Budú potraviny po voľbách lacnejšie? Drahota je realitou

Ľudia na Slovensku stále čelia potravinovej drahote. Hoci potravinová inflácia od jari klesá, ešte stále je dvojciferná. V júli bola nad úrovňou desiatich percent. A keďže potraviny najmä rodinám s nižšími príjmami a dôchodcom vyťahujú z peňaženiek viac ako štvrtinu všetkých výdavkov, stali sa jednou z kľúčových tém blížiacich sa volieb. Budú potraviny po voľbách lacnejšie?

03.09.2023 05:00
obchod, nakupovanie, rodina Foto:
debata (22)

Reči sa hovoria a chlieb sa je. Koľko bude stáť po voľbách? Posledných pár mesiacov nedražie. Najlacnejší kilogramový konzumný chlieb predávajú najväčšie reťazce od 1,69 eura s rozptylom pár desiatok centov do dvoch eur. Ale sortiment chlebíkov, na ktoré si ľudia zvykli, je bohatší a priplácajú si za obľúbené bochníky dvoj- aj trojnásobok ceny základného chleba.

Solárne panely, slnko, energia, elektrina, fotovoltika Čítajte viac Do konca Bohuníc novú atómku nestihneme postaviť. Kde nájdeme lacnú elektrinu? Čo navrhujú strany?

Aj 6-, 7-centové rožky príznačné pre dobu predcovidovú sú minulosťou a už druhý rok sa predávajú od 13 do14 centov. Nič na tom zrejme nezmení ani tohtoročná rekordná žatva, ktorá priniesla pád cien obilia. "Ešte pred tromi až štyrmi týždňami sme boli optimistami, predpokladali sme zníženie cien, ale potravinárska kvalita obilia je nízka. Bude veľkým víťazstvom, ak obchodné ceny pekárskych výrobkov neporastú,“ vyhlásil Milan Lapšanský, ktorý zastupuje Zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov, ako aj Slovenskú spoločnosť mlynárov.

mimoriadne1, mim1, smrť, úmrtie, zomrel, sviečka, kahanec Čítajte viac Zomrel Jarolím Herceg. Bojničky preslávil Kasínom, kde chodili na šošovicovú kašu a skvelé víno aj futbalisti Slovana

Pri tohtoročnej produkcii pšenice, ktorá sa odhaduje na 2,250 milióna ton, a návrate cien k predvojnovej úrovni je to trochu prekvapujúca prognóza. Kŕmnu kvalitu má mať podľa prvých dostupných údajov okolo 60 percent pšenice. Stále by sa malo teda nájsť 600-tisíc ton pšenice s vyhovujúcim obsahom lepku, ktoré potrebuje Slovensko na výživu obyvateľstva.

Podľa Lapšanského nové rozbory naznačujú, že kvalita obilia, ktoré zatiaľ skladujú mlynári, je veľmi nevyrovnaná. Netajil sa tým, že potravinársku pšenicu bude treba doviezť. Nemalo by ísť však o dovozy z Ukrajiny, ale z Maďarska. Aká bude jej cena, nevedel povedať. Pripomeňme, že samotná múka sa podieľa na cene chleba len 10 až 20 percentami.

Manévre s odpustkami

Iným cenu destabilizujúcim faktorom, a to nielen pokiaľ ide o pekárske výrobky, ale aj mliečne či mäsové, sú nejasnosti okolo novely zákona o poistných odvodoch. Novela z dielne Smeru, podporená naprieč celým politickým spektrom, mala odpustiť potravinárom a poľnohospodárom so živočíšnou výrobou poistné odvody za ich pracovníkov za polročné obdobie od augusta do januára. Len pekári mohli získať daňovú úľavu 12 miliónov eur.

Všetko je ale inak. Emil Macho, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) hovorí, že avizovaná pomoc v rámci odvodových úľav pre potravinárov a časť poľnohospodárov je zatiaľ v nedohľadne.

"Namiesto očakávanej pomoci, ktorú reálne potravinári potrebujú, teraz Slovensko rieši túto záležitosť s Európskou komisiou. Táto forma pomoci mala aspoň dočasne znížiť náklady na ľudskú prácu, čo by malo pozitívny vplyv na znižovanie odbytových cien potravín v danom období,“ vyhlásil Macho. Za oddialenou realizáciou "odpustkovej“ novely, ktorá mala priniesť výrobcom potravín dovedna úľavu za viac ako 30 miliónov eur, sú pochybnosti Sociálnej poisťovne. Tá si nie je istá, či ide o oprávnene poskytnutú štátnu pomoc.

Hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr vysvetlil, že keby "sa dodatočne preukázalo, že Sociálna poisťovňa poskytuje nedovolenú štátnu pomoc, potravinárske subjekty by museli pomoc vrátiť, a to aj s penále. Za správnu implementáciu novely zákona v praxi zodpovedá Sociálna poisťovňa, a toto riziko eliminuje práve rokovaním s Európskou komisiou v záujme ochrany samotných potravinárov.“.

Vydaní na milosť a nemilosť importu

Čas sú peniaze, alebo kto včas dáva, dvakrát dáva. Emil Macho v tejto súvislosti povedal, že "za situácie, ktorá vznikla, si komora nemyslí, že nejako výrazne poklesnú aj odbytové ceny mäsa a mäsových výrobkov.“ To zostáva pre slovenských spotrebiteľov dra­hé.

