Odrazom nepriaznivej demografie v reálnej ekonomike je napríklad nadviazanie veku odchodu do dôchodku na strednú dĺžku života. Ak by za generáciou blížiacou sa do dôchodku boli armády mladých ľudí, meniť výpočet dôchodkového veku by nebola taká naliehavá vec, hoci aj tak prospešná. Iný hmatateľný dôkaz o starnutí populácie sa ukazuje aj na samotnom trhu práce. Pracujúcich dôchodcov je čoraz viac.
Dôchodcov v robote pribúda
Naopak, pracujúcich dvadsiatnikov a tridsiatnikov je čoraz menej. „Vekové zloženie zamestnanosti v roku 2022 bolo ovplyvnené najmä prírastkami vo vyšších vekových skupinách, najmä vo vekovej skupine šesťdesiat a viac rokov, ako aj výraznejším prírastkom vo vekovej skupine 45 až 49 rokov a 15 až 19 rokov. Na druhej strane počet pracujúcich medziročne klesol vo vekových skupinách od 20 do 39 rokov,“ upozorňuje rezort práce.
Pracujúcich starobných dôchodcov je aktuálne podľa Sociálnej poisťovne zhruba 151-tisíc. Ich počet mierne stúpa, keďže ku koncu minulého roka ich bolo zhruba 147-tisíc. Tento počet ľudí by naplnil mesto citeľne menšie ako druhé najľudnatejšie slovenské mesto Košice, no je zároveň výrazne vyšší ako počet obyvateľov Prešova, teda tretieho najväčšieho mesta v krajine.
Z tohto pohľadu sa zdá počet pracujúcich dôchodcov obrovský, no zďaleka to nie sú deduškovia a babičky. Z celkového počtu dôchodcov, ktorí stále pracujú, je vo veku 65 a viac rokov len 43-tisíc osôb.
Je to dané tým, že vek odchodu do dôchodku sa podľa ročníka narodenia líši. Napríklad pre mužov narodených v roku 1960 platí, že nárok na dôchodok im vzniká vo veku 63 rokov. Títo ľudia už môžu vstupovať do štatistiky poberateľov starobného dôchodku a naďalej bez výraznejších obmedzení pracovať. Ženy, ktoré sú matkami a narodili sa v rovnakom roku, dosahujú dôchodkový vek ešte skôr, ak vychovali päť a viac detí, mohli začať poberať starobný dôchodok už niekedy v roku 2020.
Aj títo ľudia, stále relatívne mladí ľudia, teda do štatistík vstupujú ako poberatelia starobných dôchodkov. Do veku 65 rokov je viac ako 100-tisíc dôchodcov.

Počet pracujúcich dôchodcov bude rásť ďalej. „V súčasnosti je počet pracujúcich dôchodcov vo veku 65 a viac štvornásobne vyšší ako pred desiatimi rokmi. To nám jasne identifikuje vývojové tendencie. Sčasti je to spôsobené aj rastom počtu dôchodcov, ktorých je o päťdesiat percent viac ako pred desiatimi rokmi. Miera ich zapojenia do pracovného procesu však rastie podstatne rýchlejšie,“ hovorí analytik Ivan Láska zo spoločnosti Trexima.
V dôsledku demografie nám aj v budúcnosti bude rásť počet dôchodcov. „O desať rokov ich bude ešte o dvadsať percent viac ako v súčasnosti. Počet pracujúcich dôchodcov pritom vzrastie výraznejšie, až približne o štyridsať až päťdesiat percent oproti súčasnosti,“ dodáva.
Dynamika rastu počtu pracovníkov vo veku 65 a viac rokov bude podľa ministerstva práce pomalšia. „Na základe dát populačnej prognózy EUROPOP 2023 a po zohľadnení makroekonomických predpokladov rezort práce predvída, že počet pracujúcich osôb vo veku 65 a viac rokov by mohol byť v roku 2033 na úrovni približne 51-tisíc osôb. V porovnaní s rokom 2023, keď je tento počet na úrovni približne 43-tisíc osôb, ide o nárast približne o osemtisíc osôb,“ hovorí ministerstvo práce.
Podiel pracujúcich vo veku 65 a viac rokov sa bude zvyšovať najmä po dvadsiatich rokoch, to bude vo veku okolo 65 rokov populačne silná generácia takzvaných Husákových detí.
Dôchodcovia pracujú najmä pre štát
Pracovníci v dôchodkovom veku sa uplatňujú najmä v práci pre štát. Sú to rôzne pozície vo verejnej správe a podvyživenom školstve a zdravotníctve. Z údajov ministerstva práce vyplýva, že vo verejnej správe pracuje necelých jedenásť percent pracujúcich dôchodcov, vo vzdelávaní je to necelých 9,3 percenta a v zdravotníctve 7,9 percenta.
