Celkový obraz je rozpačitý a do veľkej miery záleží na tom, aké porovnanie si na hodnotenie situácie zvolíme. Iný je obraz, ak sa dívame späť na záver roka 2021 alebo až do roku 2018.
Na konci roka 2021 mali ľudia viac peňazí na vkladoch v bankách, približne 42,5 miliardy eur. Potom prišlo zdražovanie spôsobené vpádom Ruska na Ukrajinu a vklady začali mierne klesať, respektíve stagnovať. Posledné dáta za september hovoria o vkladoch na úrovni 41,6 miliardy eur. Ak to ilustračne prepočítame na jedného obyvateľa, ide o pokles skoro 167 eur.
Takmer za dva roky klesol aj celkový finančný majetok domácností. Sem patria úspory, vklady, akcie, cenné papiere a dôchodkové úspory. Kým koncom roka 2021 bola hodnota finančného majetku domácností 104,5 milióna eur, sled kríz ho znížil na 102,6 miliardy eur. Obeživo a vklady poklesli z 54,1 miliardy na 49,5 ku koncu prvého polroka, ukazujú dáta Národnej banky Slovenska.
Veľký rozdiel je v tom, koľko je medzi ľuďmi obeživa. Dá sa povedať, že skutočne máme v peňaženkách menej peňazí. Kým na konci roka 2021 mali domácnosti vo forme obeživa 9,7 miliardy eur, na konci prvého polroka tohto roku to bolo len 5,6 miliardy eur. Objem vkladov v bankách sa v zásade v tomto období zmenil len mierne, rozdiel je práve v tom, koľko peňazí medzi ľuďmi koluje.
Čítajte viac Riaditeľ ČSOB Daniel Kollár: Zisk bánk vyzerá pekne, no väčšinu potrebujeme na ďalšie úverovanie
Na druhej strane, to, že Slovensko zažilo v posledných rokoch niekoľko kríz, neznamená, že by domácnosti fatálne schudobneli. Napriek tomu, že sa nám ešte pred veľkou infláciou nepodarilo ďalej budovať finančný majetok, v porovnaní napríklad s koncom roka 2018 sme na tom výrazne lepšie. Vtedy domácnosti vykazovali výrazne horšie čísla v podstate vo všetkých ukazovateľoch. Hodnota celkových finančných aktív vtedy nedosiahla ani 84 miliárd eur. Menej bolo zákonite aj úspor obyvateľstva. Zhoršujúcu sa situáciu podčiarkol aj Štatistický úrad, ktorý nameral skoro 890-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Ide o 16,5 percenta populácie. Je to o 47-tisíc osôb viac ako rok predtým.
Neušetríme veľa
Na úrovni jednotlivca a rodinných rozpočtov platí, že sporiť je rozumné. Mnohí Slováci majú v tejto oblasti veľké rezervy. Prieskumy totiž ukazujú, že slovenské domácnosti neušetria veľa. Prieskum spoločnosti IMSA pre Slovenskú sporiteľňu ukázal, že priemerne si Slováci mesačne odložia 125 eur. Tento priemer ale nezobrazuje realitu úplne presne, najčastejšie sú totiž ľudia schopní ušetriť nad 200 eur mesačne, druhou najpočetnejšou je skupina, ktorá ušetrí od 60 do 100 eur. Viac než dve stovky mesačne ušetrí takmer štvrtina obyvateľov, od 60 do sto eur za mesiac si odloží zhruba pätina ľudí. Nič nie sú schopné ušetriť zhruba štyri percentá ľudí.
Absolútna väčšina peniaze odkladá, aby dokázala zvládnuť neočakávané výdavky, to sa týka zhruba deviatich z desiatich ľudí, čo si peniaze odkladajú. „Najbežnejším spôsobom sporenia je tradične sporiaci účet dlhodobo si držiaci prvenstvo na úrovni okolo sedemdesiat percent respondentov, na druhom mieste na držia formy poistenia či sporenia na dôchodok. Takmer polovica ľudí využíva na vytváranie rezervy aj svoj bežný účet,“ uviedol Matej Horňák, analytik Slovenskej sporiteľne.
