Pozrite si, ako konsolidačný balík vnímajú ekonómovia, ktorých oslovil denník Pravda.
Vyššia DPH je lákavá
Veľkou konsolidačnou položkou by bolo zvýšenie dane z pridanej hodnoty, samotný rezort ale upozorňuje, že by vznikol inflačný tlak, čo by išlo proti snahe o skrotenie inflácie. Do akej miery má štát teda priestor na vyššie zdanenie spotreby a celkovo dvíhanie nepriamych daní? Aby bol vplyv na ekonomiku čo najmiernejší, mala by konsolidácia prebiehať výrazne viac na strane výdavkov. Z daní by sa určite nemali zvyšovať dane a odvody pre zamestnancov, ale skôr sa zamerať na majetkové dane – zdaňovať to, čoho spotrebu/výrobu chceme znižovať: alkohol, tabak, emisie a podobne.
Zvýšenie DPH by prinieslo krátkodobý inflačný tlak, to ale nevnímam ako problém, lebo ten vplyv by časom odznel. Vzhľadom na to, aká veľká konsolidácia je potrebná, je zvýšenie DPH veľmi lákavým opatrením a nebol by som prekvapený, keby po ňom nastupujúca vláda siahla.
Vláda chce adresnejšie vyplácať sociálne dávky a v prvom rade treba povedať, že cielenie dávok má tiež svoje náklady. Musíte platiť ľudí, systém alebo proces, ktorý bude vyhodnocovať, či žiadateľ má alebo nemá nárok na dávku. Zároveň cielenie dávok vždy spôsobí, že niekto, kto pomoc potrebuje, prepadne sitom podmienok a pomoc nedostane. Napríklad pri obedoch zadarmo pre deti v škole testovanie príjmu veľmi zmysel nedáva. Na druhej strane, niektoré plošné výpomoci sú veľmi nákladné a určite ich treba nejakým spôsobom obmedziť a radšej pomáhať cielene. Dotovať ceny plynu pre domácnosti plošne bez ohľadu na spotrebu je určite opatrenie, ktoré treba okresať. Závisí teda od konkrétnej výpomoci, či má cielenie zmysel alebo nie.
Čítajte viac Vláda predstavila opatrenia za skoro 10 miliárd. V hre sú nové dane, vyššia DPH aj škrtanie dôchodkov
Zdaňovanie externalít je určite jedno z lepších opatrení. Dane majú totiž jednu vlastnosť: čo sa zdaňuje, toho je v ekonomike menej. Existujú ale dane, kde je štát rád v oboch prípadoch: buď získa zaujímavý výnos na dani, alebo zníži výrobu/spotrebu niečoho škodlivého. V prípade environmentálnych daní treba myslieť aj na konkurencieschopnosť priemyslu, ak by sme ich nastavili príliš vysoko oproti ostatným krajinám EÚ, mohlo by to odradiť investície. Určite ale platí, že v prípade podnikov je lepšie zdaňovať emisie ako zisk. Z tohto hľadiska lepšie fungujú dane na strane spotreby: daň z alkoholických nápojov, tabaku a prípadne spomínaného cukru.
Ak zhodnotíme opatrenia ako celok, rezort si svoju analytickú úlohu splnil, zároveň sa ale ukázala dôležitosť politickej strany problematiky. Verejné financie sú v konečnom dôsledku politická záležitosť, lebo financie slúžia na napĺňanie politických cieľov vlády, ktorá zase napĺňa politické ciele občanov. My ekonómovia vieme zrátať, čo a ako treba urobiť, prakticky to ale vykonať a presvedčiť o potrebnosti opatrení občanov je úplne iný šport. Čím viac sa novej vláde podarí presadiť opatrení navrhovaných súčasnou úradníckou vládou, tým lepšie, bude si to ale vyžadovať veľa politickej práce.
