Opatrenia ako z učebnice, úradnícka vláda poskytla návod na boj s cenami potravín

Nový minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jozef Bíreš, z ktorého rezortu vyšiel materiál so siedmimi návrhmi na tlmenie vplyvu inflácie, razantne odmieta reguláciu cien potravín či marží obchodníkov. Minister pritom upriamuje pozornosť hlavne na adresnú pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľstva.

„Už vopred je vylúčené zníženie DPH aj zastropovanie cien. Skúsenosť z Maďarska ukazuje, že to iba rozkývalo trh s potravinami a ľuďom to nepomohlo,“ zdôraznil pred niekoľkými týždňami pre denník Pravda Bíreš.

S riešením, ktoré má Slovensko poslať na maďarskú cestu v trochu inej podobe, podľa predsedu Slovenskej aliancie moderného obchodu Martina Krajčoviča prichádzajú v parlamente strany Smer a Hlas. Ich návrhy zákonov totiž hovoria, že v prípade, ak sa inflácia dostane za určitú hranicu, štát začne regulovať buď ceny potravín, alebo marže reťazcov.

Šéf strany Hlas Peter Pellegrini chce rovnako zaviesť povinnosť zverejňovania skutočných nákupných cien potravín. Strana okrem toho navrhuje zníženie DPH na potraviny z aktuálnych desať na päť percent.

Čítajte viac Najväčší farmár v strednej Európe je zo Slovenska: zásobujeme východ, Prahu aj Budapešť. Expandujeme aj do Rumunska

„Je to maďarská cesta iba v trochu inej farbe. Druhý zákon hovorí o maximálnej obchodnej prirážke na úrovni 40 percent. V praxi to znamená menej ako 20-percentnú maržu,“ vysvetľuje Krajčovič. Dodal, že na konci dňa by po prijatí zákona za potraviny platili viac chudobní ako bohatí.

Materiál rezortu pôdohospodárstva zobrala vláda na vedomie. Zároveň rezort odporučil vláde prijať niektoré z navrhovaných riešení okamžite, niektoré vôbec a niektoré dlhodobo. „Vláda odborníkov prichádza s opatreniami, ktoré sú ako z učebnice,“ reagoval v stredu guvernér Národnej banky Slovenska Peter Kažimír.

Spolu s tým dodal, že opatrenia, medzi ktoré patrí napríklad znižovanie DPH, neprichádzajú v aktuálnej situácii do úvahy. Rovnako navrhol, že riešenia by mali byť orientované na najohrozenejšie skupiny obyvateľstva.

Z rovnakej filozofie vychádza aj agrorezort. Ministerstvo na čele s Bírešom zdôraznilo, že predložený informatívny materiál predstavuje návrhy možností riešenia vysokých cien potravín. Stanovisko rezortu pritom znie, že v oblasti údajov o cenách a maržiach v potravinovom sektore neexistuje jasná zhoda. Samotný materiál bol pritom konzultovaný s viacerými inštitúciami, ktoré majú na tvorbu riešení aktuálnej situácie vplyv.

Aké návrhy teda predstavila vláda?

1. Väčšia pomoc pre najchudobnejších

Podľa agrorezortu zvýšila inflácia zisky fariem, potravinárov, ale aj obchodu. Na druhej strane však boli negatívne zasiahnuté domácnosti, ktorým klesajú reálne príjmy, pričom práve výdavky na potraviny tvoria vysoký podiel celkových výdavkov domácností. Najväčší negatívny vplyv má teda inflácia hlavne na nízkopríjmové a zraniteľné skupiny obyvateľstva, medzi ktoré patria dôchodcovia, zdravotne postihnutí, etnické menšiny a iné skupiny obyvateľstva. Platí pritom, že podiel potravín spolu s nákladmi na bývanie, vodu, elektrinu a palivá na celkovej domácnosti u nás predstavuje až 44 percent výdavkov. Priemer v Eurozóne je pritom iba 31,3 percenta.

Ministerstvo preto odporúča zavádzanie takých kompenzačných opatrení, ktoré budú zamerané výlučne iba na tieto zraniteľné skupiny obyvateľstva. Opatrenia sa rovnako majú orientovať na druhy výrobkov, ktorých spotreba súvisí so zabezpečovaním základných životných potrieb. Podľa rezortu by rýchlym a cieleným riešením negatívnej situácie mala byť jednorazová finančná pomoc.

2. Ceny a marže neregulovať

Pokus o regulovanie cien a zásahy do voľného trhu nie sú podľa materiálu riešením náročnej situácie. To podľa rezortu pôdohospodárstva vedie k deformáciám, ktoré sa prejavia nedostatkom regulovaných tovarov trhu, znížením produkcie, ale aj vytláčaním malých producentov z trhu. Trhy dokážu regulovať marže a ceny oveľa efektívnejšie ako vládne regulácie, tvrdí ministerstvo. Regulácia napokon viedla k nedostatku potravín a k zníženiu produkcie.

Krajiny, ktoré ceny vybraných potravín regulovali, zaznamenali okrem problémov so zásobami aj nárast cien tovarov, ktoré regulované neboli. Na základe týchto argumentov materiál neodporúča na Slovensku zavádzať opatrenia, s ktorými prichádzajú napríklad viaceré politické strany v parlamente alebo spomínané Maďarsko.

3. Zvýšenie efektívnosti reťazcov

Ministerstvo pôdohospodárstva tvrdí, že Slovensko patrí v rámci EÚ ku krajinám s najnižšou mierou sebestačnosti v poľnohospodár­skych komoditách a rovnako aj v potravinách. To preto vytvára riziká pre zhoršenie potravinovej bezpečnosti krajiny v prípade narušenia globálnych trhov. Dokument preto v tejto súvislosti navrhuje zlepšovať konkurenciu v potravinárstve a obchode, ale aj podnikateľského prostredia ako celku.

4. Vyšší ekonomický rast

Z analýzy ministerstva vyplýva, že cenová úroveň potravín je na Slovensku na úrovni 95,5 percenta priemeru EÚ. Výdavky na potraviny pritom patria k najvyšším v rámci únie. Potravinová inflácia je preukázateľne nižšia v krajinách s vyšším hrubým domácim produktom na obyvateľa a rovnako s rozvinutejším potravinovým priemyslom. Preto je podľa rezortu nutné zvyšovať príjmy domácností.

Čítajte viac Vláda plánuje cenový strop na základné potraviny v supermarketoch

5. Efektívna cenová politika

Dokument, ktorý vláda odsúhlasila, pripomína, že Slovensko nemá k dispozícii komplexné a kvalitné mikroúdaje, ktoré sú potrebné na zhodnotenie efektívnosti potravinových ponukových reťazcov. Navrhuje preto vytvoriť databázu, ktorá sa tejto téme bude podrobnejšie venovať.

6. Lepšie testovanie dovážaných potravín

Dovoz potravín z Ukrajiny v posledných rokoch kvôli vojne vzrástol, preto je podľa rezortu pôdohospodárstva zvyšovať kapacity na kontrolu kvality dovážaných produktov. Na zvýšenie týchto kapacít je potrebná suma vo výške 12,6 milióna eur, navrhuje Bíreš.

7. Lepšie zverejňovanie hospodárskych výsledkov

Zefektívneniu fungovania trhu a zníženiu cien by pomohlo transparentné zverejnenie štruktúry hospodárskeho výsledku firiem bez toho, aby zverejnili svoje nákupné ceny či obchodné tajomstvo. Firmy v celom reťazci potravinárskeho sektora by tak mali podľa možnosti zverejňovať údaje o tržbách, nákladoch aj zisku.