„Celkový rámec je v zásade správny a je v rukách budúcej vlády, či si z toho niečo vyberie, prípadne koľko si z toho vyberie a do akej miery to s konsolidáciou bude myslieť vážne,“ hodnotí balík opatrení Martin Šuster, ekonóm Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Upozorňuje, že rozhodujúce bude aj načasovanie konkrétnych opatrení. „Teraz máme infláciu okolo osem percent, no ak by zmena dane bola efektívna niekedy na budúci rok, tam už očakávame infláciu len okolo päť percent a ešte dúfame, že sa zníži. Ak by sa zvyšovanie nepriamych daní odložilo ešte o rok s týmto argumentom, tak je to pochopiteľné,“ upozorňuje. „Na druhej strane treba povedať, že zvýšenie nepriamych daní je to najjednoduchšie z celého balíka. Ak chce vláda rýchlo preukázať, že to myslí vážne, tak toto je vec, ktorá sa dá urobiť jednoduchou zmenou zákona. Skoro všetky ostatné veci, ktoré sú tam, sú podstatne náročnejšie,“ hovorí v rozhovore pre denník Pravda.
Ako hodnotíte súbor opatrení, ktoré predstavila vláda Ľudovíta Ódora? Čo to hovorí o možnostiach, ako môže krajina konsolidovať verejné financie?
Dobrá správa je, že celkový rámec konsolidácie nadväzuje na to, čo načrtla vláda Eduarda Hegera v programe stability na jar tohto roku. Tam sa asi zhodneme, že potreba konsolidácie počas celého prichádzajúceho volebného obdobia je tri až päť percent hrubého domáceho produktu (HDP). Snažíme sa, aby sme sa na konci volebného obdobia dostali s deficitom pod tri percentá HDP, ideálne aj pod dve percentá. To je niečo, čo by nás bezpečne dostalo do pásma stredného rizika, pričom teraz sú verejné financie v pásme vysokého rizika. Bezpečne by sme sa dostali k tomu, že sa ďalej nebude zvyšovať pomer verejného dlhu k HDP.
Čítajte viac Vláda predstavila opatrenia za skoro 10 miliárd. V hre sú nové dane, vyššia DPH aj škrtanie dôchodkov
Tieto čísla sú relatívne známe, no zavádzanie šetriacich opatrení so sebou bude niesť aj politické náklady. Je reálne vyskladať konsolidačné opatrenia tak, aby budúca vláda nabrala na ne odvahu a bola ochotná ich urobiť?
To je otázka pre tých, ktorí budú vládnuť, nie pre nás. Z analytického pohľadu viem povedať, že ozdravenie verejných financií je potrebné a akékoľvek jeho odkladanie je škodlivé. Čo z toho si politici trúfnu presadiť, to musíme nechať na nich, aktuálna vláda tam navrhuje množstvo opatrení, aj malých, aj veľkých, z ktorých sa to dá vyskladať, vláda si ich navyše podľa vlastných preferencií môže ešte upraviť. Ja si myslím, že ak bude vôľa ozdraviť verejné financie, tak si z toho môžu vybrať, konkrétne opatrenia by som však nechcel hodnotiť, to už naozaj závisí od zvolených zástupcov, ktorí sa ujmú vlády.
Dajú sa tie konsolidačné opatrenia vyskladať tak, že nezadusia ekonomiku?
Dá sa to urobiť. Konsolidácie podobnej veľkosti sme už zažili. Napríklad po skončení finančnej krízy z rokov 2009 a 2010 sa medzi rokmi 2010 a 2014 uskutočnila konsolidácia ešte väčšia než to, čo sa navrhuje teraz. Podobne to bolo počas príprav na vstup do EÚ, teda niekedy medzi rokmi 2001 a 2003. Vtedy tiež bola razantná konsolidácia, popritom sa dokonca ekonomike podarilo razantne rásť. Tie opatrenia sa dajú vybrať také, aby nemali negatívny vplyv, teda extrémne negatívny vplyv na rast ekonomiky, prípadne na zamestnanosť. Dôležité bude tiež načasovanie. Je dôležité, aby sa opatrenia vyberali tak, aby sa ich negatívne vplyvy neznásobovali. Niektorým opatreniam treba dať čas, aby sa ekonomika vedela prispôsobiť.
