Návrh ministerstvo predstavilo napriek tomu, že spolu s Národnou bankou Slovenska (NBS) a Slovenskou bankovou asociáciou (SBA) krotia vášne a tvrdia, že klienti s hypotékou nárast hypotekárnych splátok zvládnu. Návrh totiž priamo nesúvisí s tým, čo sa na Slovensku okolo hypoték v predvolebnej kampani udialo. Nové pravidlá sú súčasťou zákona, ktorý má do slovenskej legislatívy dostať európske nariadenia. Ich cieľom je predovšetkým pomôcť bankám v prípade, že by príliš veľa klientov nezvládalo splácať svoje úvery.
Ústretovejšie pravidlá
Nová legislatíva počíta s tým, že banky budú musieť voči problémovým dlžníkom urobiť ústretové kroky. „Veritelia zavedú a uplatňujú primerané politiky a postupy na to, aby primerane upravili spotrebiteľovi podmienky splácania, ak je to potrebné, a to ešte pred začatím výkonu záložného práva. Takáto úprava podmienok splácania zohľadňuje najmä finančnú situáciu spotrebiteľa,“ píše sa v návrhu zákona.
V praxi to znamená, že ešte skôr ako sa bude musieť klient vysťahovať, mu banka ponúkne niekoľko možností riešenia situácie. Do hry vstupuje úplné refinancovanie, čiastočné refinancovanie a zmena podmienok existujúceho úveru.
Zmena podmienok znamená napríklad predĺženie splátkového kalendára či odloženie splátok. Návrh zákona dokonca hovorí aj o takom odklade splátok, v rámci ktorého by sa istina úveru neúročila. Pri štandardnom odklade splátok prestáva klient platiť istinu, no úrok platiť musí. Tento princíp sa uplatňoval aj pri pandemickom odklade splátok. Klienti síce niekoľko mesiacov neplatili vôbec nič, no po uplynutí moratória sa pôvodné splátky navýšili o úrok, ktorý potichu nabiehal počas splátok.
Tento režim je súčasťou širšieho zákona, ktorý do slovenskej legislatívy zapracúva európsku smernicu. Zákon, ktorý má bankám pomôcť s prípadnými nesplácanými úvermi, prichádza napriek tomu, že rezort financií dôvod na paniku okolo hypoték nevidí. Rovnaký postoj majú samotné finančné inštitúcie. „Riziko neschopnosti splácania úverov na bývanie je nízke. Týka sa len jedného percenta všetkých refixovaných hypoték, čo predstavuje zhruba 3 500 z celkového počtu 685-tisíc hypoték. Refixovaných z nich bude v rokoch 2023 až 2025 približne 350-tisíc hypoték, čo je objemovo 46 percent hypotekárneho portfólia,“ uviedla Slovenská banková asociácia spoločne s NBS a rezortom financií.
Čítajte viac Kope Fico za boháčov z Bratislavy? Jeho nápad okolo hypoték rozbili čísla, minister financií aj NBS
Viac možností pre banky
Tento návrh je súčasťou legislatívy, ktorá má bankám pomôcť zachrániť sa, ak by príliš veľa klientov svoj úver nesplácalo. Na európskej úrovni vzniká nástroj, ktorý má finančným inštitúciám umožniť zbaviť sa problémových úverov riadeným spôsobom. Svoje problémové úvery budú môcť finančné inštitúcie predať a ostať tak zdravé. Druhou možnosťou je, že problémové úvery bude iný subjekt spravovať a banky tak odbremení. Návrh zákona celý tento systém zakladá.
„Primárnym cieľom je riešenie problematiky nesplácaných úverov, keďže finančná kríza a recesie viedli k nárastu počtu dlžníkov neschopných splácať svoje úvery vzhľadom na to, že viaceré spoločnosti a občania čelili pretrvávajúcim platobným ťažkostiam alebo dokonca konkurzu. V dôsledku toho stúpol počet nesplácaných úverov, ktoré môžu ovplyvniť výkonnosť bánk,“ uvádza sa v dôvodovej správe k zákonu.
Po rôznych finančných krízach a problémoch vyvolaných koronakrízou chce EÚ zabrániť tomu, aby nesplácané úvery príliš narástli a ohrozili tým stabilitu finančných domov. Nová legislatíva by mala umožniť, aby sa banky dokázali záťaže, ktorú nesplácané úvery predstavujú, zbaviť.
„Úverové inštitúcie by mali mať možnosť predať ich iným subjektom na efektívnych, konkurencieschopných a transparentných sekundárnych trhoch. To odôvodňuje potrebu prijatia novej právnej úpravy v podobe návrhu zákona, ktorý vytvára právny rámec v oblasti spravovania a nákupu úverov a umožňuje úverovým inštitúciám lepšie riešiť úvery, ktoré sa stanú nesplácanými, a to zlepšením podmienok pre predaj úveru tretím stranám,“ vysvetľuje ministerstvo financií v dôvodovej správe.
Čítajte viac Vyše 300-tisíc ľuďom stúpnu splátky hypotéky. Aký je to veľký problém a čo nesedí na hrozbách Fica s Kollárom?
Vzniknúť by tak podľa návrhu zákona mal externý správca, prípadne inštitúcia, ktorá problémový úver jednoducho odkúpi. Ak si banka vyberie na pomoc s nesplácanými úvermi správcu, pre klienta to môže znamenať, že sa mu ozve iná inštitúcia ako jeho banka a napríklad bude od neho dlžné splátky vymáhať. Takáto inštitúcia sa však môže snažiť prerokovať podmienky úveru a nájsť také riešenie, aby dlžník svoj úver mohol opäť splácať.
Správcovia teda nebudú spoločnosti, ktoré sa živia vymáhaním dlhov. Vznikne nový druh podnikania, na ktorý bude potrebné povolenie od Národnej banky Slovenska.
Preventívne opatrenia
Tieto opatrenia majú v súčasnosti predovšetkým preventívny charakter. Napriek rôznym krízam v súčasnosti problém s nesplácanými úvermi nie je výrazný. Ku koncu prvého štvrťroka 2023 bolo nesplácaných celkovo 1,82 percenta úverov. Na porovnanie, ku koncu roka 2015 to bolo zhruba 6,84 percenta úverov.
Na Slovensku problém s nesplácanými úvermi takisto nie je vážny. Ich objem je ku koncu júna zhruba 1,5 miliardy a pred prepuknutím pandémie to bolo dokonca 1,8 miliardy eur.
Je mýtus, že banky majú akýkoľvek záujem na tom, aby dlžníkom brali ich nehnuteľnosti, teda aby si uplatňovali záložné právo. Ak to banka robí, je to pomerne dlhý a zložitý proces, na konci ktorého sa zrealizuje predaj bytu alebo domu v dražbe.
Banka v takom prípade musí vynakladať úsilie, aby nebola v strate, zároveň svoje peniaze musí viazať dlhšie. Optimálne pre finančnú inštitúciu teda je, ak dlžník úver spláca a výnosy plynú zo zaplatených úrokov. Práve na úrokových príjmoch stojí podnikateľský model slovenských bánk. Tvoria totiž väčšinu zisku.