Prepočítali sme, o koľko môžete mať vyšší dôchodok. Stačí urobiť správne rozhodnutia

Dvadsať eur mesačne, dvadsaťpäť eur mesačne a podobne. To sú prvé dôchodky, ktoré sa na Slovensku z druhého dôchodkového piliera vyplácali. V tomto svetle vyzerá dôchodkové sporenie ako debakel.

Jednoducho nástroj, ktorý síce existuje, no neplní svoj účel. Pod zlý stav tohto systému sa podpísalo množstvo zásahov politikov do jeho fungovania: ich prinajmenšom sporné rozhodnutia a takisto zlé rozhodnutia samotných sporiteľov, ktorí sa dlhodobo držia pri múre a k vlastným nízkym dôchodkom z druhého piliera tak výrazne prispeli. Výsledkom je, že veľká časť ľudí zďaleka nezhodnotí svoje úspory tak, ako by mohla.

Čítajte viac Takmer polovica dôchodcov nemá ani 500 eur na mesiac. Choďte bývať do menšieho, radia niektorí

Druhý pilier sa od mája výrazne zmenil, existuje všeobecná zhoda na tom, že k lepšiemu. Kľúčovou zmenou je vznik predvolenej investičnej stratégie a automatický vstup do druhého piliera. Automatický vstup do druhého piliera prichádza v momente, keď človek na Slovensku prvýkrát vstúpi na trh práce a prvýkrát zaplatí odvody zo svojej práce. Od tohto momentu klient dostane pol roka na to, aby si vybral dôchodkovú správcovskú spoločnosť (DSS), ak nezareaguje a DSS si nevyberie, štát mu ju pridelí.

V každom prípade sporenie na dôchodok sa začne. Ak ho sporiteľ vyložene nechce, musí aktívne vystúpiť. Má na to dva roky. Vo všeobecnosti automatický vstup do druhého piliera hneď na začiatku pracovného života zabezpečí, že investičný horizont je dostatočne dlhý na to, aby sporiteľ mohol vložiť svoje peniaze do rizikových fondov, no zároveň neriskoval nadmerne.

Predvolená investičná stratégia urobí rozdiel

To, aby konkrétny sporiteľ nevkladal svoje peniaze príliš konzervatívne, má zabezpečiť predvolená investičná stratégia. Je to nástroj, ktorý má zabezpečiť, aby mladý klient mal svoje úspory v potenciálne najvýnosnejších fondoch a úspory sa budú až s pribúdajúcim vekom presúvať do bezpečnejších, no menej perspektívnych garantovaných fondov. Inak povedané, predvolená investičná stratégia zabráni tomu, aby mladý človek „zaparkoval“ svoje úspory v garantovanom nevýkonnom fonde.

Investičná stratégia reflektuje princíp, že do veku päťdesiatich rokov by mali byť všetky úspory v indexovom fonde, teda v akciových investíciách. Po dosiahnutí päťdesiatich rokov sporiteľa sa pomerné zastúpenie indexového fondu v jeho majetku znižuje o štyri percentá ročne.

Tento princíp má zabezpečiť, že pri odchode do dôchodku bude mať sporiteľ výrazne viac peňazí, ako by to bolo v prípade, že celý čas nechá peniaze v garantovanom fonde. Predvolená investičná stratégia je v systéme potrebná práve preto, že väčšina prostriedkov v druhom pilieri nie je uložená správne a sporiteľ tak nevyužíva potenciál druhého piliera naplno. Aj v súčasnosti platí, že väčšina úspor v druhom pilieri je v garantovaných fondoch, teda de facto nezarábajú.

Na konci apríla bolo v garantovaných fondoch zhruba sedem miliárd eur a v negarantovaných fondoch to bolo 5,3 miliardy eur. Držať peniaze v garantovaných fondoch celé desaťročia znamená, že sporiteľ sám seba ochudobňuje o výnosy. Ukazujú to prepočty.

Začnime však jednoducho. Najúspešnejší garantovaný fond druhého piliera od svojho vzniku ponúka výkonnosť 1,8 percenta. Dlhodobá výkonnosť indexových fondov je aktuálne zhruba deväť percent. Na štyridsaťročnom horizonte je obrovský rozdiel v tom, či pilier doručí deväť percent ročne, alebo necelé dve.

Ak sporiteľ má tisíc eur, urobí vklad do investičného nástroja, ktorý ponúka výnos 1,8 percenta ročne, za štyridsať rokov, čo je približný predpokladaný horizont dôchodkového sporenia po vstupe na trh práce, bude mať nasporených zhruba dvetisíc eur. Ak by bola na celom horizonte táto suma v nástroji, ktorý doručí deväť percent ročne, sporiteľ má po štyridsiatich rokoch na konte viac ako 36-tisíc eur, teda osemnásťkrát viac.

Predvolená investičná stratégia druhého piliera je nastavená tak, aby sporiteľ vkladal peniaze na začiatku sporenia do indexových fondov, ktoré ponúkajú potenciálne vyššie zhodnotenie.

Problém je, samozrejme, v tom, že takýto výpočet je ilustratívny, deväť percent ročne nikto negarantuje a na horizonte štyridsiatich rokov bude mať indexový fond aj stratové roky. Taký bol napríklad aj rok 2022, straty výkonnostne najhoršieho fondu v minulom roku prekročili 28 percent a straty indexových fondov sa pohybovali na úrovni zhruba trinástich až štrnástich percent. Aj po zohľadnení týchto strát však na konci apríla tohto roka platilo, že od svojho vzniku ponúkajú indexové fondy priemerne zhodnotenie deväť percent ročne.

Čítajte viac Bojoval za vyššie dôchodky, vstup do politiky mu núkali viacerí. Kto je Ľudovít Ódor, ktorý smeruje na čelo úradníckej vlády?

Predvolená investičná stratégia počíta s tým, že indexové fondy si napriek vyššiemu riziku dlhodobo udržia vyššiu výkonnosť ako garantované fondy. Ak to tak v nasledujúcich rokoch skutočne bude, v druhom pilieri si pri uplatnení predvolenej investičnej stratégie nasporí klient déesesky výrazne viac ako v prípade, že by prostriedky na celom horizonte sporenia ostali v garantovanom fon­de.

Ak by bol mladý človek štyridsať rokov v garantovanom fonde, pri mzde 1¤500 eur mesačne by si nasporil podľa odhadov zhruba 153-tisíc eur. Ak by počas celého obdobia investoval v súlade s predvolenou stratégiou, predpoklady hovoria o tom, že hodnota nasporeného majetku presiahne 400-tisíc eur.

Sporiť na dôchodok je na Slovensku mimoriadne dôležité, keďže udržateľnosť dôchodkového systému na Slovensku patrí v medzinárodnom porovnaní k tým horším. Štát to môže vyriešiť tak, že postupne bude klesať miera náhrady pracovných príjmov, ďalšou možnosťou je zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, treťou možnosťou je kombinácia týchto dvoch nástrojov. Už niekoľko rokov vieme, že k výške vlastného budúceho dôchodku musia súčasní pracujúci prispieť vlastným sporením.