Trh problém s bývaním nevyrieši. Bratislava môže vykročiť po viedenskej ceste, hovorí odborník

Situácia sa za uplynulé desaťročia skomplikovala, pretože sme naivne uverili, že otázku bývania môžeme ponechať len na voľný trh, hovorí v rozhovore pre denník Pravda humánny geograf Slavomír Ondoš, ktorý sa problematike územného plánovania venuje dlhodobo. Zároveň si myslí, že sociálne bývanie by malo byť nepodmienené a Bratislava by mohla vykročiť po viedenskej ceste. Rakúske hlavné mesto je totiž v oblasti dostupnosti bývania svetovým unikátom.

Čítajte viac Prežije Európa ďalšiu zimu? Mierne počasie zrazí ceny plynu na polovicu

Ako je na tom Bratislava z hľadiska dostupnosti bývania?

Dostupnosťou a rozvojom bývania sa nevyhnutne musíme zaoberať už na celom Slovensku, nie je to len dynamické prostredie hlavného mesta. Región Bratislavy je pod najväčším komerčným tlakom, situácia je ale vďaka tomu aj koncentrovaná, viditeľná a už iniciuje nové mechanizmy, s ktorými sa tu lokálne veľa experimentuje. Ide napríklad o mestskú nájomnú agentúru, investície do rekonštrukcie mestských nehnuteľností na bývanie, výstavba nových bytových domov, iniciatíva „housing first“ a určite aj o mnohé iné aktivity mesta a mestských častí, ale aj neziskového sektora.

Aká je situácia so sociálnym nájomným bývaním?

Kým sa v uliciach mesta stretávame s ľuďmi bez domova, dostupnosť sociálneho nájomného bývania nemôže byť považovaná za dostatočnú. Takmer každý z ľudí, ktorí z rôznych dôvodov v istej hraničnej životnej situácii prichádzajú o strechu nad hlavou, má zrejme vážny problém v sieti medziľudských vzťahov. Tá normálne každého z nás obklopuje – rodina, priatelia, kolegovia, známi. V tejto sieti by sa vždy mal nájsť osobný sociálny kapitál, ktorý nedovolí blízkemu človeku zostať na ulici, ani jedinú noc. Rodiny bežne vlastnia niekoľko nehnuteľností, majú chalupy, rezervy, ktoré vedia v podobnom prípade aktivovať, hoci za cenu nepatrnej straty komfortu. Videli sme po začiatku vojny na Ukrajine, že to tak skutočne je. Ľudí utekajúcich pred vojnou cez hranice sme dokázali vnímať ako svojich, blízkych a prijať ich. Mnoho z nás však žije bez pevných väzieb s bezprostredným sociálnym okolím.

Samozrejme, týka sa to zrejme najmä časti starších ľudí.

V minulosti sme mali niekoľkoročný projekt, ktorý skúmal osamelý život v meste v starobe. V kontexte veľkého mesta je to aj logické, urbanizácia dlhodobo systematicky vytvára situácie, keď sa sem ľudia v istej životnej etape prisťahujú. V budovaní osobnej komunity potom záleží na mnohých veciach, nie každý je v tom úspešný. Tam prichádza úloha pre verejne činného aktéra, môže ním byť aj miestna samospráva, ktorá poskytne človeku bývanie ako náhradu toho, s čím neprišlo osobne okolie.

Čítajte viac Predstavili luxusný komplex pod Bratislavským hradom. Pozrite sa, ako bude vyzerať Vydrica

Dostať sa k sociálnemu mestskému bytu je však často náročný proces. Aktuálne je v Bratislave napríklad nastavená podmienka na minimálny príjem, ktorým musí osoba alebo domácnosť žiadajúca o byt disponovať. To diskvalifikuje najmä tých, ktorí zarábajú menej a pomoc tak pravdepodobne budú potrebovať vo vyššej miere.

Komplikovanú podmienenosť základnej pomoci v ťažkej situácii vnímam ako pragmatické rezíduum vývoja uplynulých desaťročí, keď sme naivne uverili, že bývanie môžeme ponechať len voľnému trhu. Podobne ako pri každej ideológii ide o mylné zjednodušenie. Zložitého, viacrozmerného človeka nahradili ekonomickou jednotkou, v plnej životnej sile, ktorá racionálne maximalizuje osobný „zisk" obchodovaním s nehnuteľnosťami na bývanie, ako každou inou komoditou. Mesto a mestské časti dnes nedisponujú potrebným bytovým fondom, aby sa mohli správať naozaj ľudsky. Podmienenosť sociálneho bývania im zo „života“ odstraňuje veľa ťažkostí, ale nie je udržateľná, tým od pomoci nezámerne, no efektívne odstrihne tých v najťažšej situácii. Každé sociálne bývanie musí byť nepodmienené a dúfam, že to bude možné čím skôr.

Pomohlo by, ak by mesto stavalo viac mestských bytov?

