Hlad po elektrine bude v budúcnosti narastať. Zvýšený dopyt nemusia pokryť ani na plný výkon bežiaci jadrový blok Mochovce 3, ani v budúcnosti plánovaný 4. blok. Viac elektriny budú potrebovať nielen firmy, ale aj domácnosti. Priemysel čaká dekarbonizácia, teda znižovanie vypúšťania nebezpečných emisií do vzduchu, a s ňou súvisiaci prechod na bezemisný zdroj energie.
Zoberme si príklad košických oceliarní U. S. Steel, ktoré ak chcú znižovať emisie, musia elektrifikovať svoje pece. Miliardová investícia výrazne uľaví životnému prostrediu, na druhej strane zvýši aj dopyt po elektrine. Zdroj energie bude potrebovať aj naša ostatná veľká investícia – automobilka Volvo, ktorá plánuje vyrábať pri Košiciach elektrické vozidlá a možno postaví aj novú baterkáreň.
Záujem o elektrinu bude teda rásť, či už pre viac elektrických áut, tepelných čerpadiel alebo klimatizácií. Len za prvý polrok tohto roka sa predalo toľko elektrických vozidiel, čo za celý vlaňajšok. Tento trend bude pokračovať, keďže od roku 2035 by sa už nemali predávať nové autá na benzín či naftu. Zvýšený dopyt zaznamenali aj predajcovia tepelných čerpadiel. Ich nákup naštartovali najmä dotácie. Tie budú pokračovať aj v najbližšom období. Už na jeseň bude otvorená nová výzva z programu Obnov dom a rozbehne sa aj pokračovanie projektu Zelená domácnostiam.
Čítajte viac Elektráreň Nováky končí. Skladali sme sa na ňu dotáciami všetci, budú nižšie faktúry za elektrinu?
Zabezpečiť dostatok energií je úlohou štátu. Ak sa to nepodarí, ohroziť to môže prevádzku firiem a spustiť prepúšťanie. Na druhej strane sem nebudú prichádzať ani nové investície. Niektorí výrobcovia batérií už teraz avizujú, že svoje investície budú smerovať len do krajín, ktoré im vedia zabezpečiť dostatok zelenej elektriny.
Mochovce z nás spravia exportérov
Tretí blok Mochoviec postupne nabieha, výkon bol zvýšený až na 90 percent. Už v tejto situácii je Slovensko vo výrobe elektriny sebestačné a elektrinu dokonca exportujeme. „Je to hlavne pre pokles spotreby v priemysle. Energeticky náročné podniky neodoberajú to, čo odoberali v minulosti,“ vysvetľuje pre Pravdu energetický analytik Ján Pišta zo spoločnosti JPX.
Spotreba poklesla hlavne v žiarskej fabrike Slovalco, ktoré skončilo s primárnou výrobou hliníka. Klesla tiež u oravských ferozliatinárov zo spoločnosti OFZ, ale na nižší výkon išli aj iné fabriky. Nové možnosti jadrovej energie otvárajú aj takzvané malé modulárne reaktory. Len nedávno americká spoločnosť Westinghouse, ktorá ich stavia a vyvíja, podpísala memorandum so štátnou Jadrovou a vyraďovacou spoločnosťou. Navyše, tieto „malé atómky“ si vedia zaobstarať aj veľké firmy, a tak by dokázali pokryť hlad po elektrine.
Čítajte viac Za kubík najpredávanejšieho dreva si priplatíte 12 eur. Cenníky v regiónoch sa líšia, kde sú najnižšie?
Ak bude elektriny vyrobenej na Slovensku málo, môžeme ju v prípade potreby vďaka prepojeniam s okolitými krajinami nakúpiť od nich. Podľa analytika Útvaru hodnoty za peniaze Jána Mykhalchyka Hradického bude elektriny dostatok práve vďaka takýmto prepojeniam s krajinami. Otázkou je podľa neho, či bude Slovensko čistým dovozcom alebo vývozcom elektriny v strednodobom horizonte.
Upozorňuje, že to závisí od výroby elektriny, ktorá sa dá predpokladať relatívne dobre, aj od jej spotreby, ktorej vývoj je však náročné predpovedať. „Už v roku 2030 by sme mohli opäť byť čistým dovozcom elektriny, ak na strane spotreby dôjde k trom udalostiam zároveň: elektrifikácia oceliarní v Košiciach, výstavba významnej fabriky na výrobu batérií a znovuspustenie výroby v Slovalcu,“ opisuje situáciu pre Pravdu.
Atómka sa stavia dlho, vietor je nestabilný
Výrazný nárast dopytu po elektrine nevyrieši ani šetrenie energiami, hoci je veľmi dôležité. Nové zdroje na výrobu elektriny treba budovať aj pre to, že okolo roku 2045 je naplánované uzavretie elektrárne Jaslovské Bohunice. Odborníkov na energie sme sa spýtali, aký je ideálny recept na zabezpečenie si dostatku energií do budúcna.
