Bojoval za vyššie dôchodky, vstup do politiky mu núkali viacerí. Kto je Ľudovít Ódor, ktorý smeruje na čelo úradníckej vlády?

Premiérom úradníckej vlády, ktorá strieda vládu v demisii pod vedením Eduarda Hegera je Ľudovít Ódor. Na čele krajiny tak do predčasných volieb, ktoré sú naplánované na 30. septembra tohto roku bude skúsený ekonóm hlásajúci rozpočtovú zodpovednosť.

08.05.2023 05:00
Ľudovít Ódor odor Foto:
Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.
debata (169)

Ľudovít Ódor do čela krajiny prichádza s pozície viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS), v uplynulých rokoch bol teda „dvojkou“ za Petrom Kažimírom, ktorý v minulosti bol ministrom financií za stranu Smer.

Ľudovít Ódor je uznávaný ekonóm, ktorý sa veľkú časť profesného života pohyboval v bankovníctve, no jeho profesné zameranie je širšie. Práve profesijný kredit pomohol Ódorovi dostať sa do čela úradníckej vlády. „Dávala som dôraz na odbornosť, ale zároveň boli výlučne vyberaní ľudia, ktorí nebudú kandidovať v nadchádzajúcich voľbách,“ priblížila zostavovanie úradníckeho kabinetu Zuzana Čaputová, ktorá zároveň potvrdila, že Ódor skutočne na čele ňou zostaveného kabinetu bude.

Matematik vo svete financií

Veľkú časť pracovného života venoval Ódor analytickej práci. Svoju profesnú dráhu ale Ódor začal v roku 1999. V tomto roku získal magisterský titul na Univerzite Komenského v Bratislave na Matematicko-fyzikálnej fakulte v odbore matematika-management. Ešte počas záverečného ročníka začal Ódor pôsobiť v ČSOB banke ako analytik finančných trhov, odtiaľ v roku 2001 prešiel do Slovenskej ratingovej agentúry, kde pôsobil ako ekonóm a venoval sa metodike hodnotení a aj makroekonomickým prognózam. Na tejto pozícii bol do roku 2003 a následne už začal pôsobiť vo verejných inštitúciách. Zamieril totiž na ministerstvo financií, kde sa stal riaditeľom Inštitútu finančnej politiky.

Na ministerstvo prišiel v čase, keď bola pri moci druhá vláda Mikuláša Dzurindu, ktorá výrazne konsolidovala verejné financie vzhľadom na to, že Slovensko sa v tom čase snažilo o vstup do EÚ a muselo plniť prísne Maastrichtské kritériá.

Archívny úryvok z rozhovoru z decembra 2021:

Ódor sa teda podieľal na konsolidačných opatreniach a v tomto období tiež pracoval na vytvorení stratégie zavedenia meny euro na Slovensku.

Nový poverený premiér sa na rôznych pozíciách prihováral za striedme nakladanie s verejnými prostriedkami a nabádal k tomu, aby si krajina v dobrých časoch vytvárala rezervy. To sa Slovensku nikdy nepodarilo a každý rozpočet Slovenska v histórii bol deficitný. „Chcel som, aby verejnosť a politici nevnímali „magickú“ trojpercentnú hranicu deficitu ako jediné kritérium na čom záleží. Bohužiaľ, v celej Európe bolo bežným pravidlom, že deficit 2,99 percenta je optimálne číslo. Podľa toho to aj dopadlo. Dobré časy sa nevyužili na robenie poriadku vo verejných financiách a dlhová kríza si vyžiadala svoje obete,“ napísal nastupujúci premiér úradníckej vlády v roku 2016.

Ľudovít Ódor Čítajte viac Budúci premiér Ľudovít Ódor: Slovensku chýba ťah na bránu

Modernizácia daní aj dôchodkov

V čase, keď bol Ódor ešte na ministerstve financií, vznikal na Slovensku druhý dôchodkový pilier. Aj na jeho zavádzaní nový poverený predseda vlády pracoval a téma budúcich dôchodkov mu zostala blízka a aj v pozícii viceguvernéra NBS pripravoval štúdie o tom, aké zmeny by druhý pilier potreboval. Dlhodobo hovoril o tom, že druhý pilier potrebuje povinné sporiace schémy, niečo podobné sa v dôchodkovom sporení začalo uplatňovať od mája tohto roku, keďže sa začala uplatňovať predvolená investičná stratégia.

krajniak Čítajte viac Dôchodkové úspory sú uložené zle, štát ich presunie. Kam peniaze pôjdu a ako?

Ódor bol dlhodobým kritikom napríklad existencie poplatkov za zhodnotenie v indexových fondoch. Tie sa novelou z jesene minulého roka zrušili. „Najpravdepodob­nejším dôvodom pre nižšie výnosy indexových fondov dôchodkových správcovských spoločností sú poplatky za zhodnotenie aktív, ktoré pri indexových fondoch nemajú dôvod na existenciu,“ píše sa v štúdii z roku 2019, ktorej je Ódor spoluautorom.

V roku 2019 napísal v štúdii, že ľudia prišli kvôli zle rozloženým úsporám v druhom pilieri o miliardy eur.

SR vláda 77. schôdza rokovanie krajniak milan Čítajte viac Fico obral ľudí o miliardy, Krajniak to ide opraviť. Škodlivosti ale v dôchodkovom systéme nechal

V tomto období sa podieľal aj na daňovej reforme, ktorej výsledkom bola rovná daň. Jej podstatou bolo významné zjednodušenie daňového systému, ktoré spočíva v zrušení pásiem s rôznou daňovou sadzbou, taktiež v zrušení množstva výnimiek z platenia dane a úplnom zrušení niektorých daní. Vo všeobecnosti bolo zavedenie rovnej dane na Slovensku považované za konkurenčnú výhodu Slovenska, keďže sa daňový systém sprehľadnil.

