Slovensko bude hladné po elektrine. Ani nové reaktory v Mochovciach nepokryjú nábeh Volva či nové pece oceliarov

Slovensko si dalo cieľ do roku 2030 dosiahnuť podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na úrovni 19,2 percenta. Tento cieľ sa nám nedarí napĺňať. Ani v prípade veternej či solárnej energie.

21.04.2023 05:00
Mochovce Foto:
debata (109)

Slovensku pritom hrozí, že ani po plnom výkone reaktora Mochoviec 3 a dostavby Mochoviec 4 nebude mať dostatok elektriny. Stabilné dodávky z jadrovej energie by mohli doplniť práve tie z obnoviteľných zdrojov energie a túto medzeru vo výrobe elektriny zakryť.

Podporovať obnoviteľné zdroje by sme mali z viacerých dôvodov. Už to nie je len environmentálna otázka a náš záväzok byť súčasťou uhlíkovo neutrálnej Európy do konca roka 2050. Podpora OZE je aj reakcia na vysoký rast cien energií a na ruskú agresiu na Ukrajine. Investície do týchto zdrojov môžu znížiť vysoké cenu energií a zároveň posilniť našu energetickú bezpečnosť. Čím viac budeme naše energetické zdroje diverzifikovať, tým jednoduchšie budeme výpadok jedného zdroja nahrádzať iným.

rodina v kuchyni Čítajte viac Výdavok 400 eur má problém zaplatiť takmer polovica Slovákov. Analytici vytvorili 6 ekonomických profilov domácností

Ak nedôjde k vytvoreniu lepších investičných podmienok a odstraňovaniu stále pretrvávajúcich bariér rozvoja zelenej energie, tak v roku 2030 dosiahneme z potrebných 6 090 megawattov (MW) inštalovanej kapacity iba približne polovicu, a aj to iba vďaka už jestvujúcim vodným elektrárňam. Vyplýva to zo Správy o stave obnoviteľných zdrojov v slovenskej elektroenergetike za rok 2022, ktorú vypracovala a zverejnila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

Elektriny nemusí byť dostatok

Tretí blok Mochoviec postupne nabieha na plný výkon. Mochovce 4 by sa mali ešte len dostavať. Aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že elektriny z jadra bude v budúcnosti dostatok, zdanie môže klamať. Výroba elektriny z Mochoviec 3 a 4 bude na úrovni sedem terawatthodín (TWh). Nebude to však stačiť na pokrytie všetkých plánovaných investičných projektov. „Chýbať budú zhruba dve terawatthodiny elektriny,“ upozorňuje vo svojom odhade analytik Útvaru hodnoty za peniaze Ján Mykhalchyk Hradický.

zväčšiť Na grafe je odhad zvýšenej výroby elektriny z... Foto: ÚHP, Denník E
odhad elektrina Na grafe je odhad zvýšenej výroby elektriny z Mochoviec 3 a 4 a spotreba elektriny z možných investičných projektov.

Dôvodom je plánovaná elektrifikácia pecí v oceliarňach U.S. Steel Košice, ktoré budú potrebovať asi 2 TWh. Aj nová automobilka Volvo pri Košiciach bude potrebovať 2 TWH elektriny. V neposlednom rade môže narásť dopyt po elektrine kvôli tepelným čerpadlám či avizovanej fabrike na výrobu batérií. Volkswagen sa ešte stále rozhoduje, kde v strednej Európe postaví svoju baterkáreň. Slovensko je jednou z krajín, ktoré túto významnú investíciu môže získať.

„Treba myslieť do budúcnosti. Bude aj viac elektroáut či tepelných čerpadiel. Okolo roku 2045 budeme musieť odpájať Bohunice, to tiež vytvorí manká vo výrobe elektriny,“ opisuje jeden zo scenárov analytik. Podľa neho sú OZE najlepším zdrojom na to, aby sme pokryli tieto chýbajúce 2 TWh. Obnoviteľné zdroje sú podľa neho najlacnejší zdroj a dajú sa postaviť rýchlejšie. Na ich rýchlejšiu integráciu potrebujeme investície do prenosovej či distribučnej siete, skladovacích kapacít, či výrazne urýchliť povoľovacie procesy od inštitútu EIA až po samotné pripájanie OZE zdrojov.