Konateľ spoločnosti Prvá Energetická Andrej Lednár vysvetľuje, že potrebujeme do budúcna nahradiť tepelné elektrárne spaľujúce uhlie, plyn či mazut. „Jadro je stabilný zdroj energie, ktorý prešiel výrazným vývojom. Veľké elektrárne ako ich poznáme, budú ustupovať malým modulárnym reaktorom,“ tvrdí pre Pravdu.
Čítajte viac Domácnosti si za plyn priplatia dvojnásobne, varuje regulátor a ponúka riešenia
Okrem toho má Slovensko veľké rezervy hlavne v geotermálnych, veterných a bioplynových elektrárňach. Treba upriamiť pozornosť na cenu ako jeden z rozhodujúcich faktorov pri výbere nového zdroja. Analytik ÚHP Ján Mykhalchyk Hradický hovorí, že výroba elektriny z vetra či slnka je už dnes lacnejšia, než iné alternatívy. Už dnes je v hre výstavba takmer dvoch desiatok veterných elektrární. Ich nevýhodou je, že za súčasných podmienok nedokážu elektrinu vyrábať stabilne. „Potrebné bude preto vytvoriť technologické a právne prostredie na jej krátkodobé aj dlhodobé uskladnenie, aby bola elektrina z obnoviteľných zdrojov podobne stabilná ako jadrová a lacnejšia aj so zohľadnením nákladov na uskladnenie,“ myslí si.
Na uskladnenie môžu slúžiť napríklad batériové úložiská, vodík, elektromobily či prečerpávacie elektrárne. Upozorňuje, že obnoviteľné zdroje elektriny majú za sebou dvadsať rokov nevídaného zlacňovania a podobný pokles cien sa očakáva aj v prípade batérií. „Domnievam sa, že takýto potenciál na pokles ceny v jadrovej energetike nie je,“ dodáva.
Len stabilné veľké zdroje dokážu riešiť zvýšenú spotrebu elektriny v našom priemysle. Kombinácia úsporných technológií s nižšou spotrebou a s podporou obnoviteľných zdrojov situáciu neriešia. Stabilný výkon vedia zabezpečiť jadrové elektrárne či fosílne zdroje. Len tu sa vynárajú problémy. Jednak atómky trvá dlho postaviť a s fosílnymi palivami sa už nepočíta. „Výstavba jadrového reaktora je mimoriadne problematická a trvá veľmi dlho. Myslím si, že na Slovensku je nereálne postaviť novú jadrovú elektráreň v horizonte najbližších 20 až 30 rokov,“ vysvetľuje Ján Pišta.
Otázne je, či nám nebudú dobré aj fosílne zdroje, keď iný zdroj nebude po ruke. Uhoľné elektrárne podľa Pištu nepripadajú do úvahy, tie paroplynové vidí ako perspektívne. V environmentálnej politike sme sa zaviazali, že do roku 2050 má byť EÚ uhlíkovo neutrálna. Myslí si, že keď príde na lámanie chleba, dôjde k prehodnoteniu a tento záväzok sa zmení. „Obávam sa, že ani v roku 2050 si nebudeme môcť dovoliť odstaviť všetky paroplynové zdroje, uhoľné už budú v tom čase pravdepodobne odstavené, hoci ani tým si nie som celkom istý,“ predpovedá.
Podľa neho sa všetci zachovajú pragmaticky, ak to bude potrebné. „Videli sme to počas plynovej krízy. Keď bolo treba, nanovo sa spustili už odstavené špinavé uhoľné zdroje,“ dodáva na záver.
Aktuálny účet bolí viac ako ďaleká budúcnosť
Aj keď otázka lacnej a čistej elektriny je otázka na niekoľko dlhých rokov dopredu, mnoho ľudí sa obáva, koľko budú za ňu platiť od nového roku. Kým v tomto roku domácnostiam vláda uhradila veľkú časť účtov za elektrinu aj plyn, vývoj od roku 2024 je otázny.
Aj keď predstavitelia úradníckej vlády hovoria, že Slovenské elektrárne vďaka memorandu dodajú „lacnú“ elektrinu aj v tom budúcom roku, šéf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Andrej Juris upozorňuje, že aj tak elektrina zdražie o 10 až 20 percent.
Čítajte viac Vyše 150-tisíc dôchodcov aj pracuje. Mnoho zachraňuje školstvo, zdravotníctvo a štát
Je to preto, lebo táto lacná elektrina tvorí iba polovicu z celkovej koncovej ceny. Ak niekto platí 100 eur mesačne za elektrinu, náklady by mu narástli o 10 až 20 eur za mesiac. Za rok je to 120 až 240 eur, čo je veľa. V krátkej, ale aj dlhodobej budúcnosti bude hrať zrejme veľkú úlohu štát. A to nielen v zabezpečení prijateľných cien pre domácnosti, ale aj vo veľkých investíciách do nových zdrojov elektriny, ktoré budú generovať túto komoditu na dlhé roky dopredu.