Slovensko ešte nestihlo dočerpať európske peniaze z minulého programového obdobia a už musí hneď začať míňať nové eurofondy. Sme v čase, keď máme posledných pár mesiacov do konca roka, aby sme dočerpali čo najviac zo starých eurofondov.
Hrozí pritom, že veľká časť pre zlé čerpanie prepadne. Predseda vlády Ľudovít Ódor už avizoval, že všetky eurofondy zachrániť nestihneme. Z nevyčerpaných eurofondov by podľa neho mohlo prepadnúť 800 miliónov eur. Počas predošlého programového obdobia prepadlo Slovensku pol miliardy eur.
Čítajte viac Balkónové panely sa stali hitom, Slováci naskočili na nákupný ošiaľ. Odborníci varujú
Aj nový minister investícií a regionálneho rozvoja Peter Balík otvorene priznáva, že vyčerpať všetky staré eurofondy bude problém. Aj preto sa vláda k eurofondom stretáva každé dva týždne a analyzuje stav čerpania eurofondov.
Na vyhlásenia úradníckej vlády, že hrozí prepadnutie stoviek miliónov eur z eurofondov, zareagovala aj exministerka pre investície Veronika Remišová. „Za tri roky sme vyčerpali 6,6 miliardy eur, Smer za sedem rokov 4,9 miliardy,“ uviedla v relácii RTVS O 5 minút 12 s tým, že v programe, ktorý mala na starosti ona, neprepadlo ani jedno euro.
Byrokracia, pomalé čerpanie, množstvo pravidiel a štruktúr, ktoré riadia eurofondy. Toto boli hlavné problémy, ktoré sa spájali s čerpaním európskych peňazí. Natíska sa preto otázka, či Slovensko zvládne lepšie čerpať eurofondy ako v minulých programových obdobiach.
Denník Pravda zhrnul tie najdôležitejšie novinky, ktoré sa s novým programom spájajú.
1. Prvé výzvy sa rozbiehajú
Pomalé čerpanie eurofondov celé programové obdobie a všetko sa dobieha posledný rok, teda až na samom konci. Takto fungovalo míňanie európskych peňazí po minulé roky. To by sa malo zmeniť. Ministerstvá začínajú zverejňovať prvé výzvy z nových eurofondov. Tá prvá mala byť ohlásená novým šéfom ministerstva investícií a regionálneho rozvoja Petrom Bálikom už v utorok. Z Fondu na spravodlivú transformáciu, ktorý je súčasťou Programu Slovensko, pôjde vyše 46 miliónov eur na podporu odborného vzdelávania na hornej Nitre, v Košickom a Banskobystrickom kraji.
Cieľom je po útlme baníctva naštartovať lokálnu ekonomiku. Ťažba hnedého uhlia v tomto regióne bola dlhodobo silne subvencovaná zo štátneho rozpočtu. Jej koniec je naplánovaný na koniec tohto roka. Desiatky miliónov eur pôjdu na nové pracovné miesta, odborné vzdelávanie, zelené riešenia aj likvidáciu envirozáťaží. Príkladom revitalizácie je premena takzvaných brownfieldov, teda starých priemyselných oblastí, na fotovoltické parky. Práve tu by mohol vzniknúť solárny park s výkonom až 80 megawattov.
2. Výstavba diaľnic ostane
Časy, keď sa z eurofondov budovala prevažne cestná infraštruktúra, by sa mali definitívne skončiť. Slovensko na financovanie a vybudovanie diaľničnej siete z eurofondov malo 15 rokov a kľúčový úsek diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc ešte stále nie je hotový. Peniaze na diaľnice mali byť minulosťou a nové investície mali smerovať prevažne na inovatívne a zelené projekty či digitálnu transformáciu. Slovensko si však dokázalo vyrokovať na modernizáciu cestnej infraštruktúry výnimku. Na diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy je vyčlenená celkovo vyše miliarda eur.
Nové eurofondy budú primárne nasmerované na výstavbu chýbajúcich úsekov diaľnice D3. Tá je dlhá vyše 59 kilometrov a začína sa na križovatke s diaľnicou D1. Pokračuje na sever cez Žilinu, Kysucké Nové Mesto, Čadcu, Svrčinovec a Skalité až po hranicu s Poľskom. Je súčasťou paneurópskeho diaľničného koridoru, ktorý sa začína v poľskom meste Gdansk na severe a pokračuje cez Varšavu a Katovice do Žiliny. Dobudovaný má byť do roku 2030. Najväčšia časť na modernizáciu ciest, teda skoro 840 miliónov eur, pôjde práve na D3. Prioritou je dostavba fázovaného projektu R2 Košice Šaca – Košické Oľšany. Na cesty I. triedy je vyčlenených 240 miliónov eur.
3. Nový systém sankcií
V novom programovom období pre roky 2021 až 2027 by mohol mať rezort investícií a regionálneho rozvoja silnejšie kompetencie. Po novom by mal právomoc siahnuť úradníkom z iných ministerstiev na mzdy. Samozrejme, za predpokladu, že sa danému rezortu nebude dariť čerpať eurofondy, ktoré má v gescii.
Nový systém sankčného mechanizmu siahne na odmeny eurofondovým úradníkom ministerstva, ak nie je schopné čerpať eurofondy. Príkladom môže byť to, ak by rezorty nevyhlasovali eurofondové výzvy podľa plánu, či neplnili stanovený ročný plán čerpania zdrojov.
4. Stále štedrý Brusel
Investície z európskych peňazí budú v tomto roku vzpruhou pre ekonomiku. Analytici Slovenskej sporiteľne očakávajú, že ekonomiku v tomto roku nebude ťahať spotreba domácností, ale práve európske peniaze. Na jednej strane zo spomínaných eurofondov a na tej druhej z plánu obnovy, ktoré by sa mali pretaviť do potrebných investícií. „Odhadovaný rast pre rok 2023 na úrovni 1,5 percenta medziročne sa tak stále ukazuje ako realistický scenár,“ napísali analytici vo svojom komentári.
Princíp eurofondov je jednoduchý. Bohaté štáty prispievajú tým chudobnejším na rozvoj. Je to tak aj v prípade Slovenska, keď niektoré naše regióny ešte stále nedosiahli priemer únie. Slovensko tak stále profituje zo spoločného európskeho rozpočtu. Dostávame totiž z neho viac, než doň dávame. Čistí prispievatelia do rozpočtu sú napríklad Nemci či Holanďania.
Ilustrovať sa to dá na príklade prijatých eurofondov v prepočte na obyvateľa. Európska únia je k Slovensku stále štedrá. V prepočte na obyvateľa dostávame z európskych peňazí takmer najviac zo všetkých členských krajín. Kým v minulom programovom období sme dostali druhý najvyšší podiel európskych zdrojov na obyvateľa, v najnovšom období by sme stále mali byť v prvej päťke.