Tibor Lorincz, analytik Tatra banky
Realita môže byť iná
Predstavený návrh naozaj možno označiť za veľmi široký a predstavuje súhrn možností toho, čo je teoreticky možné dosiahnuť pri konsolidácii. Obávam sa však, že realita bude mierne iná. Aktuálne sa formujúca vláda bude s veľkou pravdepodobnosťou skôr zameraná na zachovávanie aktuálnych sociálnych štandardov ako na dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Veľká časť predstavených opatrení je síce ekonomicky zdôvodniteľná, ale politicky vysoko citlivá a už dopredu môžeme predpokladať, že politici budú dosahom opatrení na svoje preferencie prikladať veľký význam pri ich výbere.
Konsolidácia bude kombináciou oboch strán, aj keď historicky úspešné konsolidácie sa viac opierali o podiel šetrenia na výdavkoch, asi z dvoch tretín a časť zvyšovania príjmov bola menšia, zhruba jedna tretina. Problematické je, že zatiaľ čo príjmovú stránku vieme meniť relatívne rýchlo, napríklad úpravou sadzby dane, tak tá výdavková je komplikovanejšia, pretože šetriť môže štát až vtedy, keď vie, v ktorých oblastiach to má zmysel. Nemá zmysel napríklad prepustiť časť zamestnancov verejnej správy, ak by ich kompetencie zostali nezmenené. To by iba zvýšilo celkovú neefektívnosť. Na druhej strane, šetriť na výdavkoch sa dá aj v sociálnej sfére – úpravou valorizácie dávok a pod., ale všetci dobre vieme, že tento druh opatrení je extrémne nepopulárny a boli by použité iba vo veľmi závažných scenároch.
Väčšina opatrení zameraných na nepriame dane, DPH a spotrebné dane bude mať aj inflačný impulz. Z predchádzajúcich výskumov vieme, že zvyšovanie napr. DPH sa do konečnej ceny prenáša v plnej miere, takže ten, kto nesie náklady vyššej dane, je kupujúci cez vyššiu cenu. Je to relatívne netradičná kombinácia nástrojov hospodárskej politiky, keď už zabrzdená menová politika, teda vysoké úrokové sadzby, by bola doplnená vyššími daňami, teda zabrzdenou fiškálnou politikou. Štandardne sa takáto kombinácia používa, keď sa ekonomika veľmi prehrieva a treba ju „schladiť“. My sme však vo veľmi rozdielnej situácii a táto kombinácia by pri našej nie veľmi rýchlo rastúcej ekonomike spôsobila pravdepodobne krátkodobú recesiu. To však opäť platí, ak by to vláda brala s dlhodobou udržateľnosťou veľmi vážne. Zákonom vyžadované tempo konsolidácie 0,5 % HDP sa dá dosiahnuť aj menej razantnými opatreniami.
Vláda tiež hovorí o adresnejších sociálnych dávkach. Tak mali tie dávky byť nastavené už od samotného počiatku. Neboli by sme v takej zložitej situácii, ako sme dnes. Bohužiaľ, proti ľuďom ide aj známy efekt využívaný v marketingu, že pokiaľ si nejaký produkt chcete kúpiť a predajca vám ho umožní ochytať, tak pociťujete omnoho väčšiu stratu, keď ho nekúpite, ako keby ste iba uvažovali o jeho kúpe bez toho, aby ste ho mali v rukách. Podobne je to aj s niektorými sociálnymi dávkami a opatreniami, ktoré boli zavedené do praxe. Veľmi ľahko sa zavádzajú, veľmi ťažko a s veľkou stratou popularity sa naopak rušia. Pritom keby niektoré neboli nikdy zavedené, asi by nikomu nechýbali. Ono je to veľmi nepopulárne konštatovanie, ale v zásade nič nebráni tomu, aby sme mali sociálny systém rovnako štedrý, ako majú napr. nordické krajiny. Problémom je, že ľudia nie sú ochotní platiť také veľké dane, ako sa v týchto krajinách vyberajú. A nemôžete mať oboje, štíhly štát aj univerzálne štedrý sociálny systém pre každého.
