Ako nám majú tieto zákony v konečnom dôsledku pomôcť a prečo sú v Sme rodina presvedčení, že práve oni majú recept na správne riešenie? Prečo si myslíte, že vyššiu efektivitu pri verejných investíciách dosiahneme obmedzením prístupu verejnosti a nezávislých odborníkov v tvorbe legislatívy a posudzovaní projektov? Ono naozaj, to, čo predkladáte vy, v súbehu s tým, čo predkladal pán Holý, môže takto pôsobiť.
Korelácia neznamená kauzalitu. Toto nesúvisí so zákonmi pána Holého a absolútne sa vyhradzujem voči tvrdeniam, že obmedzujeme kompetencie Útvaru hodnoty za peniaze. Vôbec to tak nie je. Do tých procesov, ktoré chceme optimalizovať, nevstupuje verejnosť, ale vstupuje potreba robiť štúdie uskutočniteľnosti, ktoré následne hodnotí Útvar hodnoty za peniaze. Ak porozumieme novele zákona 669, tak pochopíme, že k žiadnemu obmedzovaniu kompetencií Útvaru hodnoty za peniaze a ani k žiadnej nehospodárnosti nedochádza.
VIDEO: Pozrite si celú reláciu Ide o pravdu s ministrom Andrejom Doležalom
Korelácia nie je kauzalitou, ale nie celkom to platí v politike. Keď jeden minister za hnutie Sme rodina predkladá takéto zákony, druhý minister za stranu Sme rodina predkladá takéto zákony, tak si viem predstaviť, že strana ako celok bude vystavená podozreniu, že sa snažíte obmedziť prístup verejnosti k rozhodovaniu, že vám nevonia, keď do toho niekto zasahuje, napríklad Útvar hodnoty za peniaze. Nie je to tak?
Určite to tak nie je. Aj v tomto kontexte sa hrdo hlásim k tomu, že ten zákon nie je z dielne Sme rodina, je z dielne mojich odborníkov na ministerstve dopravy, kde máme snahu s dopytom po urýchlení procesu výstavby niečo robiť. To je už druhýkrát novelizovaný zákon 669. Prvýkrát sme ho rádovo novelizovali pred rokom, kde sme upravovali a urýchľovali procesy týkajúce sa právoplatnosti stavebných povolení a urýchľovania v lehotách. Aj v tejto novele 669 je jedna zaujímavá vec, že predlžujeme platnosť územných rozhodnutí z 3 na 5 rokov, pretože sa stávalo, že v tom dlhom procese, kým sme sa dostali k stavebnému povoleniu, nám vypršalo územné rozhodnutie. To nie je len o posudzovaní UHP, ale sú tam aj správne veci, ktoré nám pomôžu to urýchliť.
Premysleli ste si v strane, že budete teraz predkladať tieto zákony paralelne?
Ja nie som súčasťou strany, ja som nominant Sme rodina, nechodím na klub Sme rodina, nekoordinujem so stranou svoje aktivity. Borisovo zadanie pred troma rokmi bolo: Ukáž, že si odborník, ukáž, že aj v strane Sme rodina, vieme nominovať odborníkov, ktorí budú mať svoje výsledky. Nie je tam politika, je tam čistá odbornosť a snaha niečo konečne zmeniť.
Uvidíme, či do toho v konečnom dôsledku politika zasiahne.
Dúfam, že nie. Toto je tá rakovina, že dobrá vec chytí neodborný politický spin, a preto som aj tu, pretože chcem využiť tento priestor a vysvetliť odbornosť a čisto pragmaticky sa pozrieť na 669.
Aj pani prezidentka chytila neodborný spin, keď vrátila tento zákon do parlamentu?
