inflácia predsa len zostane na výrazne vyšších úrovniach dlhší čas. Ak by sa to stalo, tak aj hypotéky na Slovensku by v roku 2025 boli priemerne trebárs za 3,5 percenta. Klesli by teda oveľa menej.

Zostalo by nám teda to zlé z obidvoch svetov. Aj vysoké ceny, aj drahé úvery.

Áno, hrozí to. Teraz sa navyše zvýrazňujú takzvané geopolitické riziká pre situáciu na Blízkom východe. Ceny ropy by mohli stúpnuť, a to je potenciálny inflačný impulz.

Akú rolu hrá dnes situácia na Ukrajine a situácia v Izraeli?

Pokiaľ ide o ekonomické hľadisko, situácia na Ukrajine sa nemení, tam sú karty z ekonomického pohľadu rozdané, trhy situáciu absorbovali. Tam by musel nastať nejaký výrazný zlom.

Pokiaľ ide o situáciu na Blízkom východe, záleží na tom, či konflikt, ktorý je zatiaľ lokálny, prerastie do väčších rozmerov. Pôjde teda o to, či sa zapojí Irán a na druhej strane USA. Ak by tieto mocnosti ostali mimo konfliktu, tak nie je dôvod, aby rástli ceny ropy. Ak by sa však zapojil Irán, dokáže efektívne útočiť na ropné zariadenia Saudskej Arábie.

To sme videli pred štyrmi rokmi. Vtedy jemenskí povstalci celkom účinne zablokovali na nejaký čas obrovské ropné kapacity v Saudskej Arábii. Tiež hrozí zablokovanie Hormuzského prielivu. Tadiaľ sa z Perzského zálivu vyváža veľké množstvo ropy. Globálne ide zhruba o dvadsať percent. Ak by došlo k zablokovaniu tohto priestoru, cena ropy Brent by vyletela vysoko nad sto dolárov za barel, a to by sa prejavilo aj v raste miery inflácie na Slovensku, v Česku a aj v eurozóne.