Veľkou oblasťou je zdaňovanie negatívnych externalít. Je to opäť zdaňovanie spotreby, ale tentoraz najmä takej, čo škodí spotrebiteľovi alebo spoločnosti. Daň z cukru sa naozaj uplatňuje vo viacerých krajinách a aj podľa výskumov je účinným nástrojom na znižovanie obezity najmä u mladistvých. Vraciam sa však späť k tomu, že takéto zmeny by znamenali naozaj významný inflačný impulz pri navrhovanej sadzbe. Ak by sme chceli hľadať v dosahoch konsolidácie aj niečo pozitívne, intenzívnejšie zdaňovanie environmentálnych daní by mohlo urýchliť zelenú transformáciu ekonomiky, aj keď teda za cenu významných vedľajších efektov na spotrebiteľské správanie, infláciu, nelegálny dovoz a výrobu tabakových a alkoholických produktov a pod. Ale je to krok k bližšej harmonizácii daňových systémov rozvinutých ekonomík.
Vládny materiál ako celok je spracovaný veľmi dobre, stojí za ním obrovské množstvo úsilia o hľadanie štandardných opatrení, v ktorých mierne zaostávame a ich úprava je ekonomicky odôvodnená. Mierne sa však obávam, že vláda nebude hľadať potrebné financie na konsolidáciu len v ekonomicky kompatibilných úpravách, ale uchýli sa aj k ad hoc opatreniam typu povinného sektorového odvodu, či dokonca k úprave vecí, ktoré zabezpečujú dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ide napríklad o trojpilierový dôchodkový systém. Verím, že ku konsolidácii nakoniec pristúpi zodpovedne a hlavne s ohľadom na budúci vývoj, pretože potreba mať zdravé verejné financie zásadne presahuje jedno štvorročné volebné obdobie a miera zodpovednosti, ako bude vyzerať táto krajina o niekoľko desaťročí, je v jej rukách.
Martin Hudcovský, Katedra hospodárskej politiky, EUBA
Čítajte viac Zrušenie 13. dôchodku, jedného zo sviatkov, vyššie dane či prepustenie takmer stovky tisíc ľudí. Ódor predstavil návrhy šetrenia
Šetriť nevieme, dane pôjdu hore
Tento balíček bude znamenať hlavne zvyšovanie daní a malé úspory vo výdavkoch. Slovenské vlády za posledných 10 rokov ukázali, ako nevedia šetriť, ale zvyšovanie daní im ale išlo. Ódorov balíček im rovno dodal aj návod, ako majú vyzerať nové sadzby. Súčasný deficit pritom nevznikol pre užitočné investície do rastu hospodárstva a kvalitné verejné služby, ale vinou spotreby, plošných transferov domácnostiam a plošného zvyšovania platov vo verejnej správe. Preto si myslíme, že diskusia by mala byť hlavne o znižovaní výdavkov.
Radovan Ďurana, analytik INESS
Lepšie je škrtiť výdavky štátu
Predstavený súbor stovky možných konsolidačných opatrení je skvelým nástrojom pre budúceho ministra financií, ktorý bude musieť pre novú vládnu koalíciu narýchlo pripraviť rozpočet na roky 2024 až 2026 tak, aby spĺňal aspoň európske a národné pravidlá rozpočtovej zodpovednosti. Teda, aby štrukturálny schodok klesal aspoň o 0,5 až jedno percento HDP ročne. V tejto konsolidácii je z hľadiska negatívneho vplyvu na ekonomiku, a teda aj na príjmy ľudí, lepšie sa sústrediť na škrtenie bežných výdavkov na chod štátu a zvyšovanie adresnosti sociálnej politiky.
