Slovensko si musí hľadať iné trhy, no rovnako ako iným európskym krajinám nám hrozí, že produkty, ktoré vyvezieme inde, napokon aj tak skončia v Rusku.
„Po ruskej agresii na Ukrajinu sa naše exporty do Ruska výrazne utlmili. Rok od invázie hodnota slovenského vývozu klesla o 64 percent oproti roku pred začiatkom agresie, čo predstavuje takmer jednu miliardu eur. Slovenským exportérom sa však podarilo nájsť iné odbytištia, prevažne Turecko a krajiny Arabského polostrova, ktoré vykompenzovali stratu ruského trhu,“ upozornili analytici IFP.
Práve Turecko hrá v celom príbehu okolo ruských zahraničných vzťahov kľúčovú rolu. Práve Turecko totiž môže byť, „diera v plote“, ktorá spôsobuje, že sankcie EÚ voči agresorovi sú menej účinné.
„Hlavným vývozným artiklom do arabských krajín boli automobily, pri vývoze do Turecka však tvoria podstatnú časť aj stroje a zariadenia, elektrické a počítačové prístroje, kovovýroba či výrobky z gumy a plastov. Kvôli slabej dostupnosti dát nevieme povedať, do akej miery dané tovary putujú ďalej do Ruska, respektíve či sú určené najmä pre potreby lokálnych ekonomík,“ hovoria analytici IFP. To znamená, že aj časť exportu zo Slovenska, ktorý mal smerovať na nové trhy, môže napokon aj tak skončiť v Rusku.
Čítajte viac Český ekonóm: Slováci prežijú veľmi málo rokov v zdraví. Posúvanie veku odchodu do dôchodku tak nebude fungovať
„Signifikantný rast exportu do niektorých arabských krajín a Turecka možno pripísať uvoľneným kapacitám našich výrobcov a vyššiemu dopytu z týchto krajín, pretože existuje nezanedbateľná pravdepodobnosť, že tento tovar je ďalej reexportovaný na pôvodný ruský trh,“ hovorí Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Na to, kde výrobky vyvezené zo Slovenska napokon končia, nemajú podľa Lukáša Parízeka, predstaviteľa Rady slovenských exportérov, slovenské firmy dosah. „Je to len skôr otázka toho čo je v kontexte sankcií legálne a čo nie. Je naivné si myslieť, že firmy a navyše tie malé a stredné si budú individuálne každý export overovať, ak to nie je povinné toto sa robí pri licenčných konaniach pri exporte napr. výrobkov obranného priemyslu alebo pri individuálnych žiadostiach o výnimku na export. V akomkoľvek prípade však zodpovednosť za prípadný ďalší reexport už nesie firma odberateľ a nie firma exportér, preto by som úmysel, prípadne postoj, slovenských firiem v tomto kontexte nespochybňoval,“ hovorí.
Slovensko vojna na Ukrajine zásadne ovplyvnila
Vojna na Ukrajine nemenila iba štruktúru slovenského exportu. Spomaľuje rast celej ekonomiky. „V roku 2022 došlo z pohľadu slovenského zahraničného obchodu k úplnému zvratu, pretože v štrnástich predchádzajúcich rokoch vývoz prevyšoval dovoz. Slovenský zahraničný obchod bol pod tlakom už kvôli celosvetovej pandémii, ktorá priniesla problémy v dodávateľských reťazcoch,“ vysvetľuje Marián Kočiš.
„To výrazne ovplyvňovali naše najdôležitejšie odvetvie priemyslu a zahraničného obchodu – výrobu a vývoz áut. Následná vojna Ruska proti Ukrajine priniesla zvýšené ceny energií a celkovú neistotu na medzinárodne finančné a obchodné trhy. Nárast týchto cien sa prejavil v dvojnásobnej hodnote dovozu v triede minerálnych palív, kam patria dovoz zemného plynu, ropy a elektrickej energie,“ dodáva. Výsledkom je, že Slovensko rastie pomalšie. Blízkosť vojnového konfliktu a závislosť na energiách z Ruska ekonomiku poškodzuje. Hospodársky rast by mohol byť dokonca polovičný v porovnaní so situáciou, keby vojna na Ukrajine nebola. „Odhadujeme, že bez ruského vojnového ťaženia na Ukrajine by rast slovenskej ekonomiky mohol byť v roku 2022 takmer dvojnásobný, namiesto 1,7 percenta mohla rásť slovenská ekonomika tempom okolo troch percent,“ hovorí Kočiš.
Podľa Lukáša Parízeka nie je pre mnohé firmy jednoduché nahradiť ruský trh. „Najväčší problém so sankciami nastal pre firmy, ktoré mali v Rusku investície, taktiež vieme v Rade slovenských exportérov o mnohých firmách, ktoré dodnes tento výpadok nedokázali adekvátne nahradiť,“ hovorí.
Súvisí to podľa neho aj s tým, že slovenské firmy majú do veľkej miery problém obstáť v globálnej konkurencii. „Nájsť si rýchlo nové trhy zväčša zavisí od univerzálnosti a konkurencieschopnosti exportovaného produktu alebo služby. A ako dobre vieme z posledných štatistík je Slovensko druhé najhoršie v konkurencieschopnosti v rámci EÚ,“ dodáva.
