Čakal sa kolaps ruskej ekonomiky, no neprišiel. Čo mu zabránilo?

Reakciou na agresívny útok Ruska na Ukrajinu boli bezprecedentné ekonomické sankcie uvalené západnými krajinami. Cieľ bol jasný: odstrihnúť Kremeľ od peňazí, ktorými by financoval svoju vojnovú mašinériu.

11.08.2023 13:16
Vladimir Putin Foto: ,
Ruský prezident Vladimir Putin
debata (180)

Mnohí očakávali, že sankcie budú pre ruskú ekonomiku zdrvujúce. Dve významné inštitúcie predpovedali, o koľko klesne v dôsledku sankcií ruské hospodárstvo. Európska banka pre obnovu a rozvoj v marci 2022 predpovedala pokles hrubého domáceho produktu (HDP) Ruska v roku 2022 o 10 percent. Medzinárodný menový fond v apríli 2022 predpokladal pokles o 8,5 percenta. Skutočné údaje za rok 2022 však nakoniec boli lepšie. Podľa menového fondu sa reálny HDP Ruska v roku 2022 znížil iba o 2,1 percenta.

Lepšie ekonomické výsledky za rok 2022 ešte neznamenajú, že sankcie nefungujú, ako by sa nás snažila presvedčiť ruská propaganda. Ich dôsledky je vidieť vždy s časovým oneskorením. Tak je to aj v prípade ruskej ekonomiky, ktorá výraznejšie problémy začala pociťovať o rok neskôr, teda v tomto roku.

Ekonomický expert Vladimir Milov pre Pravdu: Rusko pod vedením Putina nie je také, ako si Slováci myslia
Video
Zdroj: TV Pravda

Bruselský ekonomický think-tank Bruegel pripravil analýzu, v ktorej sa podrobne pozrel na to, v akom stave je ruská ekonomika a čo zabránilo jej kolapsu. Okrem poklesu ekonomiky zaujali analytikov aj čísla prekvapujúco nízkej miery nezamestnanosti. Poukazujú na to, že dosiahla najnižšiu mieru v postsovietskej ére, konkrétne 3,9 percenta.

„Mobilizácia viac ako 300-tisíc mužov do armády od septembra 2022 a emigrácia 300-tisíc až 600-tisíc ľudí v roku 2022 viedli k zníženiu pracovnej sily o jedno až 1,5 percenta medziročne,“ píšu vo svojej správe s tým, že v dôsledku toho sa situácia na trhu práce pre zamestnávateľov stala napätejšou.

Benzín Čítajte viac Ceny pohonných hmôt vystrelili. Tankujeme drahší benzín než v Rakúsku. Čo je za tým?

To, že sa ruská ekonomika neprepadla v roku 2022 až tak hlboko, ako sa očakávalo, sa dá pripísať hneď niekoľkým faktorom. Prvým je dobre nastavená reakcia fiškálnej a menovej politiky na novú situáciu, vlaňajšie vysoké ceny plynu a ropy na svetových trhoch či oneskorené a neúplné zavedenie sankcií na čierne zlato.

Zastavenie pádu rubľa

Keď sa začala ruská agresia na Ukrajine, západné krajiny v reakcii zaviedli na Kremeľ ekonomické sankcie. V praxi bola jednak zmrazená približne polovica ruských medzinárodných rezerv, čo bolo okolo 300 miliárd amerických dolárov. Časť ruského bankového sektora tiež odstrihli od medzinárodného platobného systému SWIFT, čo vyvolalo odliv kapitálu. V reakcii na to sa začiatkom marca 2022 prepadol rubeľ na najnižšiu úroveň vo svojej histórii. Za jeden dolár ste vtedy mohli dostať 120 rubľov. V reakcii na voľný pád rubľa ruská centrálna banka zaviedla viacero opatrení.

Obmedzila limity na výber hotovosti z bankových účtov, transfer peňazí do zahraničia a obmedzila výbery peňazí nerezidentmi z nepriateľských krajín. Zároveň zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu na 20 percent. Tieto opatrenia stabilizovali situáciu a kurz rubľa sa rýchlo zotavil. Na konci júna 2022 bol oficiálny výmenný kurz rubľa na úrovni 51 rubľov za dolár.

Chorvátsko LNG terminál zemný plyn Čítajte viac Domácnosti si za plyn priplatia dvojnásobne, varuje regulátor a ponúka riešenia

O rok neskôr, teda v júni 2023, bol na úrovni 85 rubľov za dolár. Stabilizácia výmenných kurzov umožnila aj postupné znižovanie úrokovej sadzby a uvoľnenie viacerých obmedzení. V súčasnosti je rubeľ stále najslabší za 16 mesiacov. Centrálna banka preto zastavuje nákupy cudzích mien a chystá sa ich predávať. V súčasnosti za jedno euro dostanete asi 108 rubľov a za jeden dolár asi 100 rubľov.