Systém rovnej dane sa na Slovensku zaviedol od roku 2004 a znamenal, že sadzba dane z príjmov fyzických osôb, právnických osôb a sadzba dane z pridanej hodnoty sa zjednotila na úrovni 19 percent. Predtým existovalo päť pásiem dane z príjmov fyzických osôb, firmy platili daň s troma rôznymi sadzbami a existovalo množstvo výnimiek. Zrušila sa napríklad daň z dividend, daň z prevodu nehnuteľností aj daň z darovania.

Na ministerstve financií nový predseda vlády pôsobil do konca roku 2005.

Odtiaľ prvýkrát zamieril do NBS. Stal sa členom Bankovej rady NBS a riaditeľom pre výskum. Centrálnym bankárom sa teda stav v čase, keď sa krajina už naplno venovala príprave prijatia eura. Spoločnou menou na Slovensku platíme od začiatku roku 2009. Od roku 2006 sa teda Ódor podieľal na plnení úloh, ktoré v súvislosti so zavedenia eura centrálna banka mala. V tejto fáze pracovného života pôsobil Ódor do septembra 2010.

Radil Radičovej aj Miklošovi, bol pri začiatkoch rozpočtovej rady

Jeho ďalšie smerovanie ovplyvnila výmena politických garnitúr. Po voľbách v roku 2010 sa k moci dostala vláda Ivety Radičovej. Na ministerstvo financií sa v pozícii ministra vrátil Ivan Mikloš. Ódor medzi rokmi 2010 a 2012 pôsobil ako poradca aj premiérky aj ministra. V tomto období sa nastupujúci premiér úradníckej vlády podieľal na vzniku ústavného zákonu o rozpočtovej zodpovednosti.

Súčasťou tohto zákona je takzvaná dlhová brzda. Tá ukladá vláde sankcie v prípade, že rozpočtový deficit stúpa. Aktuálne je dlh Slovenska 58,7 percenta HDP. Tento dlh je podľa dlhovej brzdy tak vysoký, že za štandardných okolností by vláda okrem iného bola nútená podať demisiu a taktiež predložiť vyrovnaný rozpočet. Najprísnejšie sankcie sa ale na vládu Eduarda Hegera doposiaľ v podstate nevzťahovali, keďže nebola pri moci dostatočne dlho. V podstate celé svoje pôsobenie sa na Hegerov kabinet vzťahovalo dvojročné ochranné obdobie.

Okrem toho sa v tomto období venoval reforme dôchodkového systému a reforme odvodov.

Radičovej vláda sa rozpadla v roku 2012 a s jej pádom ukončil Ódor svoje pôsobenie ako poradca vrcholových politikov. V roku 2012 totiž vznikol nový orgán – Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Práve Ľudovít Ódor bol jedným z prvých troch členov RRZ. Predsedom RRZ sa stal Ivan Šramko, členmi boli práve Ódor a Michal Horváth.

Počas tohto obdobia sa venoval sledovaniu vývoja verejných financií a venoval sa aj výskumu v tejto oblasti. Členom RZZ bol do februára 2018. Ku koncu pôsobenia v tejto funkcii bol aj členom dozornej rady Slovenskej sporiteľne. Na tejto pozícii pôsobil od januára 2017 do februára 2018.

Práve vo februári 2018 sa Ódor stal viceguvernérom NBS, vrátil sa teda do centrálnej banky, ktorej hlavnou úlohou je udržiavanie cenovej stability. To sa v súčasnosti centrálnym bankám nedarí, keďže inflácia na Slovensku aj v celej eurozóne je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom. Ódor sa do centrálnej banky vrátil v čase, keď NBS už nemohla rozhodovať o výške úrokových sadzieb, keďže Slovensko je v eurozóne a tieto rozhodnutia o menovej politike robí Európska centrálna banka (ECB).

Ódor sa ale do NBS vrátil v čase, keď sa Slováci nadmerne zadlžovali, podieľal sa teda okrem iného aj na opatreniach, ktoré smerujú k tomu, aby sa Slováci nezadlžovali nadmerne. Rovnako bol v NBS na poste viceguvernéra v čase, keď vypukla celosvetová pandémia a NBS robila kroky k tomu, aby bankový systém stabilizovala.

Bez politickej príslušnosti

Jedným z kritérií, na základe ktorých vyberala prezidentka členov úradníckej vlády, bolo to, aby členovia nekandidovali v blížiacich sa voľbách. Ódor sa skutočne o dôveru voličov v septembri uchádzať nebude, no napriek tomu v minulosti nevylúčil, že by do politiky stúpil. „Za 18 rokov, počas ktorých som vo verejnom živote, ma volalo viacero strán. Už ich ani neviem spočítať na prstoch jednej ruky. Zatiaľ som ani na jednu ponuku nekývol. Ale nikdy nehovor nikdy,“ povedal Ódor v rozhovore pre denník Pravda v decembri 2021.

Ľudovít Ódor odor Čítajte viac Kto pracuje, infláciu prežije. Horšie je to s chudobnejšími, ceny za energie sa zdvojnásobia, tvrdí ekonóm

Naďalej platí, že sa nedohodol so žiadnou politickou stranou, aj preto si ho prezidentka Čaputová vybrala do čela úradníckeho kabinetu.

Okrem množstva expertných textov píše nový premiér o ekonomickom dianí aj ľahšie diela. Na konte má trilógiu pod súhrnným označením Z nadhľadu, zatiaľ posledným „populárnym“ dielom je titul Rýchlokurz geniality.

© Autorské práva vyhradené

169 debata chyba
Viac na túto tému: #premiér #Ľudovít Ódor #Čaputovej úradnícka vláda