Kedysi bežný krajec chleba s masťou a cibuľou, jedlo prostých ľudí, je pochúťka za riadne mastný peniaz. Cibuľa sa dováža až z Austrálie a stojí toľko čo chlieb – 1,73 eura.
Kedy klesnú ceny? Citeľne najskôr v druhej polovici leta, keď sa dostanú na trh zemiaky a cibuľa od väčšiny slovenských pestovateľov. Taký je odhad farmára Juraja Máčaja, najväčšieho pestovateľa zemiakov nielen na Slovensku, ale v celej strednej Európe.
Tento týždeň v noci zo stredy na štvrtok vyorali štyri kombajny na Máčajovej rodinnej farme 250 ton zemiakov, premenené na kilogramy, je to 250-tisíc kilogramových vrecúšok. Toľko rodín si môže dopriať tradičnú slovenskú lahôdku. Jeden z reťazcov nové zemiaky oddnes (od štvrtka) dáva do akcie za baťovskú cenu 0,99 eura za kilogram.
Čítajte viac Vyskúšať si drinu na farme láka viac ako vlani
Prvé zemiaky z novej úrody sú tradične drahé. Treba mať predklíčené sadivo, zasadiť ich začiatkom marca a celé pole zakryť fóliou. Fóliová "perina“ urýchľuje rast zemiakov a chráni ich pred jarnými mrazmi. Tie boli tohto roku silné, zemiaky však studenú arktickú vlnu prežili. Potom prišli v posledných rokoch nevídané výdatné májové a júnové zrážky, ktoré popohnali rast rýchlených zemiakov na ploche sto hektárov.
Foto: Jozef Sedlák
Prvý zber urobil Máčaj začiatkom júna a potom celý minulý týždeň dažde neumožnili vstúpiť do rozmočeného poľa. Keď sa o zber na farme pokúsili v nedeľu, lebo obchod už nedočkavo pýtal zakontrahovanú produkciu, ťahali kombajn dva traktory.
Rady zemiakarov rednú
Dopestovať tzv. rýchlené zemiaky, ako vidno, nie je jednoduché a stojí to veľa peňazí, v cene sa premietajú aj príplatky za nočnú prácu. Nehovoriac o cene strojov. Dvojriadkový kombajn stojí okolo 300-tisíc eur. Skoré zemiaky majú slabučkú šupku, keď sa ich dotkne slnko, hnednú, preto sa zberajú v noci. Triediaca a baliaca linka ide nonstop 24 hodín. Zákazník netuší, koľko práce je s obyčajnými zemiakmi, ale ak ich chce mať po dlhej zime čerstvé, musí zaplatiť všetky doplnkové vklady a riziká spojené s pestovaním.
Riziká vyvolané čoraz nestálejším počasím rastú. Premieta sa to aj do chuti pestovať zemiaky. Po vlaňajšom suchom roku, ktorý pestovateľom bez závlah na severnom a východnom Slovensku znížil úrody aj o 30 percent, mnohí tohto roku zemiaky nevysadili. Máčaj má však moderné závlahy, takže výrazne znižuje riziko sucha. Zemiaky už pestuje na ploche 1 400 hektárov a k tomu cibuľu na 700 hektároch. Je to pestovateľ, ktorý významne ovplyvňuje slovenskú produkciu druhého chleba aj cibule. Špecializovaných producentov, ako je Máčaj, však na Slovensku veľa nie je.
Zoberme si východné Slovensko. Na Spiši a v Šariši, vo dvoch kedysi tradičných zemiakarských oblastiach, nájdeme len jedného veľkého pestovateľa s výmerou 250 hektárov. Je ním farmár Ján Komár, mimochodom, pôvodným povolaním učiteľ. Na troskách bývalých poľnohospodárskych podnikov v okolí Prešova vybudoval prosperujúcu zemiakovú farmu, na ktorej zamestnáva 50 ľudí.
Čítajte viac Zemiaky je pre slabú podporu štátu výhodnejšie doviezť ako doma pestovať
V celom bývalom Východoslovenskom kraji – dnes Košickom a Prešovskom – však nájdeme už len 15 pestovateľov špecialistov na zemiaky, ale s malými výmerami od 10 do 40 hektárov. Nie všetci majú sklady a triediace linky ako Juraj Máčaj a Ján Komár, takže na priamo zásobujú lokálny trh. Ide zväčša o predaj z dvora či z farmy.
"Zemiakarstvo ako také je na východe republiky v úpadku,“ konštatuje Ján Komár. Ale nielen tam, aj na Liptove či v Turci.
Kto včas (ne)dáva, dva razy (ne)dáva
Komárov názor potvrdzuje aj predseda Zväzu zeleninárov a zemiakarov Slovenska Jozef Šumichrast. Tohto roku klesne podľa odhadov zemiakarského zväzu výmera zemiakov na Slovensku pod 5-tisíc hektárov. Tak málo zemiakov sa na Slovensku ešte nepestovalo. Ani nadštandardná produkcia špičkových zemiakarov, akými sú Máčaj či Komár a niekoľko ďalších z radu vybočujúcich farmárov, nedokáže dopestovať potrebné množstvo zemiakov.