Čítajte viac Vyše 150-tisíc dôchodcov aj pracuje. Mnoho zachraňuje školstvo, zdravotníctvo a štát
Slovensko aj EÚ sa snažia odpútať od Ruska
Zároveň však platí, že Rusko nepatrilo k najvýznamnejším obchodným partnerom Slovenska a ani EÚ ani pred vojnou. Na začiatku vojny tvoril vývoz EÚ do Ruska len štyri percentá celkového exportu. Tento podiel sa následne po prepuknutí konfliktu výrazne znížil. Podobná situácia ako zažíva Slovensko sa tak, pochopiteľne, týka aj iných krajín EÚ.
V bilancii zahraničného obchodu Ruska s EÚ platilo, že z Ruska sme doviezli viac, ako sme do Ruska vyviezli, aj to sa už však zmenilo. Podiel Ruska na exporte EÚ klesol zo štyroch percent na začiatku vojny na 1,8 percenta v marci 2023. Podiel Ruska na importe do EÚ klesol z 9,5 percenta na 1,9 percenta.
V marci 2022 sa už pod vplyvom vojny zvyšovali ceny energií a obchodný deficit EÚ voči Rusku vtedy dosiahol rekordných 18,4 miliardy eur. V decembri minulého roka bol tento deficit už 6,1 miliardy eur. To sa už úplne zmenilo. Bilancia obchodu EÚ s Ruskom už ku koncu marca tohto roku dosiahla prebytok na úrovni 0,2 miliardy eur. Dôvodom je to, že celá EÚ sa snaží odstrihnúť od energetickej závislosti od Ruska.
Slovensko je na podobnej trajektórii. Marián Kočiš upozornil, že podiel celkového objemu vývozu Slovenska do Ruska z priemerných 1,8 percenta medzi rokmi 2017 a 2021 na 0,5 percenta v roku 2022 a na priebežnú úroveň 0,3 percenta v tomto roku.
„Z pohľadu celkových dovozov je priebežný dovoz v roku 2023 v bežných cenách na úrovni 4,6 percenta, zatiaľ čo predvojnový päťročný priemer, medzi rokmi 2017 a 2021 bol na úrovni 5,6 percenta. V roku 2022 to bolo až 7,7 percenta,“ hovorí. Rast dovozu v roku 2022 spôsobili z veľkej časti práve vyššie ceny nerastných surovín. Marek Nemky, analytik spoločnosti XTB, upozorňuje, že Rusko exportuje práve najmä fosílne palivá, kovy, hnojivá, a obilniny. Od začiatku konfliktu kritici upozorňujú na to, že EÚ síce pomáha Ukrajine, no nakupovanie fosílnych palív z Ruska na druhej strane financuje útok na Ukrajinu. Aj preto EÚ, a s ňou aj Slovensko, masívne obmedzuje zahraničný obchod z Ruskom, teda dovoz aj vývoz.
Od importu z Európy je pritom Rusko do istej miery závislé a Moskva ho musí nahrádzať. „Štruktúra importov nie je stále známa. V súčasnosti Rusko importuje väčšinu produktov z Číny, keďže uvalené reštrikcie nedovoľujú obchodovať s touto krajinou západným štátom. Štruktúra importov je celkom zaujímavá, keďže ide hlavne o technologické produkty, ktoré si Rusko samo nevie vyrábať, ako sú napríklad telefóny, počítače a iné technologické výrobky, ale jedná sa taktiež aj o autá, s ktorými opäť zahltila celý trh Čína,“ hovorí Nemky.
Čítajte viac Kope Fico za boháčov z Bratislavy? Jeho nápad okolo hypoték rozbili čísla, minister financií aj NBS
Turecku Rusko neprekáža
Napriek tomu si Rusko dieru k európskym tovarom hľadá a pomáha mu práve Turecko, ktoré nemusí rešpektovať sankcie EÚ. V roku 2022 sa Rusko stalo kľúčovým, najväčším importným partnerom. Hodnota importovaných tovarov sa vyšplhala na 58,9 miliardy dolárov, čo je v porovnaní s rokom 2021 dvojnásobok. Turecko teda pomáha financovať vojnu proti Ukrajine. Export do Ruska sa v roku 2022 zvýšil na 9,34 miliardy dolárov, z úrovne 5,8 miliardy dolárov v roku 2021.
V tomto roku prúdenie tovarov z Turecka do Ruska pokračuje a naďalej prudko rastie. Za prvý polrok tohto roku sa objem vývozu z Turecka do Ruska dostal na 4,9 miliardy dolárov z úrovne 2,6 miliardy dolárov v rovnakom období predchádzajúceho roka.
Nezisková organizácia Nordic Monitor upozornila, že od januára do novembra 2022 sa počet ruských kamiónov, ktoré viezli tovary do Ruska, dostal na 10 956. V predchádzajúcom roku ich počet nepresiahol tritisíc. Počet tureckých kamiónov, ktoré dovážali do Ruska bol dokonca 18 804.