To neviem posúdiť. Tu treba rešpektovať kompetencie najvyššieho ústavného činiteľa, ja si pani prezidentku veľmi vážim, vážim si aj to, že ma pozvala, aby som vysvetlil viac, a vnímala to. Jej osobné stanovisko v mojom rozhovore bolo to, že v princípe to chápe, len ju vyrušuje, že sa pri parlamentnom procese do tej novely zákona dostali aj stavby, ktoré tam akoby narýchlo vložili politici. To ju na tom vyrušovalo, a predpokladám, že to je aj ten hlavný dôvod vetovania tohto zákona. Aj s jej poradcami sme sa rozprávali o tom, či bude možné v legislatívnom procese nehlasovať o celku, ale hlasovať samostatne o mojich stavbách, ktoré sme tam dali, a o tých poslaneckých. Pravdepodobne to možné nebude, čiže verím, že sa podarí ten zákon vetovať ako celok.
Nie ste teda súčasťou strany, ale predsa len, ten pozmeňujúci zákon predstavil pán Miloš Svrček, ten je z hnutia Sme rodina. Ako ste sa tam dohadovali, máte nejakú koordináciu?
Je to ministerský návrh zákona, ktorý podal poslanec a bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, to nie je obchádzanie legislatívneho procesu. Teraz je v parlamente 230 návrhov, z toho viac ako 200 poslaneckých. Berme to tak, že je to odborný legislatívny materiál ministerstva dopravy, ktorý predkladá poslaneckou iniciatívou konkrétny poslanec alebo v tomto prípade skupina poslancov.
Rozumiem vášmu zámeru prepojiť Slovensko z východu na západ. Nezhatí vám práve pozmeňujúci návrh pána Svrčeka tento zámer?
Teraz to hodnotím ako veľmi nešťastné, ale treba povedať, ak ideme k samotnej veci, to, že tam poslanci dali ďalšie stavby, tak to reálne tým stavbám nepomôže. Ja chápem, že poslanec z Oravy alebo od Prievidze chce vyvinúť aktivitu a pomôcť stavbám vo svojom regióne, je to legitímne a skúsme to aj pochopiť. Na druhej strane som poslancom hovoril, že im to nepomôže, lebo novela zákona 669 je mierená na stavby, ktoré sú v procese prípravy a nachádzajú sa v nejakom stave prípravy, a tam to vieme urýchliť. Ale stavby, ktoré sú na začiatku a nemajú žiadnu prípravu, sa aj tak musia začínať štúdiou uskutočniteľnosti, čiže novela im nijako nepomôže. Na konci dňa táto iniciatíva, akokoľvek dobre mierená, skomplikovala ten proces.
Tam sa spomínajú rôzne argumentácie, videli sme argumentáciu prezidentky. Úrad hodnoty za peniaze písal prezidentke list, kde vyjadril svoje negatívne stanovisko. K tomu listu sa zrejme dostal aj Ivan Mikloš, ktorý vám venoval samostatný text. Ako vnímate tú odmietavú argumentáciu z tejto strany?
Rešpektujem to. Rešpektujem právo pani prezidentky to vetovať, a opakujem, mal som možnosť s ňou osobne hovoriť, čiže tam je to v poriadku. Pánovi Miklošovi som tiež telefonoval, tú tému sme si vydiskutovali, a on potvrdil, že si osvojil argumentáciu z ÚHP. Povedal mi, že názor ÚHP mu potvrdili aj analytici z Klubu ekonomických analytikov, potvrdil mu to aj viceguvernér centrálnej banky Ľudovít Ódor. Tak som pozval Klub ekonomických analytikov aj pána Ódora na stredu, aby sme mali príležitosť si to vydiskutovať. Prídu naši odborníci, naši analytici, nemám problém pozvať aj kolegov a kolegyne z ÚHP a verím, že si to vysvetlíme. Nič iné mi z toho nevychádza, ako hlboké nepochopenie problematiky.
Čítajte viac Vysoká hypotéka spôsobí, že vklady na účte nie sú chránené? Nie je to tak, kričia banky
Predpokladám, že zákon sa bude opäť schvaľovať v Národnej rade. Pôjdete ho opäť osobne obhajovať, argumentovať?
