Takmer polovica dôchodcov nemá ani 500 eur na mesiac. Choďte bývať do menšieho, radia niektorí

Množstvo dôchodcov žije výrazne pod hranicou minimálnej mzdy, ich situácia je mimoriadne náročná. Minimálna mzda v roku 2023 je na Slovensku 700 eur.

Podľa predsedu Jednoty dôchodcov Slovenska (JDS) Michala Kotiana až 34 percent starobných dôchodcov si musí vystačiť s mesačným dôchodkom nižším ako 424 eur mesačne a ďalších 47 percent seniorov má dôchodok do výšky 495 eur mesačne.

Dôchodcovia sú ekonomicky jednou z najslabších skupín obyvateľov, zároveň sa práve počet dôchodcov zvyšuje. „Slovenské obyvateľstvo podľa štatistík starne rýchlejšie, ako je celoeurópsky priemer. Do roku 2100 by mali obyvatelia nad 85 rokov tvoriť 9,2 percenta celkového obyvateľstva Slovenska. Už dnes pritom platí, že v Európe nedokáže v zime dostatočne vykúriť svoje domovy skoro každý desiaty (9,9 percenta) obyvateľ EÚ starší ako 65 rokov, žijúci osamote. Na Slovensku je tento problém ešte väčší a týka sa 14,4 percenta slovenských seniorov žijúcich osamote,“ upozorňujú predstavitelia spoločnosti Reins Invest.

Čítajte viac Suma na dôchodku vyššia až o 50 percent. V penziách začnú platiť kľúčové zmeny

Samostatne žijúci dôchodcovia patria k chudobou najohrozenejším skupinám obyvateľov Spolu s nimi sú ohrozené najmä mnohopočetné rodiny, rodičia – samoživitelia. Údaje o tom, koľko ľudí žije pod hranicou chudoby sa líšia, no podľa dát z pravidelného prieskumu EU SILC bolo v roku 2021 ohrozených príjmovou chudobou viac ako 800-tisíc ľudí, teda zhruba 15,6 percenta obyvateľov. Práve dôchodcovia tvoria zásadnú časť z tohto počtu.

„Oproti roku 2020 je tento podiel vyšší asi o 2 percentuálne body a zároveň najvyšší od roku 2017. Ide teda o ľudí, ktorých príjmy sú voči všeobecnej úrovni príjmov v ekonomike nízke, to je príjmová chudoba, nemôžu si zabezpečiť základné materiálne statky, to je takzvaná materiálna deprivácia, alebo ľudia, ktorí nepracujú či pracujú málo,“ upozornili na jeseň minulého roka analytici Slovenskej sporiteľne s tým, že občanov pod hranicou chudoby sa môže týkať kombinácia všetkých troch faktorov.

Poslanec Tomáš Valášek (Progresívne Slovensko), keď vo februári hovoril o zákone o príspevku na úhradu nákladov na bývanie, hovoril o tom, že ohrozených chudobou bolo v roku 2021 celkovo 670-tisíc ľudí. Ak by toto číslo bolo bližšie k realite, situácia dôchodcov by bola ešte dramatickejšia. Zákon o príspevku na bývanie parlamentom neprešiel, no práve v oblasti bývania môžu aj dôchodcovia hľadať finančné rezervy.

Jednou z možností totiž je, že by sa sťahovali napríklad do menšej nehnuteľnosti a cenový rozdiel medzi kúpnou a predajnou cenou by im mohol zvýšiť životný štandard. K takémuto kroku sa ale mnoho dôchodcov neodhodlá. „Obávajú sa podvodu, toho, že nedokážu reálne odhadnúť cenu svojej nehnuteľnosti. Boja sa, či nájdu kupca, a pokiaľ im nemá kto z rodiny pomôcť, veľkým strašiakom sú aj všetky administratívne záťaže, ktoré s predajom a kúpou nehnuteľnosti súvisia,“ hovorí František Čepček zo spoločnosti Reins Invest.

„Pokiaľ nie sú okolnosťami nútení sa sťahovať, tak to vyslovene nevyhľadávajú, radšej ostávajú tam, kde sú dlhodobo zvyknutí, majú svoj okruh priateľov a známych,“ dodáva.

Argumentom pre sťahovanie sa do menšej nehnuteľnosti je aj to, že by s veľkou pravdepodobnosťou mohla byť energeticky menej náročná. Mesačné náklady dôchodcu by tým pádom čiastočne klesli.