Áno, myslím si, že žiadna iná cesta ako rozmerný a kvalitný mestský bytový fond určený na skutočný život nie je celkom udržateľná, nevedie ku kvalitnému mestu. Bratislava je dnes úspešný región, ktorý sa nám mení pred očami. Po dlhých rokoch ospalého štartu v pozícii hlavného mesta je dnes v pohybe, využíva energiu výhodnej historickej konštelácie. Získava ľudí zo Slovenska aj zo sveta, ktorí tu chcú žiť a pracovať. Mesto im vychádza v ústrety v tom, čo je momentálne v jeho silách. Verejné priestranstvá prechádzajú viditeľnou premenou, ktorú sme pravdupovediac ani nečakali, nevedeli sme si predstaviť, že by raz bola možná. Podobne si dnes ťažko predstavujeme, že by raz bývanie mohlo byť niečím komplexnejším ako len obchodom. Treba však mať odvahu.

Čítajte viac Krajniak naznačil, kedy budú prvé nájomné byty. Hlási sa 15-tisíc ľudí

Má na komplexnejšiu výstavbu bytov mesto peniaze?

Investičný mechanizmus, ktorý do rezidenčných nehnuteľností uskladňuje enormné množstvo prebytočného kapitálu, sa určite nezadrhne len na tom, že niektorí ľudia dostanú na výber. Dnešná Bratislava to vníma podobne. Mestské nájomné bývanie by vôbec nemalo byť sociálne. Malo by ísť skrátka o dostupné a kvalitné mestské bývanie pre segment obyvateľov, ktorým z rôznych dôvodov nevyhovuje vlastnícke bývanie. Tým, ako sa socioekonomický rozvoj zrýchľuje a stáva viac nepredvídateľný, predsa nedáva žiadny zmysel, aby riziká spojené s vlastníctvom na seba dobrovoľne bral na desaťročia dopredu jednotlivec, ktorý musí zostať principiálne v pohybe, schopný reagovať na svoju životnú situáciu, meniť prácu, lokalitu. Riziko spojené s vlastníctvom betónu patrí na plecia nehnuteľného kolektívneho aktéra – tým je mesto. V jeho záujme je, aby sa mesto územne nesegregovalo na ekonomickej báze.

Mohlo by dostupnejšie bývanie prilákať do hlavného mesta viac šikovných ľudí?

Udržateľný je len vyvážený sociálny mix. Aby mesto zostalo životaschopné, potrebuje ľudí, ktorí ešte vo svojej profesii neuspeli a ich úspech je aj neistý, ktorí sem prinášajú svoje inšpirácie, inovatívne myšlienky, sny. Nehovoriac o všetkých profesiách v službách, od práce ktorých v mestách životne závisíme – takmer každý človek poskytujúci „len“ servisnú prácu, v zdravotníctve, školstve, maloobchode, balansuje existenčne na hrane a nemusel by, ak by bolo na výber. Bratislavu treba v jej snahách o výstavbu mestských bytov podporovať zo všetkých strán, ekonomicky aj politicky. Bude dobrým príkladom, ktorý sa rozšíri do ostatných miest.

Susedná Viedeň medzi svetovými metropolami v oblasti bývania výrazne vyčnieva. Na rozdiel od iných svetových hlavných miest sa jej podarilo zvíťaziť nad bytovou krízou. Ako je to možné?

Viedeň je výborná inšpirácia, ktorú sme z neznámych dôvodov dlhodobo ignorovali, hoci ju máme na dosah. Nájomné bývanie v mestských a družstevných nehnuteľnostiach je široko dostupné, využíva sa na úrovni desiatok percent, ale opiera sa najmenej o storočie konzistentnej, predvídateľnej práce inštitúcií. Mesto udržiava a podobne ako v minulosti ďalej stavia kvalitné rezidenčné nehnuteľnosti, ktoré sa vyrovnajú komerčným. Sú plnohodnotnou súčasťou mestského organizmu, pracuje sa s nimi v rozvoji zodpovedne a trpezlivo. Týmto si Viedeň nevytvorila podobné problémy ako napríklad Paríž so svojimi segregovanými predmestskými sídliskami. Jej model je podľa všetkého dlhodobo udržateľný a do veľkej miery sa podieľa na tom, že mesto opakovane dosahuje najvyššie miesto v rebríčkoch kvality života na celom svete. Nezdá sa, že by v tomto meste, aj popri rozmernom verejnom sektore, nedokázal prosperovať biznis s komerčnými nehnuteľnosťami. Bratislava a Slovensko potrebujú nájsť politickú odvahu na to, aby sme si stanovili priority podobne, ako si ich v minulosti stanovili Rakúšania. Som presvedčený, že prostredie sa dá premodelovať lepším presmerovaním tokov už súčasných zdrojov.

Čítajte viac O nájomné byty je záujem. Aj keď bytovky ešte nestoja, prihlásilo sa 14-tisíc ľudí

Viedeň je zároveň v oblasti bývania veľmi prosociálna. Mohla by sa teda Bratislava vydať viedenskou cestou?

Nemusíme čakať na ďalšie zbohatnutie. Máme nesmiernu výhodu v tom, že môžeme ich overený model priamo prevziať spolu s dobrými skúsenosťami a včas vedieť aj o tých zlých. Bude to mať aj negatívne aspekty. Bratislava s Viedňou už dnes určite intenzívne komunikuje, mnohé z reálnych krokov samosprávy tomu nasvedčujú. Musíme na to ísť postupne, nebudeme tam, kde sú oni, hneď, ale nemusí to trvať sto rokov.