Druhé menované prirodzene negatívne dopadne na lepšie zarábajúcich a bude mať teda podobný efekt ako zvýšenie progresivity zdaňovania. Zvyšovanie nepriamych daní škodí spotrebe domácností prostredníctvom vyšších výsledných cien, do ktorých sa tieto dane premietajú, no ekonomike by stále mali celkovo škodiť menej ako priame dane, teda z príjmov ľudí či firiem. Zároveň s postupným odznievaním inflačného šoku na Slovensku začínajú znovu rásť reálne mzdy, čo tiež predstavuje akýsi vankúš pre možné negatívne dosahy vyšších nepriamych daní.
Dane z tovarov a činností s negatívnymi externalitami majú tú výhodu, že prostredníctvom štátu majú okrem demotivačného efektu potenciál zároveň kompenzovať dosah týchto externalít na zvyšok spoločnosti. Zvyšuje tak akúsi „zásluhovosť“ či férovosť zdanenia. Ako príklad: človek s veľkou spotrebou cukru zaplatí na daniach o čosi viac, aby mal štát zároveň viac prostriedkov na liečbu ochorení spojených so zlou životosprávou. Nová vláda s najväčšou pravdepodobnosťou príde aj s inými návrhmi ako tá úradnícka, no aktuálne zverejnené konsolidačné „menu“ môže byť určite aj pre ňu užitočnou inšpiráciou.
Michal Lehuta, analytik VÚB
Čítajte viac Zrušenie 13. aj rodičovského dôchodku. Škrtnutie sviatku, vyššie dane a prepúšťanie. Pozrite si 100 úsporných opatrení
Musíme ukázať, že to myslíme vážne
Prvou a najdôležitejšou výzvou bude dlhodobejšia konsolidácia verejných financií, ako aj štátny rozpočet pre rok 2024. Politické debaty a kreovanie koalície potrvajú ešte nejaký čas a zužujú priestor pre zásadnejšie zmeny štátneho rozpočtu a dlhé debaty o prioritách novej vlády do najbližšieho roka. A hoci sa schválením nového programového vyhlásenia oddiali nutnosť predloženia vyrovnaného rozpočtu, situácia vo verejných financiách tým zďaleka nebude vyriešená. Aj nezávislé inštitúcie (napríklad ratingové agentúry) zdvíhajú varovný prst a hovoria, že Slovensko – v prípade, ak si chce zachovať súčasnú úroveň ratingu – musí ukázať, že to s dlhodobou udržateľnosťou verejných financií myslí vážne. Čím skôr je preto potrebné začať hľadať úspory v rozpočte, a to najmä na výdavkovej strane. Prehodnocovanie efektívnosti vynakladaných financií a hľadanie najvyššej hodnoty za peniaze je prvým a základným krokom konsolidácie.
V debate o konsolidácii verejných financií stojíme na strane efektívnosti výdavkov, v prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie daní z práce. Tieto dane majú na jednej strane lepšie cielenie, keďže napríklad prostredníctvom majetkových daní cielime na ľudí s väčším majetkom, aj keď nemusia mať nevyhnutne vysoké príjmy zo zamestnania.
Na strane druhej, ak hovoríme povedzme o environmentálnych daniach, tieto podporujú zdaňovanie tzv. externalít, čiže nákladov, ktoré napokon samotný podnik neskôr neplatí. Ako príklad môžeme uviesť znečistenie ovzdušia, ktoré prináša vyššie riziko respiračných chorôb – a teda aj vyšších nákladov na zdravotníctvo, ktoré však neznáša samotný znečisťovateľ. Tieto dane sú tak nástrojom hospodárskej politiky, prostredníctvom ktorého usmerňujeme činnosť podnikov želaným smerom, a zároveň vytvárajú príjmy, ktoré môžu byť použité na minimalizovanie nežiaducich vplyvov z ich činnosti. Dane a odvody z práce, a teda aj tie platené zamestnávateľom, sú v porovnaní s inými krajinami vysoké a pre zachovanie konkurencieschopnosti je tak želané ich zníženie.
To, že vláda bude musieť niečo robiť, je nevyhnutným scenárom. Cesta, ktorú si vyberie, je však do veľkej miery politickým rozhodnutím.