Slovenská asociácia moderného obchodu (SAMO), ktorá zoskupuje najväčšie nadnárodné obchodné reťazce, síce tvrdí, že v lete došlo k priaznivému vývoju cien hydiny, čo potvrdili aj hydinári, ale ide skôr o kozmetický pokles. Veď ak kilogram kurčaťa bežne stojí na pulte 3,5 eura, pre väčšinu spotrebiteľov je to drahé kura. Nehovoriac už o cene kuracích rezňov, ktoré sa štandardne predávajú po 7,5 až 8,5 eura za kilogram.

Drahá zostáva aj bravčovina, najobľúbenejšie mäso slovenských spotrebiteľov. Preč sú časy, keď sa stehno dalo kúpiť kilogram po štyri eurá, teraz stojí 6,5 eura a za toľko sa predáva aj bravčové pliecko či krkovička. Vlani jeho spotreba klesla o 1 kilogram, na menej ako 40 kilogramov na obyvateľa a rok.

Napriek tomu, že Slovensko bude mať viac než dosť kŕmneho obilia a tiež kukurice či zemiakov, nevie si vyrobiť dosť hydinového ani bravčového mäsa. Stavy ošípaných klesli na historické minimum. Za tridsať rokov poľnohospodári zredukovali chovy takmer o dva milióny zvierat, keď dnes chovajú už len čosi viac ako 400-tisíc prasiat. Navyše otváranie nových fariem sa stretáva s odporom vidieckeho obyvateľstva. Ľudia si pýtajú čerstvé slovenské mäso, ale v obchodoch im predávajú bravčové mäso z Nemecka a zo Španielska.

Ako v tejto súvislosti pripomenula riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Eva Forrai, aj nemeckí a španielski chovatelia obmedzujú stavy zvierat. Na pokles reagovali burzy zvýšením cien bravčového mäsa. Na nemeckej burze, kľúčovej pre slovenský trh, stúpla cena tzv. jatočne upravených tiel medzi januárom 2022 a letom tohto roka z 1,22 eura na 2,50 eura.

heger Čítajte viac Platy zamestnancov štátu už o pár dní výrazne stúpnu. O koľko si polepšíte? Pozrite si tabuľky

To vysvetľuje prudký rast cien výsekového bravčového mäsa aj na pultoch slovenských obchodov. Slovensko, ktoré produkuje len štvrtinu z celkovej spotreby bravčoviny, je vydané na milosť a nemilosť zahraničných trhov. Krajina stojí pred otázkou, či je ochotná vrátiť sa k oživeniu chovov ošípaných.

Spasitelia nemajú čarovné prútiky

Pri dražejúcich potravinách sa zo Slovákov stali kupujúci vyčkávajúci na akcie. Potvrdili to tak hydinári, ako aj mäsiari. "Ľudia čakajú, kedy reťazce vyhlásia zľavy na ten či onen druh mäsa. Je to dlhodobý trend,“ povedal Daniel Molnár, riaditeľ Únie hydinárov Slovenska.

Maslo je jedným z mála produktov, kde sa cena vrátila k úrovni spred dvoch rokov. Štvrtka masla (250 gramov) sa dá kúpiť už za menej ako dve eurá. Ceny mlieka, napriek akciám obchodných reťazcov, ktoré dokážu stlačiť liter polotučného trvanlivého mlieka aj pod 50 centov, sa stále točia okolo jedného eura.

"Zabudnite na návrat k nízkym cenám mliečnych výrobkov, keď "mlieko pri vemene“ stojí o 20 percent viac,“ povedal podpredseda SPPK a generálny riaditeľ Levickej mliekarne Marián Šolty. Ceny potravín sú podľa neho reálnym obrazom toho, čo sa deje v slovenskej ekonomike a politike.

"Teraz sa objavujú rôzni spasitelia, ktorí sa tvária, že vyriešia roky prehliadané problémy. Nikto z nich nemá žiaden čarovný prútik, oživenie prinesie len poctivá robota a plnenie sľubov. Politici ich potravinárom nesplnili pri kompenzácii cien energií a teraz zasa strečkujú okolo odvodovej novely. Netreba si preto robiť ilúzie, že ceny potravín v najbližších mesiacoch klesnú,“ myslí si Marián Šolty.

Jesenné vytriezvenie

Leto neprinieslo ani tradičný pokles cien zeleniny ani ovocia. "Je za tým studená jar, ale aj to, že úroda sa skladuje v chladiarňach, ktoré majú vysokú energetickú náročnosť a ich cena je projektovaná na dlhšie obdobie,“ povedal predseda SAMO Martin Krajčovič.

Medzitým ovocinári oznámili, že úroda hlavného slovenského ovocia – jabĺk – bude nižšia. Keďže mrazy poškodili ovocinárov naprieč Európou, signalizujú, že jablká nebudú lacnejšie. Môžeme si za ne priplatiť možno až o 20 percent viac.

Víťazi volieb by mali podľa výrobcov potravín počúvať viac názory agropotravinárskych samospráv. Predseda SPPK Macho považuje za kľúčové prijať systémové kroky na znižovanie nákladov na cenu ľudskej práce a zvýšiť samotnú podporu zo štátneho rozpočtu najmä pre potravinársky a spracovateľský priemysel.

Súčasný investičný deficit slovenského potravinárstva je odhadovaný na jednu miliardu eur. V rokoch 2019 – 2023 bol

potravinársky priemysel podporený iba sumou 25,3 milióna eur, pričom toľko avizované podpory v hodnote 240 miliónov eur stále neboli vyplatené. A na rok 2023 nie sú zatiaľ známe žiadne podporné schémy určené pre potravinárske odvetvie. Taká je realita, ktorej bude čeliť nová vláda aj občania Slovenska.

© Autorské práva vyhradené

22 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #jedlo #parlamentné voľby 2023