Pokračujte, povedzme si viac.
Povedzme si to na príklade. Dôležitosť načasovania skúsim vysvetliť na návrhoch na znižovanie počtu zamestnancov v štátnych podnikoch, v štátnej správe aj v samosprávach. To sa dá urobiť plošne, to sme niekoľkokrát už zažili, jednoducho sa nariadi všetkým ministerstvám, aby prepustili desať percent zamestnancov. Môžeme to však urobiť aj inteligentne a keď hovorím inteligentne, myslím tým to, že na tých ministerstvách urobíme personálny audit. Zistíme, kde treba personálne kapacity možno aj posilniť, aj to, kde sa dá ušetriť.
Ak to budeme chcieť spraviť inteligentne, čo by sme mali, tak sa treba pozrieť, akú máme možnosť robiť personálne audity. Na Slovensku sú dve, možno tri poradenské audítorské spoločnosti, ktoré sú schopné robiť taký veľký personálny audit v štátnej správe. Predsa len je rozdiel, ak robíme personálny audit na ministerstve a v nejakom výrobnom podniku. Povedzme teda, že využijeme poradenské kapacity a budeme robiť dva personálne audity na ministerstvách súčasne. Ak každý potrvá pol roka, vieme prejsť cez štyri ministerstvá za rok. Kým teda podrobíme auditu všetky, tak to skutočne trvá celé volebné obdobie. Ak by si vláda vybrala toto opatrenie, tak z toho nebude mať úžitok okamžite, ale za štyri roky to dokáže zrealizovať. Podobne sa dá postupovať aj v obciach. Nie je dobré tlačiť na všetky obce a kraje, aby sa zbavovali zamestnancov naraz. Aj im musíme nechať priestor na to, aby to urobili inteligentne. To isté platí o štátnych podnikoch. Keby sme robili veci plošne, tak sa môže stať, že prepustíme aj zamestnancov, o ktorých zistíme, že ich nevyhnutne potrebujeme, a niektoré veci nám nebudú fungovať.
Čítajte viac Zrušenie 13. dôchodku, jedného zo sviatkov, vyššie dane či prepustenie takmer stovky tisíc ľudí. Ódor predstavil návrhy šetrenia
V tomto prípade by nová vláda mala začať v podstate okamžite a neočakávať efekt hneď.
Áno. Cieľom tohto všetkého je ozdraviť verejné financie v nejakom strednom a dlhšom horizonte. Naozaj neočakávame efekty už na budúci rok, výrazné zlepšenie by sme mali vidieť na konci volebného obdobia.
Ministerstvo financií hovorí, že na najbližšie roky potrebujeme dôveryhodný plán, že to je dôležité a v istom zmysle stačí mať správnu trajektóriu. Súhlasíte?
Áno, s tým treba súhlasiť. Keď sa pozriete aj na financovanie na zahraničných trhoch, tie sú nervózne nielen kvôli Slovensku, ale aj kvôli slabšej hospodárskej aktivite v celej eurozóne. Aby sme presvedčili zahraničných investorov, aby nám ďalej požičiavali, musíme im predstaviť hodnoverný plán. To neznamená, že sa všetko spraví v prvom polroku, ale ten plán musí dávať zmysel. Potom ho, samozrejme, musíme aj dodržiavať. Ak predstavíme dobrý plán a niektoré opatrenia sa dokončia o dva-tri roky, to už prekážať nebude.
Keď sa pozrieme na to, čo je obsahom opatrení, tak najväčšia časť za 3,2 miliardy eur hovorí o zvyšovaní daní. V minulosti sme sa spolu zhovárali o tom, že úspešné konsolidácie stoja predovšetkým na škrtaní výdavkov. Ako to hodnotíte?
Áno, z toho menu je väčšia váha na daniach. Vláda dostane väčšiu príležitosť vyberať z opatrení, ktoré zvyšujú dane. Vo všeobecnosti by sme chceli vidieť vyššiu váhu konsolidácie na výdavkoch, ale zdá sa, že tam nie je veľmi z čoho vyberať. Ak by sme tam chceli vyberať tak, že z toho bude konsolidácia za niekoľko miliárd, tak vyberieme skoro všetko. Pri daniach sú tam aj dane, ktoré sú pre ekonomiku podstatne menej škodlivé, dokonca možno prospešné. To sú niektoré environmentálne dane a dane z nehnuteľností. Tiež to platí v prípade, že by sa znovu zaviedla daň z dedičstva a darovania napríklad pre vysoké dedičstvá.