Slovenská sebestačnosť v zemiakoch klesla pod 50 percent. Na to, aby krajina dopestovala dosť zemiakov, museli by farmári rozšíriť pestovateľské plochy zhruba na 12-tisíc hektárov a zvýšiť hektárové úrody na 38–40 ton. Toľko už bežne pod závlahami dosahuje Juraj Máčaj.
Za útekom od pestovania zemiakov je okrem iného aj pomalá reakcia štátu na potreby pestovateľov. Keď vlani v auguste a septembri kulminovali ceny energií, aj tí, čo mali sklady, usilovali sa úrodu vypredať do nástupu zimy. Obávali sa totiž, že neufinancujú skladovanie zemiakov za predraženú elektrinu.
"V máji konečne prišli podpory kompenzujúce vysoké ceny energií v sume 750-tisíc eur. No o tie sa uchádzali nielen zemiakari, ale aj ostatní poľnohospodári venujúci sa špeciálnej rastlinnej výrobe. Pomalosť a celkove málo výdatné podpory odradili mnohých od pestovania zemiakov,“ zhrnul situáciu na slovenskom zemiakarskom poli Jozef Šumichrast.
Ak ešte vlani sa pestovali zemiaky na Slovensku na ploche 5 400 hektárov, tohto roku to bude o niekoľko stoviek hektárov menej. Presnejšie číslo bude známe až po inventarizácii plôch. Len necelú polovica pestovateľov zemiakov od výmery päť hektárov možno označiť za skutočných profesionálov, ktorí sa venujú produkcii určenej na trh. Zvyšok tvoria drobní pestovatelia, ktorí síce svoju produkciu rozpredávajú v blízkom okolí, ale nedosahujú spravidla intenzitu konkurenčných farmárov z Poľska, Česka, nehovoriac o nemeckých, francúzskych či holandských zemiakaroch.
Čítajte viac Na repku nejde viac dotácií, tvrdia farmári
Ako von zo slepej uličky?
Cestu a spôsob, ako prekonať zemiakovú šlamastiku, ukazuje Juraj Máčaj, ktorý spolu s ďalšími producentmi zemiakov v okolí Senca vytvoril odbytové družstvo – organizáciu výrobcov s názvom Zeleninárska. Tá vlani dodala na trh stotisíc ton zeleniny. To už je množstvo, ktoré pritiahne pozornosť obchodných reťazcov. Aj preto chce do odbytovej organizácie vstúpiť prešovský farmár Ján Komár.
"Pokiaľ sa nedokážeme zorganizovať do odbytových družstiev, nebudeme partnermi pre obchodné reťazce,“ hovorí Komár. Máčaj vraví, že Zeleninárska je otvorená organizácia, ktorá privíta aj ďalších pestovateľov.
"V jednote rozdrobených pestovateľov spájajúcich sa do spoločnej odbytovej organizácie je sila,“ hovorí Juraj Máčaj. Dodáva, že obchod s potravinami sa globalizuje a reprezentujú ho v celej Európe obrovské nadnárodné spoločnosti – obchodné reťazce. Pokiaľ sa malí farmári nebudú organizovať pri predaji svojej produkcie do odbytových družstiev, nemajú budúcnosť. Vytváranie odbytových družstiev podporuje Spoločná poľnohospodárska politika EÚ, musia to využiť aj slovenskí poľnohospodári.
Výrazne zlacnenie príde až v auguste
Jeden príklad globalizácie obchodu za všetky. Nedostatok cibule vyriešil jeden z najväčších reťazcov Lidl nákupom cibule až z Nového Zélandu. Objednal ju pre celý európsky trh, kde má predajne. Expandujúci nemecký reťazec siaha od Britských ostrovov až po východný okraj únie. Čím väčšia objednávka, tým atraktívnejší rabat pre odberateľa. Ale platí to aj opačne, čím väčšiu ponuku v dodávke cibule či zemiakov sústredia farmári prostredníctvom odbytového družstva, tým lepšiu cenu dosiahnu.
Ak má byť Slovensko v základných produktoch, ako sú zemiaky či cibuľa, sebestačné, potom musia viac spolupracovať pestovatelia práve pri predaji. Dosiahnu lepšie ceny, viac zarobia a dokážu si zarobiť na nové pestovateľské technológie, sklady, pozberovú úpravu a balenie zemiakov a zeleniny. To potom umožní dorábať zemiaky, cibuľu a ostatné produkty lacnejšie.
Čítajte viac Úroda kukurice bola minulý rok mimoriadne zlá
Pokles vysokých cien zemiakov a cibule príde podľa odhadov Juraja Máčaja v polovici leta, teda začiatkom augusta. Až vtedy sa vo väčšom množstve objaví úroda jarnej cibule a zemiakov pestovaných konvenčným spôsobom. Treba teda vyčkať ešte pár týždňov, kým naostatok ponuka z fariem prevýši dopyt a ceny klesnú na úroveň prijateľnú pre bežného slovenského spotrebiteľa.