Neznamená to len to, že ľudia vo vyspelých krajinách si môžu dovoliť väčšie domy, luxusnejšie dovolenky či drahšie autá.
Zaostávanie Slovenska sa prejavuje v každej oblasti života. Slováci a Slovenky tak okrem iného žijú kratšie, ako je priemer EÚ, menej rokov zároveň prežívajú v zdraví. Rezervy sú v podstate v každej oblasti života.
Denník Pravda vybral tri kľúčové oblasti, v ktorých naša krajina zaostáva.
1. Stav slovenského zdravotníctva je zlý, nie je to len otázka peňazí
Dlhodobo medzi ľuďmi panuje presvedčenie, že zdravotníctvo je finančne podvyživené. Bohužiaľ to však nie je jediný problém. Aj peniaze, ktoré sa do systému dostanú, nie sú podľa centrálnej banky využité správne. „Potrebné sú reformy zamerané na optimalizáciu zdravotníckeho systému a zvýšenie efektivity pri čerpaní zdrojov z plánu obnovy. Súčasné zvýšenie platov môže pomôcť so stabilizáciou personálu. Potrebné sú však dlhodobejšie riešenia ako zvýšenie kapacít vo vzdelávaní alebo zjednodušenie akceptácie kvalifikácie získanej v zahraničí,“ uvádza NBS v rámci publikácie Štrukturálne výzvy.
Nedostatok peňazí v zdravotníctve teda zďaleka nie je jediný problém. Na to upozorňuje aj minister financií a bývalý predstaviteľ NBS Michal Horváth. Podľa neho aj za existujúce peniaze, ktoré v rezorte máme, slovenské zdravotníctvo „produkuje horšie výsledky ako by človek čakal“. Okrem toho poznamenal, že vzhľadom na veľkosť slovenskej ekonomiky dáva Slovensko do zdravotníctva zdroje približne na úrovni okolo priemeru vyspelých krajín. „Je naozaj priestor na zlepšovanie v rámci existujúceho systému. Samozrejme, do budúcnosti je to otázka priorít. Ak si povieme, že zdravotníctvo je oblasť, ktorú budeme aj vzhľadom na starnutie obyvateľstva potrebovať rozvíjať, tak peniaze smerujúce do efektívnejšieho systému sa iste nájdu,“ poznamenal minister.
Nedostatky v oblasti zdravotníctva spôsobujú, že zomierame skôr. Očakávaná dĺžka života pri narodení v roku 2021 bola na Slovensku 74,6 roka. Tento údaj hovorí, že deti, čo sa narodili v roku 2021, sa štatisticky dožijú práve tohto veku. Priemer za celú EÚ je pritom až 80,1 roka. Počet zdravých rokov je na Slovensku 56,8 roka, v rámci celej EÚ je priemer 63,6 roka. Tento údaj hovorí, že trvalé zdravotné problémy stretávajú občanov Slovenska typicky pred dovŕšením 57 rokov života.
Čítajte viac Vláda ukazuje prvé návrhy, komu chce zvyšovať dane. Viac zaplatia majitelia nehnuteľností aj fajčiari
2. Slovensko má problém s udržateľnosťou verejných financií
Verejné výdavky sú na Slovensku také vysoké, že príjmy štátu, ktoré by ich mali financovať, na to nestačia. To znamená, že vytvárame rozpočtové deficity a dlh. Perspektívy Slovenska sú však natoľko nepriaznivé, že ak neuskutočníme štrukturálne reformy, teda zásadné zmeny, tak napríklad nebude na starobné dôchodky. Takto sa dá názorne opísať, čo to presne znamená, že verejné financie nie sú udržateľné. Táto situácia sa bez zásadných reforiem bude iba zhoršovať.
„Tieto riziká súvisia najmä s rapídne starnúcou populáciou a s neudržateľným nastavením dôchodkového systému, ale aj so súčasnou voľnou fiškálnou politikou. Verejné financie zaťažujú opatrenia reagujúce na vysoké ceny energií a celkový nárast spotrebiteľských cien. Časť opatrení je síce len dočasného charakteru, problémom sú však neadresné opatrenia, ktoré vytvárajú trvalo vysokú záťaž pre verejné financie. Ozdravenie verejných financií tak predstavuje zásadnú výzvu pre slovenskú ekonomiku,“ hovorí centrálna banka. V podstate upozorňuje na to, že politici rozdávali, hoci nie je z čoho.
Deficit rozpočtu sa v rokoch 2018 a 2019 pohyboval na úrovni okolo jedného percenta hrubého domáceho produktu (HDP), no následne prišla pandémia, ktorá prispela k tomu, že v roku 2020 sa deficit vyšplhal na 5,35 percenta HDP a v roku 2021 to bolo 5,43 percenta. V roku 2022 sa deficit síce znížil na 2,04 percenta HDP, no v tomto roku by mal deficit dosiahnuť úroveň nad hranicou šiestich percent.
K výraznému zlepšeniu v roku 2022 prispeli jednorazové vplyvy inflácie, ktoré pomohli krajine k vyšším príjmom. „Za nízkym deficitom boli hlavne vyššie daňovo-odvodové príjmy kvôli nečakane vysokej inflácii. Ďalším faktorom bola konzervatívna protiinflačná výdavková politika realizovaná v roku 2022, pretože výdavky neboli zvýšené napriek vyššej inflácii. Navyše väčšinu jednorazových krízových výdavkov vláda dokázala pokryť novými jednorazovými príjmami. Významnú úlohu hralo aj nižšie čerpanie kapitálových výdavkov v obrane,“ zhodnotila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Čítajte viac Dane platia najmä pracujúci. Ódorova vláda to chce zmeniť, priplatia si bohatší
3. Dobiehanie EÚ je minulosť
Slovenská ekonomika sa nezlepšuje dostatočne rýchlo na to, aby sa jej vyspelý svet ďalej nevzďaľoval. Pandémia ochorenia COVID-19 a vojna na Ukrajine situáciu ešte zhoršili. „Trend spomaľovania rýchlosti konvergencie je dlhodobý a jeho zvrátenie si bude vyžadovať zásadné štrukturálne reformy. Nízka produktivita práce, ktorá vedie zároveň k relatívne nízkym príjmom a spotrebe, zostáva základnou výzvou pre slovenskú ekonomiku,“ upozorňuje NBS.
Centrálna banka upozorňuje na to, že ekonomický model montovne a relatívne nízkych príjmov sa vyčerpal a na jeho základe krajina už v budúcnosti nebude môcť ďalej rásť. Slovensko musí hľadať model rastu založený na činnostiach s vyššou pridanou hodnotou.
Slovensko sa ocitlo v „pasci stredného príjmu“. Tá hovorí o tom, že je relatívne ľahké dosiahnuť konvergenciu z nízkych úrovní ekonomickej výkonnosti do tábora stredne vyspelých krajín, no dobehnúť úplnú špičku je oveľa ťažšie. Správa NBS upozorňuje na to, že Slovensku sa to skutočne nedarí.