Podobné výsledky ukázal aj prieskum spoločnosti Focus pre Partners Group. Ten ukázal, že viac ako polovica Slovákov, ktorí si v domácnosti sporia, mesačne odloží sumu do 150 eur. Najčastejšie je výška mesačnej nasporenej sumy do 50 eur a rovnaká skupina opýtaných si dokáže mesačne odložiť v rozmedzí od 51 do 100 eur. Podľa prieskumu agentúry Focus je podiel týchto skupín 23 percent. Len tri percentá respondentov si mesačne odložia viac ako 500 eur.
Analytici vidia problém aj v tom, kde ušetrené peniaze končia. Desiatky miliárd sú vklady na bežných účtoch, kde tieto peniaze nezarábajú. „Najčastejší spôsob sporenia Slovákov je jednoznačne odkladanie si peňazí na bežnom účte v banke. Tento spôsob využívajú takmer tri štvrtiny opýtaných. Viac ako polovica Slovákov si stále odkladá peniaze aj doma ,do ponožky‘ a necelá polovica na sporiacom účte v banke. Ďalšia tretina opýtaných si sporí na dôchodok v treťom pilieri, štvrtina má investičné životné poistenie a viac ako pätina sporí na termínovanom vklade v banke,“ ukázal prieskum pre Partners Group.
Čítajte viac Arogantní boháči? Ficova vláda cieli na banky novou daňou, tie hovoria o dôsledkoch pre ľudí
Prieskum Slovenskej sporiteľne ukázal, že takmer sedem z desiatich Slovákov využíva sporiace účty, veľká časť ľudí, až 51 percent, používa ako sporenie aj kapitálové a investičné poistenie. Tieto produkty boli v minulosti pomerne bežnou formou sporenia, dnes už však existujú nástroje, ktoré sú na sporenie vhodnejšie ako poistky.
Napriek tomu sa aj na Slovensku vzmáha investovanie. „Rastúcej obľube sa teší tradičné investovanie napríklad do akcií, podielových fondov a dlhopisov, kde svoje peniaze odkladá až takmer tretina Slovákov. Oproti roku 2019 ide o nárast takmer o desať percentuálnych bodov. Ani náročná situácia na trhoch a zvýšená volatilita tak neodrádzajú od investovania, pričom sa zdá, že je táto situácia vnímaná práve ako príležitosť,“ hovorí Horňák.
Potrebná je disciplína
Analytici odporúčajú držať sa pri sporení pravidla 10¤:¤20¤:¤30¤:¤40. „Desať percent mesačného príjmu šetrite na krátkodobé ciele a rezervu, dvadsať percent investujte na dlhodobé ciele ako vzdelanie detí či dôchodok, maximálne tridsať percent z príjmu míňajte a nie viac ako štyridsať percent príjmu by mali tvoriť zmysluplné úvery, ako je napríklad hypotéka. Na začiatku sa môže zdať dodržiavanie ideálnych finančných mier veľmi ťažké. Ak o nich však vieme, môžu nám pomôcť správne sa rozhodnúť v dôležitých finančných situáciách,“ hovoria.
Toto pravidlo v zásade znamená, že každý z nás by sa mal snažiť ušetriť minimálne tridsať percent príjmu. Ak ide o ľudí, ktorí nemajú hypotéku, prípadne lízing napríklad na auto, s ktorým podnikajú, mali by byť schopní ušetriť viac.
Tieto peniaze majú následne potenciál zhodnotiť sa. „Treba ich investovať napríklad do ETF fondov, kde sa môžu zhodnotiť aj o viac ako šesť percent ročne. Pri každomesačnej investovanej sume päťdesiat eur môže byť nasporená hodnota po desiatich rokoch 8 234 eur a po pätnástich rokoch to môže byť až 14 613 eur,“ dodáva Matej Dobiš z portálu FinančnýKompas.sk.