Využijem tú príležitosť.
Aký očakávate ohlas? Za zákon pôvodne hlasovalo 137 poslancov.
Verím, že moja argumentácia bude úspešná a poslanci budú hlasovať podobne ako v prvom kole.
Chcete byť mimo politiky, ale ste v nej. Bude to porážka pani prezidentky?
Nestavajme to takto. Ja nebojujem s pani prezidentkou, v žiadnom prípade. Je to legislatívny proces, v ňom pani prezidentka využila svoje právo. Ja bojujem s byrokraciou, bojujem s absurdnosťami, bojujem s nezmyslami, bojujem svojím spôsobom s nehospodárnosťou a idem si za svojimi cieľmi. Veď práve poslanci sa ma pomaly v každej jednej hodine otázok pýtajú, kedy bude tá diaľnica, prečo to toľko trvá, kedy bude R4, kedy bude D1 Bratislava-Košice dokončená. Ja sa s týmto stretávam, tak potom sa nečudujte, že predkladám novely zákonov, ktoré majú tento problém riešiť. Chceme s tým niečo robiť alebo s tým nechceme niečo robiť? Nepopierajme kompetenciu ministerstva dopravy. Kto tu má stavať diaľnicu, kto nesie za to zodpovednosť? Ministerstvo dopravy a jemu podradené organizácie alebo ekonomickí analytici?
Tu sa proti vášmu názoru, názoru 137 poslancov, postavila pani prezidentka.
Je to jeden z mnohých problémov, ktoré ona rieši. Nestavajme do tohto problému pani prezidentku, okolo nej je poradný tím, a je to jej právo. Toto nie je o pani prezidentke.
Kompromis sa bude hľadať asi ťažko. Ten zákon sa musí schvaľovať tak, ako bol schvaľovaný prvýkrát. Keď sa vráti, znamená to, že tam to vyňatie R2, R6 asi nie je možné.
V prípade R6 nemáme ani čiarku, čo sa týka prípravy. Je to stavba, ktorá je súčasťou TEN-T core, základnej európskej cestnej siete, ku ktorej nemáme žiadnu prípravu. Česko pomaly iniciuje výstavbu z českej strany na hraničný priechod. My tam nemáme nič. Citujem zákon 523 o rozpočtových pravidlách, ktorý bol novelizovaný zo strany ÚHP alebo ministerstva financií v januári 2021, ktorý hovorí o tom, že každá stavba sa začína štúdiou uskutočniteľnosti. Máme s tým problém? Nemáme, urobíme ju. R3 na Orave, keď dokončíme úsek Tvrdošín-Nižná, na ostatných úsekoch nemáme žiadnu prípravu, začíname štúdiou uskutočniteľnosti. Kde uberám kompetencie? R2 Zvolen-západ, Zvolen-juh, to je inak nekoncepčnosť vo výstavbe, že máme úseky R2 Kriváň-Mýtna, Mýtna-Lovinobaňa hotové alebo vo výstavbe, a prepojenie R2 s R1 okolo Zvolena akosi nevydalo, a tam tiež robíme štúdiu uskutočniteľnosti. Veď ja som jeden z mála ministrov, ktorý naozaj visí na šnúrke ÚHP. Pri schvaľovaní rozpočtu rozpočtári ministerstva financií dostávajú stanovisko ÚHP, v ktorom nám dáva zelenú alebo červenú, ktoré stavby predkladáme do rozpočtu. Oni majú absolútnu kontrolu nad financovaním stavieb prostredníctvom ministerstva financií a rozpočtu. Do toho majú absolútnu kontrolu, lebo hodnotia každú jednu štúdiu a jej aktualizáciu.
O koľko si myslíte, že by sa mohla zrýchliť výstavba niektorých úsekov, ak teda ide o D1, D3 a R4, ak by prešiel váš návrh zákona v tej podobe, v akej bol schválený, a opäť získal drvivú podporu poslancov?
