Odborár Košč: Tlak na zamestnancov rastie, čas v práci treba skrátiť. Minimálka by mala vyrásť na tisíc eur v čistom

Skracovanie pracovného času je čoraz častejšie spomínanou témou, ktorá by v praxi mohla výrazným spôsobom ovplyvniť kvalitu života zamestnancov. Odborár Ján Košč z hnutia Pracujúca chudoba patrí k ľuďom, ktorí toto opatrenie považujú za kľúčové v boji so stúpajúcim tlakom na pracovníkov. „Malo by to pomôcť v tom, aby si zamestnanci oddýchli a vrátili sa naspäť do práce s väčším nasadením a entuziazmom. To na druhej strane prináša pozitíva aj pre zamestnávateľov,“ povedal v rozhovore pre Pravdu odborár Košč.

09.05.2023 05:00
Ján Košč Foto: ,
Odborár Ján Košč.
debata (2)

Venujete sa problematike skracovania pracovného času. Napísali ste o tom aj knihu. Ktoré krajiny sú v tomto smere priekopníkmi?

Medzi najväčších priekopníkov v tejto oblasti patria Španielsko a Island. Tieto krajiny zavádzajú skracovanie pracovného času vo väčšom meradle. Island inovácie v tomto smere zaviedol najskôr vo verejnom sektore a aktuálne ich začal prenášať aj do súkromnej sféry. V Španielsku momentálne s týmto prístupom vo veľkom experimentujú. Jednotlivé firmy v krajine sa do projektov skracovania času dobrovoľne hlásia, pričom štát im kompenzuje počiatočné náklady. Existujú však aj iné krajiny, ktoré niektorý z modelov skracovania v praxi aplikujú. Napríklad v susednom Nemecku majú mnohé sektory už desaťročia skrátený pracovný čas.

Aké základné modely skracovania pracovného času existujú?

Asi najznámejší a v médiách najčastejšie spomínaný model skracovania je štvordňový pracovný týždeň. Ide však v podstate iba o symbol. Za týmto modelom by sme si mali predstaviť skrátenie týždenného pracovného času, ktorý je na Slovensku a v celej Európe nastavený na 40 hodín. Štvordňový pracovný týždeň v konečnom dôsledku hovorí o tom, že by sme čas strávený v práci v priebehu týždňa skrátili na 32 hodín. To, akým spôsobom sa to rozloží do konkrétneho týždňa alebo mesiaca, bude záležať na jednotlivých firmách. Existujú rôzne modely a spôsoby, ako sa to dá urobiť.

Myslíte si, že práve tento štvordňový pracovný týždeň by mohol byť aplikovaný aj na slovenskú ekonomiku a trh práce?

Som presvedčený o tom, že sa to určite dá. Samozrejme, nie je to možné urobiť zo dňa na deň. Spolu s tým je potrebné urobiť viaceré ďalšie opatrenia, zmeniť technológie, zmeniť dochádzku zamestnancov a podobne. Som však na sto percent presvedčený, že je to možné urobiť.

Aké sú najväčšie prekážky, ktoré sprevádzajú zavádzanie tohto modelu do praxe?

Je to možné ilustrovať na príklade Francúzska, ktoré okolo roku 2000 zaviedlo 35-hodinový pracovný čas. V prípade, že firma prešla na tento model, vláda jej poskytla daňové úľavy. Firmy daňové úľavy využili, prešli na 35-hodinový pracovný čas, ale už nerobili žiadne ďalšie opatrenia, v ktorých je potrebné pokračovať. Pozitívne dôsledky skracovania, medzi ktoré patrí napríklad nárast produktivity, preto vo Francúzsku nebolo do veľkej miery možné sledovať.

hľadanie zamestnania, absolventi, prax, práca a kariéra, pracovný pohovor Čítajte viac Manuálna práca mladej generácii nevonia. Časy, keď sa remeslo tradovalo z otca na syna, sú minulosťou

Čo patrí medzi najväčšie benefity, ktoré by takéto skrátenie pracovného času prinieslo?

Zamestnanci by mali viac voľného času pre seba a svoje záľuby. Ide v podstate aj o psycho-sociálnu pomoc. V dnešnej dobe sa tlak v práci na zamestnancov zvyšuje. Opatrenie by zamestnancom malo pomôcť v tom, aby si oddýchli a vrátili sa naspäť do práce s väčším nasadením a entuziazmom. To na druhej strane prináša pozitíva aj pre zamestnávateľov.

Existujú aj nejaké negatíva? Napríklad, mohol by zamestnávateľ takýto systém zneužiť?

Samozrejme, zo skracovania plynú aj negatíva. Už dnes máme množstvo zamestnancov, ktorí pracujú na kratší pracovný úväzok. Toto však nie je cieľom skracovania. Skracovanie úväzkov spolu so skracovaním miezd sa totiž nerovná skracovaniu pracovného času. Zamestnanci so skráteným pracovným úväzkom sa často dostávajú do finančných či sociálnych problémov.

Môžete priblížiť nejaké konkrétne príklady zahraničných firiem, v ktorých skracovanie pracovného času funguje?

Medzi najznámejšie príklady patrí Microsoft, ktorý skrátil pracovný čas vo svojich firmách v Japonsku. Ide o príklad, ktorý priniesol obrovské prekvapenie. Firme sa podarilo zvýšiť produktivitu práce až o 40 percent. To nikto nečakal. K ďalším pozitívnym zmenám patrilo to, že sa firme podarilo znížiť spotrebu elektrickej energie, papiera a podobne. Menej známym príkladom je Nemecko, kde priemysel už celé roky pracuje na maximálne 35-hodinový pracovný týždeň. Funguje to úplne bez problémov.

