Jednou z významných zmien v harmonograme je, že sa doň dostáva rýchlostná cesta R4. Tá je kľúčová pre zlepšenie dopravy v prešovskom regióne a zároveň je súčasťou medzinárodného dopravného koridoru Via Carpatia. Prioritami vo výstavbe ciest ostáva dokončenie diaľnice D1 až na hranicu s Ukrajinou.
Okrem toho bude treba postaviť diaľnicu D3 na Kysuciach. Zaväzujú nás k tomu medzinárodné záväzky s okolitými krajinami, keďže ide o súčasť medzinárodného úseku TEN-T. V neposlednom rade je mostný program, ktorý má tiež svoje miesto v harmonograme. Z minulosti si vlečieme investičné bremeno v podobe nedostatočnej rekonštrukcie mostov.
Čítajte viac Balík prevzal po Remišovej rezort investícií. Úradníkom pre eurofondy hrozia pokuty, na diaľnice pôjde miliarda
„Všetci zúčastnení hráči, teda projektanti, investori či realizačné firmy budú vedieť, čo sa kedy a v akom objeme bude stavať,“ hovorí o výhodách harmonogramu výstavby ciest nový minister dopravy Pavol Lančarič. Vyzdvihuje tiež jeho transparentnosť, keďže si ho na internete môže pozrieť každý.
Do výstavby diaľnic, ciest či rekonštrukcie mostov tak vstupuje viac transparenstnosti. V minulosti sa napríklad stávalo, že infraštruktúrne projekty sa realizovali prevažne v politických baštách spriaznených vládnucich strán. To by sa malo teraz skončiť. Pracovalo na ňom ministerstvo dopravy, diaľničiari, Slovenská správa ciest či štátni analytici z Útvaru hodnoty za peniaze na ministerstve financií.
Denník Pravda vybral hlavné body v aktualizovanom cestnom harmonograme:
1. Prečo sa harmonogram aktualizoval
Harmonogram výstavby ciest je ako živý organizmus, ktorý sa mení v čase. Napríklad z dôvodu vyšších cien stavebných materiálov dochádza k zmenám cien výstavby. Pred rokom boli ceny materiálov vyššie. V dôsledku toho sa nárast cien stavieb musel odzrkadliť aj v aktualizovanom harmonograme. Projekty sú v harmonograme taktiež priorizované v súvislosti s našimi medzinárodnými záväzkami či napríklad vojnou na Ukrajine. Zjednodušene: hlavné kritériá pre výber dopravných projektov do harmonogramu sú naše medzinárodné záväzky, kapacitné či dopravné problémy v krajine a spoločenská návratnosť. Plán výstavby zaväzuje ministra dopravy, ktoré projekty sa majú stavať a ministra financií, na ktoré projekty dať peniaze.
Čítajte viac Balkónové panely sa stali hitom, Slováci naskočili na nákupný ošiaľ. Odborníci varujú
2. Do harmonogramu sa dostáva R4
Rýchlostná cesta R4 sa bude začínať na slovensko-poľských hraniciach. Odtiaľ bude smerovať na juh na obchvat Prešova, kde sa bude napájať na diaľnicu D1. Ide o mimoriadne dôležitý diaľničný úsek s medzinárodným významom. Je súčasťou medzinárodného cestného koridoru Via Carpatia, ktorý spája Baltské more s Egejským a Čiernym morom. Začína sa v litovskom prístave Klaipeda a končí v gréckom Solúne, pričom prechádza aj cez Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.
Výstavba rýchlostnej cesty R4 napreduje. Jej súčasťou je napríklad severný obchvat Prešova či tunel Bikoš. Prvú etapu obchvatu Prešova by vodiči mohli využívať už toto leto. Diaľničiari ešte presný termín otvorenia nezverejnili. V Tuneli Bikoš sú už osadené ventilátory, technológiou vybavené SOS výklenky, zrealizovaný požiarny vodovod a montujú hlavné aj vodiace osvetlenie či sieťové káble. Na jeho otvorenie sa taktiež ešte len čaká.
3. Dostavba D1 až na hranice
Prioritou je dobudovanie diaľničného úseku medzi dvoma slovenskými najväčšími mestami. Nie len to, ale aj pokračovanie D1 až na hranice s Ukrajinou. Jedným zo symbolov zlyhania štátu pri stavbe kľúčovej diaľnice D1 sa stal tunel Višňové, ktorý je súčasťou úseku D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala. Ak by bol tento úsek dokončený, nestrácali by vodiči čas v dlhých kolónach pod hradom Strečno. Okrem neho sa pracuje aj na obchvate Ružomberka, teda úseku Hubová – Ivachnová.
Posledným úsekom, kde sa stavebné stroje ešte ani nezahryzli do terénu, je úsek Turany – Hubová. Podľa harmonogramu je výstavba naplánovaná na rok 2026 a dokončená by mohla byť v roku 2032. Momentálne sa pre projekt pripravuje dokumentácia pre územné rozhodnutie.
4. Mostný program
V harmonograme vznikla špeciálna kategória pre mostný program. Na rekonštrukciu mostov bude smerovať 30 až 50 miliónov eur ročne zo štátneho rozpočtu. To však nestačí. Ak si zoberieme, že až 500 mostov treba v najbližšom období zrekonštruovať a cena jedného je zhruba milión eur, potrebných bude až pol miliardy eur v priebehu piatich rokov. Aj preto rezort dopravy prichádza s iniciatívou, že by sa mosty mohli rekonštruovať pomocou takzvaných PPP projektov. Teda zapojenia súkromných investorov. Momentálne je v projektovej príprave 122 mostov.
Čítajte viac Rozdávanie všetkým sa končí. Ódorova vláda hovorí o adresnej pomoci. Kto dostane viac?
Most v Seredi museli pre jeho zlý technický stav uzavrieť. Pôvodný most sa zbúra a postaví sa nový. Takýto scenár hrozí na Slovensku stovkám mostov. Ako povedal investičný riaditeľ Slovenskej správy ciest František Dorocák, podobná časovaná bomba je aj na moste v Šalkovej na ceste I/66 v okrese Banská Bystrica a rovnako aj na moste na ceste I/18 pri Poprade, kde je zníženie zaťaženia. „Robíme opatrenia na to, aby sa tento most čo najrýchlejšie mohol rekonštruovať, aby sme nedopadli ako v Seredi, kde sme ho museli uzavrieť,“ povedal.