Dlho títo ľudia zostávajú najmä v zdravotníctve. Ak vezmeme to úvahy len ľudí nad 65 rokov, ich podiel sa výrazne zvyšuje. „Až štrnásť percent dôchodcov nad 65 rokov pracuje v zdravotníctve. Ak k tomu pripočítame odvetvie vzdelávania a verejnú správu, v týchto odvetviach pracuje každý tretí starobný dôchodca,“ upozorňuje Ivan Láska.
Analytik upozorňuje, že štruktúra pracujúcich dôchodcov je iná ako celej populácie. Často sa uplatňujú na oboch póloch pracovného trhu. „Štruktúra pracujúcich dôchodcov je odlišná od zvyšku pracujúcich. Vo väčšej miere pracujú na vysokokvalifikovaných pozíciách ako lekári, učitelia, špecialisti v účtovníctve, ale aj na pozíciách s nízkou kvalifikáciou ako upratovači, pomocní pracovníci, správcovia objektov, v SBS. Pôsobia teda na dvoch extrémoch, čo vo veľkej miere závisí aj od dosiahnutého vzdelania. Oveľa nižšie zastúpenie majú zamestnania s potrebou strednej kvalifikácie napríklad v oblasti administratívy. Predovšetkým pri dôchodcoch pôsobiacich v zamestnaniach s postačujúcou nízkou kvalifikáciou ide o prácu na skrátený úväzok,“ dodáva Láska.
Ani ministerstvo samotné nemá v úmysle znižovať počet starších ľudí na pracovnom trhu. „Okrem iného vláda schválila aj národný cieľ na zvýšenie miery zamestnanosti vo vekovej skupine 20– až 64-ročných zo 72,5 percenta v roku 2020 na úroveň 76,5 percenta v roku 2030. Ten počíta s nárastom miery zamestnanosti starších osôb, vo veku 60– až 64-ročných u mužov zo 42 percent v roku 2020 na 52,1 percenta v roku 2030 a u žien z 35 percent v roku 2020 na 37,9 percenta v roku 2030. Zároveň predpokladá, že na budúcom trhu práce bude dostatok pracovných miest na rast zamestnanosti u mladších aj starších osôb,“ hovorí rezort práce.

Okrem toho platí, že práca ako taká má zásadný sociálny význam a sú dôchodcovia, ktorí odísť do dôchodku jednoducho nechcú len preto, že dosiahli dôchodkový vek.
„Mám pocit, že vo svojom veku ešte môžem byť užitočná, cítim sa fyzicky a mentálne schopná ďalej pracovať. Nechcem sa izolovať od kolektívu ľudí, ktorý sme si v práci vytvorili, cítim sa tam dobre. Zároveň, súbeh dôchodku a mzdy je finančne zaujímavý, môžem si viac dovoliť a odkladám si na neskoršiu starobu. Poberať starobný dôchodok a ďalej pracovať mi v súčasnosti veľmi vyhovuje,“ hovorí čitateľka denníka Pravda Jana, ktorá pracuje v administratíve a dôchodok začala poberať v roku 2023.
Väčším problémom ale je, že aj mladší starobní dôchodcovia majú na Slovensku podlomené zdravie. Slovenská sporiteľňa upozornila vo svojom indexe prosperity na to, že na Slovensku prežijú obyvatelia v pevnom zdraví len krátko. „Celkovo žijeme kratšie a v zdraví len 57 rokov, čo je o 5 rokov menej ako Česko a o 13 menej ako Švédsko,“ dodávajú analytici Slovenskej sporiteľne. Znamená to, že Švédi v dobrom zdraví oslavujú ešte aj okrúhlu sedemdesiatku, ich potenciál na pracovnom trhu je teda výrazne vyšší ako na Slovensku.
Môže za to nekvalitné aj nekvalitné zdravotníctvo. To, že práve v tomto odvetví je veľa pracujúcich dôchodcov, ukazuje, že pre mladších pracujúcich sú mnohé profesie v zdravotníctve málo atraktívne. „Zdravie obyvateľov súvisí s ich celkovým bohatstvom a zároveň ovplyvňuje subjektívny pocit šťastia. Zodpovedná a najmä efektívna zdravotná politika akoby chýbala. Zatiaľ nedokážeme efektívne modernizovať naše zdravotníctvo, aj keď rozbehnutá stratifikácia nemocníc je určite krokom správnym smerom, ktorý má potenciál zlepšiť prosperitu občanov,“ upozorňujú analytici Slovenskej sporiteľne.