To je dokonca opatrenie, ktoré je potom ešte nad rámec balíka v hodnote 3,2 miliardy eur. Takže váha zvyšovania daní je vlastne ešte väčšia.
Oni to majú v inej tabuľke, ale tiež je to zvyšovanie daní. Pravda je, že opatrení je tam za desať miliárd a keď si vláda z toho vyberie polovicu, tak to bude dobrý plán na celé volebné obdobie. Aj z toho zvyšovania daní sa dá vybrať len časť.
Relatívne výrazne sa materiál venuje napríklad zvyšovaniu DPH, to však výrazne zvýši cenovú hladinu, tomu sa práve snažíme zabrániť. Aký tam v tomto prípade vidíte priestor? Úprava DPH by mohla konsolidovať masívne, no náklady sú obrovské.
Áno, to si treba zvážiť, kedy by mohol byť ten správny čas. Teraz máme infláciu okolo osem percent, no ak by zmena dane bola efektívna niekedy na budúci rok, tam už očakávame infláciu len okolo päť percent a ešte dúfame, že sa zníži. Ak by sa zvyšovanie nepriamych daní odložilo ešte o rok s týmto argumentom, tak je to pochopiteľné. Na druhej strane treba povedať, že zvýšenie nepriamych daní je to najjednoduchšie z celého balíka. Ak chce vláda rýchlo preukázať, že to myslí vážne, tak toto je vec, ktorá sa dá urobiť jednoduchou zmenou zákona. Skoro všetky ostatné veci, ktoré sú tam, sú podstatne náročnejšie. Vláda sa ujme moci niekedy v októbri, prípadne v novembri. Ak má pripraviť zmeny zákonov tak, aby boli účinné od 1. januára alebo najneskôr v lete budúceho roka, tak pravdepodobne bude musieť urobiť aj niektoré z tých jednoduchých opatrení, ktoré by sme si možno predstavovali inak, keby sme na to mali viac času.
Ak by ste mali tipovať, tak napríklad zmeny v DPH sa v horizonte jedného roka, možno dvoch, dajú očakávať?
Asi áno, no naozaj to nechajme na budúcu vládu.
Čítajte viac Zrušenie 13. aj rodičovského dôchodku. Škrtnutie sviatku, vyššie dane a prepúšťanie. Pozrite si 100 úsporných opatrení
Keď sa pozrieme na kapitolu, ktorá škrtá rôzne výdavky, ako ju hodnotíte?
Sú tam sociálne dávky, ktoré, ako sa ukazuje, sú málo účinné. Sú to malé dávky, ktoré pomáhajú veľmi selektívne malým skupinám ľudí. Prípadne sú tam dávky, ktoré boli zavedené nedávno relatívne nesystémovým spôsobom. Asi je prirodzené, že toto sú kandidáti na prehodnotenie. Dá sa to navyše spraviť tak, aby to nepocítili tí, ktorí naozaj potrebujú pomoc, teda spodných 10 až 20 percent rodín s najnižšími príjmami. Ušetriť by sa dalo na tých, ktorí až tak sociálnu záchrannú sieť nepotrebujú.
Vo viacerých opatreniach je poznámka, že by sa nemali dotknúť ľudí pod hranicou hmotnej núdze. Stačí takýto filter?
Celkovo potrebujeme prehodnotiť to, čo považujeme za hmotnú núdzu.
Vo všeobecnosti je životné minimum nízko.
Áno. Životné minimum je u nás nastavené tak, že jeho reálna výška je dnes nižšia ako v roku 1998, keď sme s týmto konceptom začínali. Životné minimum sa zvyšuje buď o infláciu, alebo v niektorých prípadoch aj o menej ako infláciu. To sa stalo trikrát alebo štyrikrát. Výsledok je, že dnes si za životné minimum kúpite menej než pred dvadsiatimi rokmi. Pritom celkovo, ako krajina, sme bohatší ako vtedy, máme celkovo trikrát nižšiu nezamestnanosť ako vtedy. Mohli by sme si dovoliť byť štedrejší k ľuďom, ktorých pokladáme za chudobných. Nastaviť životné minimum, tým aj hranicu hmotnej núdze, by sme mohli trochu inak. Dosť inak.
