Kým v čase pandémie pre zatvorené obchody, reštaurácie či kiná úspory rapídne narástli, teraz sa situácia otočila. Len pre porovnanie, na konci roka 2020 dokázali Slováci nasporiť 13,5 percenta z disponibilného príjmu.
O dva roky neskôr klesla miera úspor ani nie na 6 percent. „Prudký rast cien zvyčajne prinúti domácnosti a firmy upraviť správanie a oslabí našu kúpnu silu. Bežnou reakciou domácností je najčastejšie uskromnenie sa a čerpanie úspor,“ tvrdia o zmene správania ekonómovia z centrálnej banky.
Aktuálnu situáciu ilustruje aj stav vkladov v bankách. Presne vlani bolo v bankách celkovo na vkladoch uložených 42,5 miliardy. V súčasnosti je to asi o 1,4 miliardy menej. Ubúdanie nasporených peňazí si všimli aj slovenské banky. „Áno, vidíme to aj u nás, hoci v menšej miere ako v iných bankách. Rast vkladov domácností sa zastavil začiatkom minulého roku. Po vpáde ruskej armády na Ukrajinu koncom februára minulého roku si domácnosti u nás vybrali časť svojich vkladov,“ opisuje situáciu hlavný ekonóm VÚB banky Zdenko Štefanides.
Do leta potom postupne zase rástli, no potom sa začal opäť pokles. „Odvtedy však postupne klesajú, zrejme vinou toho, že ľudia siahajú na svoje úspory, aby dorovnali svoje plánované výdavky, ktoré sa im zvyšujú pre infláciu, teda rast cien tovarov a služieb,“ vysvetľuje Štefanides. Ekonóm hovorí, že pokles úspor čakali, no nie taký výrazný. „Miera poklesu až na historické minimá nás prekvapila,“ dodáva.
Finančného odborníka z Partners Investments Maroša Ovčarika tiež prekvapil vysoký pokles úspor. „Nečakal som taký veľký rozdiel v porovnaní s okolitými krajinami, pretože inflácia je na Slovensku v porovnaní s nimi nižšia. Na druhej strane, Slovensko bolo v posledných rokoch jedným z lídrov z pohľadu rýchleho zadlžovania domácností, teda nárast úrokových sadzieb im postupne uberá disponibilný príjem a aj to sa v štatistike prejaví,“ hovorí Ovčarik.
Aj keď je draho, míňame ďalej
Úspory klesli zrejme aj preto, že Slováci sa neobmedzovali v spotrebe, hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák. „To, čo sme mohli vidieť v uplynulom roku, bolo, že domácnosti ani v prostredí zvýšenej inflácie neobmedzovali svoju spotrebu, čo sa odzrkadlilo v poklese úspor. Predpovedať reakciu domácností je veľmi náročné, pôvodne sme skôr očakávali redukciu spotreby,“ hovorí ekonóm.
Šetrenie na strane domácností ale pravdepodobne ešte len príde. „S najväčšou pravdepodobnosťou začnú službami a tovarmi, ktoré nie sú nevyhnutné pre bežné fungovanie domácnosti,“ dodáva Horňák.
Podobný názor má aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Dôvodom vysokej spotreby úspor na Slovensku bude pravdepodobne fakt, že Slováci sa v čase pandémie a ani v minulom roku v nákupoch výraznejšie neobmedzovali. Slováci dokonca na predvianočné nákupy minuli podľa dát z eKasy o tretinu viac ako v roku 2021. Aj po očistení o infláciu ide o jasný nárast, ktorý Slováci sčasti financovali z úspor,“ vysvetľuje.