V prípade R4 to môže byť až 18 mesiacov, to je práve ten čas, keď môžu bežať paralelne dva procesy, štúdia uskutočniteľnosti a paralelne bude bežať územné konanie. Územné konanie je vytýčenie trasy alebo koridoru, do ktorého budeme následne umiestňovať stavbu. Nikto ešte nehovorí, aká to bude stavba. Či to bude dvojpruh, trojpruh, osemdpruh, to je jedno. Územné konanie len vytyčuje trasu. Následne hovorím, že pripomienky štúdie uskutočniteľnosti zapracujeme do dokumentácie pre stavebné povolenie, ktorá je aj kľúčovým podkladom pre projektantov a samotné verejné obstarávanie, a to určuje cenu, tam vieme najviac ušetriť. Výborným príkladom je hodnotenie ÚHP, ktoré hodnotilo prípravu stavby R8. Ono to nie je ani príprava stavby, je to nultá štúdia, kde povedali, že v prípade R8 vieme "ušetriť” až 600 miliónov eur, ak tam nebude plný profil, ale bude tam pol profilu. A toto isté hovorím, že aplikujeme aj na R4. Nechajte ma zastabilizovať a vytvoriť koridor na východe Slovenska, a poďme sa baviť o tom, aké bude technické riešenie tej stavby – a tam vieme ušetriť.
Čítajte viac Slovensko bude hladné po elektrine. Ani nové reaktory v Mochovciach nepokryjú nábeh Volva či nové pece oceliarov
Vy rozumiete aj tým rozpočtom Útvaru hodnoty za peniaze, ak teda povedia, že nie plný, ale polovičný profil? Argumentujú tam napríklad intenzitou dopravy? Majú na základe tohto vyrátané, koľko tam má ísť áut a podľa toho to určia?
Do tej štúdie vstupujú aj merania intenzity dopravy, ja som inicioval aj z maďarskej, aj z poľskej strany dodatočné informácie o očakávanej intenzite. Jedna vec je intenzita dnes, ktorú vnímajú občania Šarišského Štiavnika a Kapušian a tak ďalej. Ale valí sa na nás hrozba, že keď Poliaci dokončia Via Karpatia, tak celý tranzit pôjde cez nás, a ten objem tranzitnej dopravy môže byť násobne vyšší. Čiže nestaviame diaľnicu alebo rýchlostnú cestu v tomto konkrétnom prípade iba pre nás, ale aj pre tranzit nákladnej dopravy, ktorá cez naše územie, okolo našich občanov pôjde.
Ja sa na to pýtam preto, lebo napríklad pri dokončení D1 tam azda niekto ešte pochybuje o tom, že to má byť plný profil? Čo sa tam ešte ide skúmať?
Zdá sa mi, že áno. Neviem, čo sa tam ešte ide skúmať, ja osobne by som už začal stavať. Naozaj aj v tomto prípade, a opäť tým podporujem tú argumentáciu, že poslúchame a rešpektujeme platné zákony, ktoré aj v prípade D1, posledného úseku medzi Bratislavou a Košicami, ktorý nie je vo výstavbe, Turany-Hubová, ideme robiť štúdiu uskutočniteľnosti, s cieľom neviem akým.
Z diaľnice v plnom profile zrazu urobíme úsek v polovičnom profile a potom pôjdeme zasa do diaľnice v plnom profile? To mi celkom nevychádza.