Je možné podobné príklady nájsť aj u nás?

Existuje jeden príklad z roku 1996. V bývalých Východoslovenských železiarňach (VSŽ) prešli zamestnanci, ktorí pracovali v nepretržitej prevádzke, na 33,5-hodinový pracovný čas. Ostatní zamestnanci mali 35,5-hodinový pracovný čas. Podnik pritom nemal žiadne problémy. Nedošlo ku krachu, pred ktorým iní zamestnávatelia varujú.

V zahraničí sa podobnými pokusmi zaoberajú už dlhšie. Je možné už teraz zhodnotiť, či benefity skracovania pracovného času prevažujú nad negatívami?

Z toho, čo o tejto problematike viem, vyplýva, že benefity tohto modelu všade zásadným spôsobom prevažujú nad negatívami. Keď sa urobia poriadne zmeny súvisiace so skracovaním, tak sa negatíva v podstate úplne eliminujú.

Ako sa pozeráte na širšie dosahy takýchto zmien? Aký majú vplyv napríklad na vývoj v oblasti zamestnanosti či reálnych miezd?

Opatrenia súvisiace so skracovaním sa majú robiť tak, aby nedochádzalo ku skracovaniu miezd. Čo sa týka zamestnanosti, nikde vo svete neevidujem zásadnejší problém. Na jednej strane aj my hovoríme, že máme málo zamestnancov. Na druhej strane sa blížia obrovské zmeny, ktoré sprevádzajú priemyselnú revolúciu 4.0 či 5.0 a nástup umelej inteligencie. Tieto faktory budú zásadným spôsobom meniť trh práce. Toto môže byť impulz na to, aby sme zmeny využili a pracovný čas skutočne skrátili.

Aktuálne nás netrápi vysoká nezamestnanosť, ale naopak – nemá kto pracovať. Firmy volajú po zjednodušení zamestnávania cudzincov. Súhlasíte s tým?

Firmy hovoria o tom, že na Slovensku je neobsadených 80– až 100-tisíc pracovných miest, ktoré nedokážu obsadiť. To, o čom sa už nehovorí, je kvalita tejto práce a prečo o ňu ľudia nemajú záujem. Otázkou je, prečo sa napríklad nevracajú slovenskí občania zo zahraničia na náš trh práce. Tých je približne 200-tisíc. Osobne nie som proti tomu, aby na náš trh prichádzali pracovníci z tretích krajín. Problém však vidím v kvalite pracovného prostredia a v hrozbe sociálneho a mzdového dumpingu (nekalej súťažnej praktiky na trhu práce – pozn. redakcie). Musíme v prvom rade zabezpečiť to, aby mali pracovníci zo zahraničia rovnaké pracovné podmienky ako domáci.

Minimálna mzda je na úrovni 700 eur. Aká by mala byť podľa vás ideálna výška minimálnej mzdy?

Pri súčasných nákladoch som presvedčený o tom, že by to malo byť aspoň tisíc eur v čistom. K tejto hranici sa však zrejme v najbližšej dobe nedostaneme aj pre výrazný odpor zo strany firiem. Je potrebné dodať, že držanie minimálnej mzdy na nízkej úrovni spôsobuje viacero problémov. Na Slovensku máme vďaka tomu takzvané zombie firmy, ktorých podnikateľský zámer je postavený na platení nízkych miezd. Takéto firmy zbytočne držia zamestnancov v konkrétnom sektore, pričom by mohli pracovať za lepšie mzdy v iných sektoroch.

euro bankovky, peňaženka, financie, sporenie, kríza, šetrenie Čítajte viac Je minimálna mzda 700 eur málo? Riziká najnižšieho platu môže pocítiť najmä východ Slovenska

Ekonomika prudko spomalila v dobiehaní vyspelých krajín EÚ. Ekonómovia sa zhodujú, že treba investovať do ľudského kapitálu – teda do vzdelania a zručností. Súhlasíte s tým?

Jednoznačne súhlasím. Je potrebné sa však spýtať slovenských firiem, prečo do výskumu a vzdelania za posledné dekády investovali tak málo. Platí totiž, že firemné investície do týchto oblastí sú jedny z najnižších v rámci Európskej únie a úplne najnižšie v zoskupení V4. Firmy sa tak sťažujú, že máme málo investícií do inovácií, pritom samy do nich neinvestujú.

Aké reformy by mala urobiť nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových volieb?

Ak by som to mal zhrnúť, vláda by mala úplne zreformovať daňový systém. Najmä daňový mix. Na Slovensku sú zdaňované hlavne príjmy zamestnancov a v menšej miere je zdaňovaný kapitál. Zároveň by sa mala zaviesť aj progresívna daň. Od základov by sa mal prekopať sociálny systém a vláda by pritom mohla pristúpiť aj k zvýšeniu minimálnej mzdy.

Ján Košč

Ján Košč je jedným z najznámejších odborárov na Slovensku. V roku 1995 sa stal členom OZ KOVO v hutníckej fabrike na východe Slovenska. Je spoluzakladateľom OZ Pracujúca chudoba a koordinátorom Asociácie sociálno-ekonomických analytikov. K jeho početným publikáciám patrí napríklad kniha „Revolúcia pracovného času“, v ktorej sa na odbornej úrovni venuje práve problematike skracovania pracovného času.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 2 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #minimálna mzda #odborári #skracovanie pracovného času