Kde sme a kam potrebujeme smerovať

V prípade veternej energie sme mali mať za vlaňajšok inštalovanú kapacitu na úrovni 100 megawattov (MW), ale v realite to boli len 3 MW. Do roku 2030 je cieľ 500 MW. V prípade slnečnej energie sme mali mať o 157 MW viac, ako máme v súčasnosti. „Nie sme na trajektórii k cieľom,“ opísal situáciu na webinári Slovenskej klimatickej asociácie Ján Karaba zo SAPI. Čísla podľa neho ukazujú, že pri fotovoltike máme šancu na trajektóriu nabehnúť. Vlani bola inštalovaná kapacita solárnych panelov na úrovni 573 MW a v roku 2030 by sme mali mať 2855 MW, ak chceme splniť cieľ uhlíkovej neutrality.

Na trajektóriu sa môžeme dostať, pretože tento rok sa očakáva spustenie väčších solárnych projektov. Viacero veľkých priemyselníkov vlani avizovalo inštaláciu a spustenie fotovoltických parkov. Najväčší strešný fotovoltický park budú mať Železiarne Podbrezová. Duslo Šaľa plánuje vybudovať veterný park, závod tiež počíta s výstavbou fotovoltickej elektrárne.

Veľký veterný park chystá aj veľká štátna energetická firma. Slovenský plynárenský priemysel chce stavať pri Piešťanoch veterný park. Neďaleko odtiaľ chce zasa Jadrová energetická spoločnosť Slovenska postaviť v areáli Jaslovských Bohuníc fotovoltický park. Zatiaľ, čo fotovoltické parky nabehnú skôr, pri veterných parkoch je to pravdepodobne otázka rokov. Brzdia ich dlhé povoľovacia procesy či EIA – teda posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Potenciál nevyužívame

Ako bolo spomenuté vyššie, tak obnoviteľné zdroje majú potenciál prispieť k energetickej bezpečnosti a ku klimatickej neutralite. Potenciál na Slovensku je pri veternej a solárnej energii veľký. Kvôli zdĺhavým procesom ho však nevyužívame.

Takmer 20 percent územia Slovenska má potenciál na výstavbu veterných turbín, poukazuje na to Boris Valach zo SAPI. Potenciál výroby energie z vetra na tomto území je až 420 TWH ročne. Pre lepšiu predstavu: prvý a druhý blok Mochoviec vyrábajú spolu ročne necelé dve percentá z uvedeného množstva elektriny.

Najväčší potenciál pre veternú energiu majú oblasti na juhu krajiny, tiež územie v okolí Banskej Bystrice a okolie Prešova. Najmodernejšie turbíny majú v súčasnosti výkon 7 MW a celková výška je vyše 260 metrov. Odstupy medzi turbínami by mali byť na úrovni 700 metrov. Aby Slovensko splnilo míľnik do roku 2030, treba inštalovať zhruba 667 MW veternej energie. V súčasnosti máme nainštalované len 3 MW.

Aj v prípade solárnej energie má Slovensko ohromný potenciál. Ak by mala skoro každá budova na streche fotovoltické panely, tak by sme dosiahli výkon skoro 38 000 MW. Samozrejme, do tohto nie sú zahrnuté historické budovy či hrady a zámky. Sú v nich zahrnuté rezidenčné, komerčné či verejné budovy. Veľa sa diskutuje aj o povinnej inštalácii solárnych panelov na nových budovách.

„Je to niečo, čo už je v európskej legislatíve. Otázne je, že pre aké budovy to bude povinné. Najväčší zmysel to má pre priemyselné a komerčné budovy. Problematické to môže byť pre rezidenčné budovy,“ hovorí Karaba.

© Autorské práva vyhradené

109 debata chyba
Viac na túto tému: #OZE #veterná elektráreň #fotovoltaické panely