Ani mne to nevychádza. Všetci vieme, že tá diaľnica, keď už raz ide v plnom profile medzi Bratislavou a Košicami, tak aj tam by mala byť v plnom profile. Tiež mi uniká zmysel, načo robiť tú štúdiu, ale dobre, taký je zákon, tú štúdiu budeme robiť. Možno budúci minister dopravy pripraví ďalšiu novelu 669, ktorou povie, že v absurdných prípadoch nebudeme robiť štúdie. V 2017 bol na ministerstve návrh, teraz neviem, z ktorej iniciatívy, aby sa pri strategických líniových stavbách nerobili štúdie alebo aby sa robila len jedna na začiatku, veď všetkým je jasné, že to je priorita. Ale budeme robiť štúdiu aj v prípade Turany-Hubová, a keď prejde 669, tak nebudeme popri nej strácať čas. Terajší právny predpis hovorí, čakaj na výsledky štúdie, 669 hovorí, kým čakám na výsledky štúdie, môžem pokračovať do územného rozhodnutia. V prípade územného rozhodnutia tunela je to veľmi jednoduché, tunel zastabilizujete v území veľmi jednoducho.
Sú tam ešte ďalšie tvrdé oriešky, ktoré musíte rozlúsknuť, ak chcete pokračovať vo vašich zámeroch. Prvé je prepojenie dvoch diaľnic, D1 a D4. Tam to vyzerá ako?
Štúdiu uskutočniteľnosti sme už robili. My sme mali zákonnú povinnosť sa nad tým prudko zamyslieť a urobiť štúdiu uskutočniteľnosti, následne túto štúdiu hodnotil ÚHP. Aj príprava tej štúdie trvala niekoľko týždňov, lebo chceli, aby sme aktualizovali dopravné modely, chceli, aby sme v štúdii preskúmali iné možné technické riešenie realizácie križovatky. To trvalo myslím šesť alebo sedem týždňov, aj s obstarávaním, so súťažou, so zazmluvnením. Následne ÚHP tridsať dní hodnotil, či tú križovatku treba. Som veľmi vďačný, že to hodnotenie bolo pozitívne, a mohli sme podpísať zmluvu. Ale keď už hovoríme o D1 a D4, tak sa možno vráťme o pár rokov späť, keď možno v dobrej viere prišlo k zmene technického riešenia, z dôvodu protestov aktivistov, enviromentalistov, ktoré na konci dňa, a dnes to vidíme, zmarilo benefity tej veľkej investície celej stavby D4 R7, lebo nemáme križovatku s D1. Keby to boli bývali vtedy vedeli, aké nevyčísliteľné škody to rozhodnutie spôsobí, verím, že sa zapracuje na tom, aby sa ponechalo pôvodné riešenie a nemali by sme žiadny problém. O niečom podobnom hovorím teraz. Ak v prípade R4 alebo D1 Turany-Hubová chceme hľadať a v prípade R4 nebodaj meniť technické riešenia, tak si buďme istí, že zmena technického riešenia bude mať väčšie benefity ako to, že garantovane v rokoch stratíme ďalšie stámilióny na odložených benefitoch za tie roky a ceny stavebných materiálov zase budú len rásť. Stavba už lacnejšia nebude. S každým ďalším dňom, mesiacom, rokom tá stavba bude už len drahšia. Takže ak chceme otáľať, ak chceme študovať, analyzovať, prepočítavať a hľadať zlaté optimum, tak si buďme istí, že úspory v tom optime budú vyššie ako straty, ktoré dosiahneme otáľaním v čase. To je celá podstata.
Čítajte viac Povolila vzdialený prístup k počítaču a mobilu a dívala sa, ako jej z účtu miznú peniaze. Pozor na podvodníkov na internete
Tvrdým orieškom môže byť aj zákon o verejnej osobnej doprave, ktorým chcete zriadiť jednu štátnu autoritu na koordináciu vlakovej a autobusovej verejnej dopravy. Ono to naozaj v súčasnosti vyzerá tak, že niekedy na podobných trasách alebo dokonca na paralelných trasách ide vlak, ide autobus, obidva sú poloprázdne, čiže asi by stálo za to zamyslieť sa nad nejakou integráciou. Koniec koncov integrované systémy dopravy tu máme na úrovni vyšších územných celkov už istý čas. No vidíme, že to napriek tomu veľmi dobre nefunguje. V čom je problém?
