O výške minimálnej mzdy rozhodujú rokovania sociálnych partnerov, teda zamestnávateľov, odborov a vlády. Ak sa na výške minimálnej mzdy nedohodnú, uplatní sa automatické zvýšenie, ktoré hovorí o tom, že minimálna mzda má byť aspoň 57 percent priemernej mzdy. Slabým miestom tohto pravidla je, že pre výpočet sa používa relatívne neaktuálny údaj o priemernej mzde.
O výške minimálnej mzdy na rok 2023 sa rozhoduje v roku 2022, teda v čase, keď je známa výška priemernej mzdy za rok 2021. O výške minimálnej mzdy podľa zákonného automatu teda, pochopiteľne, rozhoduje dva roky starý údaj. V roku 2023 je minimálna mzda na Slovensku rovných 700 eur. Pre rok 2023 sa ale neuplatnil zákonný automat zvyšovania minimálnej mzdy, ten by „minimálku“ zvýšil na 691 eur.
Čítajte viac Mzdy na papieri rastú, no na infláciu to nestačí. Sme na tom horšie ako pred rokom, západné krajiny sú ďaleko pred nami
Komplikované medzinárodné porovnanie
Napriek tomu výška minimálnej mzdy dlhodobo nedosahuje 57 percent priemeru, je to menej. V roku 2022 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve na Slovensku 1 304 eur a minimálna mzda sa dostala na 646 eur. V rovnakom roku teda tvorila minimálna mzda 49,5 percenta priemeru.
V roku 2021 tvorila minimálna mzda na Slovensku 48 percent priemeru. Najvyšší podiel na priemernej mzde tvorí minimálny zárobok v Grécku, v roku 2021 to bolo 58,5 percenta. Najmenší podiel na priemernej mzde dosahoval najnižší zárobok v roku 2021 v Lotyšsku, bolo to len čosi viac ako 32 percent. Tam bola ale k 1. januáru 2022 minimálna mzda len 500 eur a v tomto roku už stúpla na 620 eur.
Relatívne dobrú pozíciu má Luxembursko. V tejto krajine je k 1. januáru tohto roka minimálna mzda 2 387 eur. To je spomedzi sledovaných európskych krajín najviac. Porovnanie z roku 2021 ale ukazuje, že je to iba niečo viac ako tretina priemernej mzdy v krajine. Inštitút minimálnej mzdy tak na zamestnávateľov v Luxembursku vytvára relatívne menší tlak ako na firmy napríklad v Grécku. V absolútnom vyjadrení je teda minimálna mzda na Slovensku relatívne nízka, no v pomere k priemernej mzde to zďaleka neplatí.
Hrozba pre pracovné miesta
<A>Výška minimálnej mzdy je ale veľmi citlivá téma. Ak sa táto arbitrárna suma nastaví príliš vysoko, môže sa stať, že v krajine prestanú vznikať pracovné miesta a bude stúpať počet nezamestnaných. Prepúšťanie by sa dotklo tých najzraniteľnejších, ktorých pozícia na trhu práce je natoľko nepriaznivá, že pracujú práve za minimálnu mzdu.
Ekonomická veda priamo nedokázala, že by zvyšovanie minimálnej mzdy priamo spôsobovalo prepúšťanie, výsledky výskumu v tejto oblasti sa podľa Inštitútu finančnej politiky (IFP) líšia. Práve IFP ale upozornil, že zvyšovanie minimálnej mzdy na Slovensku prepúšťanie spôsobuje.
„Po zohľadnení rôznych dynamík nárastu minimálnej mzdy odhadujeme, že jej zvýšenie o päť percent v priemere súvisí s poklesom zamestnanosti o 0,8 percenta. To znamená, že ak minimálna mzda stúpne napríklad o päť percent, tak z trhu práce ubudne necelých štrnásťtisíc pracovných miest,“ upozorňuje IFP.
Tieto miesta zanikajú práve v ekonomicky slabších regiónoch. „Rast minimálnej mzdy znižuje zamestnanosť najmä v Prešovskom, Banskobystrickom a Nitrianskom kraji, kým v rozvinutejších okresoch je jej vplyv zanedbateľný. Relatívne malý vplyv zvyšovania minimálnej mzdy na zamestnanosť pre celú ekonomiku zakrýva variáciu medzi jednotlivými regiónmi SR. Najmä na juhu a východe Slovenska je vplyv minimálnej mzdy na zamestnanosť silnejší. Tento rozdiel však môže byť spôsobený presunom pracovných pozícií a zamestnancov do veľkých miest, kde sídlia firmy s vyššou produktivitou,“ dodáva IFP.
Kľúčová je v tomto smere naozaj produktivita práce. Nízka produktivita práce totiž spôsobí, že takéto pracovné miesto postupne zanikne. Pri hrubej mzde vo výške 700 eur má zamestnanec, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane, čistú mzdu 568,97 eura. To je suma, ktorú zamestnanec dostane, pričom zaplatil odvody a dane. Pre zamestnávateľa je ale suma, ktorú musel zaplatiť, teda celková cena práce až 946,40 eura.
Ak konkrétny zamestnanec za mesiac nevytvorí takúto hodnotu, znamená to pre zamestnávateľa stratu a takéto pracovné miesto môže skôr či neskôr zaniknúť.
Nízkoproduktívne firmy na Slovensku vytvárajú len zhruba tridsať percent celkovej pridanej hodnoty, ale zamestnávajú až takmer dve tretiny všetkých zamestnancov. Priemerná hodnota mzdových nákladov v týchto firmách dosahuje až osemdesiat percent. Tieto firmy tak nemajú priestor na výraznejšie zvyšovanie miezd. Pri raste minimálnej mzdy, ktorý prevyšuje rast produktivity práce, môžu byť nízkoproduktívne firmy v regiónoch nútené znížiť zamestnanosť, dodáva k minimálnej mzde IFP. Z toho vyplýva, že špecificky v slovenských podmienkach môžu byť pracovné miesta zvyšovaním minimálnej mzdy ohrozené.
Za minimálnu mzdu na Slovensku pracujú jednotky percent ľudí. Z analýzy portálu Platy.sk totiž vyplýva, že desať percent najslabšie zarábajúcich malo na výplatnej páske v minulom roku 840 eur a menej.