Cena plynu na maxime

Druhým faktorom, ktorý prispel k lepším výsledkom ruskej ekonomiky, boli vysoké ceny plynu a ropy. Predovšetkým v roku 2022. Odvtedy ceny plynu kontinuálne klesajú. Príjmy ruského rozpočtu sú tvorené prevažne z predaja ropy a plynu. V prípade vysokých cien ropy Rusko zo situácie ťažilo. Rekordne vysoký prebytok bežného účtu v roku 2022 – najmä v prvom polroku – bol spôsobený predovšetkým priaznivými cenami ropy.

Ešte významnejší bol nárast cien plynu. Rusko však v reakcii na sankcie dramaticky znížilo dodávky plynu do Európskej únie. V propagandistickom videu tvrdil Gazprom, že Európania bez ruského plynu v zime pomrznú. Nestalo sa. Tok komodity chcel Kremeľ presmerovať na iné trhy. Z dôvodu obmedzenej kapacity plynovodov a vývozu skvapalneného plynu do Ázie boli snahy Kremľa o presmerovanie tokov plynu len čiastočné. Presmerovanie tokov plynu zlyhalo, preto ju analytici nazvali ranou, ktorú si spôsobila ruská protisankčná politika.

Neskoré a neúplné sankcie

Najtvrdšie sankcie voči Rusku sa týkali jeho prístupu na svetový trh s ropou. Spojené štáty uvalili embargo na ruskú ropu hneď v marci 2022, krátko po začatí agresie. To však malo len veľmi slabý ekonomický dosah, lebo do USA sa veľa ruskej ropy nedovážalo. Európska únia, ktorá je oveľa väčším dovozcom, zakázala dovoz ruskej ropy prepravovanej námornými cestami až od 5. decembra 2022 a rafinovaných ropných produktov od 5. februára 2023.

Tieto kroky však už Rusko na svojich príjmoch tvrdo pocítilo. V dôsledku sankcií klesol medziročne prebytok ruského bežného účtu za január až máj 2023 zo 124 miliárd dolárov na 23 miliárd dolárov. Aj ruské ministerstvo financií potvrdilo straty príjmov z predaja ropy. Oznámilo približne 50-percentný medziročný pokles vládnych príjmov z ropy za január až máj 2023 a prehlbujúci sa rozpočtový deficit.

Mnohé ekonomicky silné krajiny ako Čína, India, Turecko, Brazília či Južná Afrika sa k obmedzeniu ruskej ropy nepridali. Uľahčili tak Rusku presmerovať toky čierneho zlata práve na ich trhy. Malo to však výraznú trhlinu.

Cena ruskej ropy Urals sa v porovnaní so severomorskou ropnou zmesou Brent predávala s výraznou zľavou. Rozdiel v cene medzi dvoma ropnými zmesami nastal až od vypuknutia vojny na Ukrajine. Dovtedy boli na približne rovnakej úrovni.

Tieto krajiny tak nakupovali lacnú ruskú ropu a do štátnej pokladnice Kremľa smerovalo menej peňazí. Výnosy federálneho rozpočtu z vývozu ropy tak boli nižšie.

Príjmy klesajú, výdavky rastú

Diametrálne iná situácia je však v tomto roku, keď ruská ekonomika pociťuje hlavne dôsledky embarga na ruskú ropu. Analytici upozorňujú, že prekvapivo dobrá makroekonomická situácia Ruska v roku 2022 sa začala v roku 2023 zhoršovať. Najmä ak ide o fiškálnu oblasť. Vlani bol deficit Ruska na úrovni 2,2 percenta HDP. V tomto roku sa očakáva, že by mohol byť už na úrovni 6,2 percenta HDP. Vysoký deficit môže viesť k tomu, že Kremeľ siahne a bude výrazne čerpať z jeho Národného fondu blahobytu.

V správe sa píše, že predbežné fiškálne údaje ruského ministerstva financií za prvý polrok 2023 potvrdzujú zhoršujúci sa trend spôsobený klesajúcimi globálnymi cenami ropy a plynu a rastúcimi nákladmi vojny. „V porovnaní s rovnakým obdobím roku 2022 sa príjmy federálneho rozpočtu znížili o 11,7 percenta. Tržby z predaja uhľovodíkov klesli o 47 percent,“ informuje Bruegel.

Na druhej strane výdavky vzrástli skoro o pätinu. Môže za to predovšetkým štátne obstarávanie na nákup vojenskej techniky a iných armádnych dodávok. V nasledujúcich 12-tich mesiacoch preto budú pre ruský rozpočet kľúčové dve veci. Ako sa budú vyvíjať ceny ropy a plynu a či ruský export dokáže obsiahnuť medzinárodné trhy, predovšetkým tie v Ázii. Zatiaľ reorientácia ruskej ekonomiky od západných trhov k Ázii zlyháva.

© Autorské práva vyhradené

180 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #ropa #Rusko #plyn #sankcie