Bolo to aj v programovom vyhlásení vlády, že vytvoríme národnú dopravnú autoritu, v pláne obnovy je jeden z míľnikov prijatie zákona o verejnej osobnej doprave. My sme na tomto zákone rok a pol spolupracovali s SK8, so samosprávami, čiže je to spoločný zákon.
Takže neobviňuje vás niekto, že beriete kompetencie župám?
Práve naopak, zásadným spôsobom pomáhame župám vo vymožiteľnosti. Napríklad sa tam rieši regulácia vstupov na autobusové stanice. Keď väčšinou súčasný poskytovateľ vlastní aj autobusovú stanicu, tak v princípe má kľúče od miešačky, ako sa hovorí. Vidíme to aj v Bratislave, vidíme to v Žiline. Ak by iný dopravca chcel voziť pre žilinskú SAD, je odkázaný na to, že sa musí dohodnúť s vlastníkom autobusovej stanice. Prinášame mechanizmus, ktorý hovorí o regulácii vstupného alebo vjazdného na autobusovú stanicu. Pridávame kompetencie VÚC, aby sa neopakovala situácia spred niekoľkých rokov z Banskej Bystrice, keď si Banská Bystrica nevedela vymôcť v krízovom scenári priamym zadaním, aby SAD vozila. Čiže sú tam posilnené kompetencie pre samosprávy. My máme dohodu s SK8, že zriadime národnú dopravnú autoritu, technikalita je, či to bude pod ministerstvom dopravy, či to bude pod ministerstvom financií, či to bude samostatná nezávislá entita. Aby sme to celé urýchlili, pravdepodobne to skončí ako rozpočtová organizácia pod ministerstvom dopravy, a aby sa samosprávy nebáli nezávislosti alebo, naopak, závislosti od ministerstva dopravy, chcem do štruktúr tej rozpočtovej organizácie pretlačiť do správnej alebo dozornej rady predstaviteľov samospráv.
Máme tu predsa Železničnú spoločnosť, máme tu SAD, ktoré sú čiastočne v súkromných rukách, do toho spadajú kompetencie vyšších územných celkov. Vy teda tej autorite dáte právomoc smerom aj k Železničnej spoločnosti, aj k súkromným SAD? Ako?
Autobusy sa prispôsobia a budú koordinovať s vlakmi. Nebude to naopak, možno iba v niektorých prípadoch, ale bude to presne o koordinácii.
Len autobusy a vlaky sa považujú za konkurentov. Tie autobusy konkurujú vlakom.
To je podstata toho problému. V minulosti vyššie územné celky nemali ani právomoc nejakým zásadným spôsobom zasahovať do grafikonu, ten si riešili SAD. Teraz, aj zmenou toho zákona, im dávame väčšie právomoci vo vymožiteľnosti zmien a koordinovaní sa s vlakovou dopravou. Všade inde to funguje, presadíme to aj u nás.
Len či to budú akceptovať súkromní majitelia alebo spolumajitelia SAD.
Oni sú klientmi samospráv.
Takže čo si má u nich samospráva objednať?
Tak by to malo byť, ale v minulosti to tak nebolo. Nemali tú vymožiteľnosť voči SAD nastavenú tak, ako im to teraz pomáhame nastaviť vďaka novému zákonu o verejnej a osobnej doprave.
Takže tu opäť očakávate širokú podporu?
Absolútnu. Keď diskutujeme v rámci SK8, mám tam Juraja Drobu (SaS), nominanta pre Bratislavský kraj, mám tam Jozefa Viskupiča (ex OĽaNO) v Trnavskom kraji, mám tam pani Eriku Jurinovú (OľaNO). Predstavili sme to aj v rámci KDH, ktoré síce nie je v parlamente, v Prešovskom samosprávnom kraji. Veľkú podporu mám u pána Ondreja Luntera, Hlas je v Nitrianskom kraji. Bol by som hrdý, keby dobrú vec opäť podporilo široké zastúpenie parlamentu. Ktovie, možno aj 137 hlasov, ako to bolo v prípade novely zákona 669.