Tu teda treba z vášho pohľadu možno začať.
Áno, preto hovorím, že škrty by sa nemali dotknúť spodných desiatich, prípadne dvadsiatich percent rodín s najnižšími príjmami. Preto nehovorím len o osobách v hmotnej núdzi, tých je menej ako spodných desať percent.
Relatívne atraktívnou oblasťou konsolidácie je zdaňovanie negatívnych externalít, aj to v návrhoch je. Tieto opatrenia so sebou nesú relatívne nižšie politické náklady, dajú sa lepšie obhájiť. Ako hodnotíte snahu vlády v tejto oblasti?
Konkrétne opatrenia nechcem hodnotiť, ale vo všeobecnosti sa dá povedať, že asi tá najlepšia daň je daň, ktorá cieli na negatívne externality. Väčšinu environmentálnych daní máme v súčasnosti na podobnej úrovni ako iné európske krajiny, no trend v iných európskych krajinách je, že sa dane zo znečisťovania, prípadne z nezdravých potravín zvyšujú. Ak budeme takto držať krok s ostatnými európskymi krajinami, tak vieme získať výnos do štátneho rozpočtu. Okrem toho, že to má pozitívny vplyv na verejné financie, tak to ešte vedie k zdravšiemu správaniu podnikov a spotrebiteľov.
Debata napríklad o environmentálnych daniach sa komplikuje tým, že odporcovia týchto riešení ukazujú napríklad na Čínu, že ona veľa nerobí a napríklad EÚ si potom iba sama zväzuje ruky. Ako sa dívate na takýto argument?
Pozrime sa na rozdiely medzi EÚ a Čínou. V prvom rade nie je pravda, že Čína nič nerobí. EÚ chce byť uhlíkovo neutrálna do roku 2050, cieľ Číny je dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2060. Aj tam sa posúvajú ďalej, len to možno nevidíme tak detailne. Dá sa na to pozrieť aj naopak. Ak my nepristúpime k prechodu na zelenú ekonomiku, práve v tom nás Čína predbehne. V mnohom je ďalej ako my, napríklad v používaní elektromobilov a aj v transformácii elektrickej siete a príklonu k výrobe elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. V súčasnosti Čína naozaj produkuje obrovské množstvo oxidu uhličitého, no v znižovaní emisií sa hýbe rýchlejšie ako my. Keďže vieme, že budúcnosť je v obnoviteľných zdrojoch, tak sa pozerajme, kde bude Čína o desať, možno dvadsať rokov, nie na to, kde je dnes.
Okrem envirodaní sú v návrhoch aj ďalšie daňové úpravy, spomenúť z mnohých môžeme dať z nehnuteľností, o tej sa veľa diskutuje. Ako vnímate návrh na jej úpravu?
Tam máme obrovský priestor. V porovnaní s inými krajinami EÚ my zdaňujeme nehnuteľnosti tri- až desaťkrát menej v pomere k HDP, ako je zvykom v západných krajinách. Tam je výrazný priestor a zároveň je to priestor, ktorý by u nás pomohol samosprávam, ktoré po nedávnych zmenách v zdaňovaní fyzických osôb potrebujú posilniť svoje financovanie.
Hovorí sa o tom, že štát potrebuje cenové mapy. To sa už hovorí roky a zdá sa, že nebude jednoduché nový systém zaviesť. Tam to asi chvíľu potrvá.
Áno, toto je taká vec, pri ktorej už desať rokov hovoríme, že potrebujeme ešte tri roky, aby sme mali dáta a vedeli to urobiť. Treba na tom začať pracovať, aby sa to o tri roky dalo spraviť.
Ide vláda týmto balíkom návrhov dobrým smerom?
Celkovo áno. Celkový rámec je v zásade správny a je v rukách budúcej vlády, či si z toho niečo vyberie, prípadne koľko si z toho vyberie a do akej miery to s konsolidáciou bude myslieť vážne.