Pozrite si viac o investovaní v relácii Ide o peniaze
Hovorí, že za posledný rok vidí pri svojich klientoch zásadnú zmenu prístupu k peniazom. Spôsobila ho ruská agresia a vpád vojsk na Ukrajinu. „Ľudia si po začiatku vojny tvorili viac hotovostnej rezervy, ktorú držia vo väčšej miere doma. Sčasti navýšili aj okamžite dostupné peniaze na bežných účtoch. Táto reakcia je pre neisté časy typická, keďže práve zatvorené pobočky bánk a nemožnosť dostať sa k peniazom na zabezpečenie bežných potrieb sprevádza každú vážnu krízu, ktorú vidíme v médiách,“ poznamenáva.
Minulý rok však podľa Búlika jasne ukázal, že ľudia pre rastúce ceny sporia výrazne menej, respektíve časť ľudí úspory čerpá namiesto toho, aby si ich vytvárali. Vysvetľuje to tým, že ľudia musia viac platiť za základné položky – potraviny či náklady na bývanie. Tieto dve položky priemerne tvoria až polovicu spotrebného koša domácností. „V tempe rastu potravín sme minulý rok patrili medzi lídrov EÚ a keďže potraviny majú veľký podiel na priemerných výdavkoch, ich prudké zdražovanie ľudia pociťujú výraznejšie než v iných krajinách eurozóny,“ dodáva.
Čítajte viac Ekonóm Lörincz: Inflácia je veľký prerozdeľovač. Vyhovuje dlžníkom, prekáža sporiteľomEkonóm Pavel Škriniar zo spoločnosti Swiss Life Select tvrdí, že práve z bežných účtov majú peniaze ubúdať v čase finančných ťažkostí. Domácnosti by nemali čerpať z dlhodobých úspor či investícií. „To by značilo, že bankové rezervy už minuli, teda buď boli v nedostatočnej výške (tri mesiace), alebo ich míňali dlhšie,“ hovorí.
Dlžníkov inflácia teší
Ekonomický analytik Tatra banky Tibor Lörincz upozorňuje, že inflácia pomáha dlžníkom a škodí sporiteľom. „Keď mám na účte 10-tisíc eur, dnes si za ne kúpim oveľa menej. Naopak, platí, že ak mám 100-tisícovú hypotéku, tak ju pri súčasnej inflácii oveľa ľahšie splácam.
Na druhej strane, hypotéky predražuje rast sadzieb, takže ani dlžníci nemajú úplne vyhraté,“ hodnotí situáciu odborník.
Inflácia najviac zasiahne najchudobnejších a penzistov. „Najviac na ňu doplatia aj dôchodcovia. Nemajú si u koho vyrokovať vyššie platy. Penzisti tiež zväčša žijú z nejakých úspor a aktív, ktoré sa práve v súčasnosti znehodnocujú,“ pokračuje Lörincz.
Čítajte viac Česi vedia zarobiť na vkladoch, na Slovensku sú úroky mizerné. Kde hľadať únik pred 15-percentnou infláciou?Všíma si tiež, že úspory domácností v súčasnosti tečú k firmám. Tie sa so zdražovaním vstupov vyrovnávajú tak, že jednoducho zvýšia svoje ceny tovarov a služieb. V preklade to znamená, tvrdí Lörincz, že firmy si to ako-tak vykompenzujú a nemusia prepúšťať. To v konečnom dôsledku znamená pre ekonomiku dobré správy.
Pokles objemu vkladov v bankách nevníma negatívne. „Celkovo sa dá povedať, že úbytok úspor je zatiaľ veľmi mierny a kým nepríde výraznejšie zvýšenie nezamestnanosti, dokážu Slováci zvládať aj vysokú infláciu pomerne dobre.
Časť obyvateľstva vie dokonca stále tvoriť nové úspory, aj keď v menšej miere ako doteraz,“ pokračuje. Ak by prišlo k prudkejšiemu prepadu vkladov či rastu počtu ľudí bez práce, pocítili by to aj obchodníci. V tomto prípade by hrozil prepad aj celej ekonomiky. Našťastie toto zatiaľ analytici nepozorujú.