Na dátach vidíme, že miera úspor z pandemického obdobia klesla ku koncu minulého roka na polovicu. Rovnako vidíme aj stagnáciu či mierny pokles vkladov v bankách, pričom dlhé roky vklady pomerne rýchlo rástli. Cítia už domácnosti vplyv zdražovania?
Aktuálne zažívame infláciu vo výške 15 percent. To znamená, že o rovnaké percento po očistení o infláciu klesol aj objem vkladov. Inflácia spôsobuje, že nominálne čísla majú úplne iný význam ako pred dvomi či tromi rokmi. Ak by sme sa chceli priblížiť k rovnovážnemu stavu, napríklad pri 2-percentnej inflácii by mal byť rast vkladov tiež 2-percentný. Vtedy by domácnosti nechudobneli. V súčasnosti pri 15-percentnej inflácii vidíme stagnáciu vkladov, čo v praxi znamená obrovský pokles. Na druhej strane sme svedkami, že vklady firiem rastú.
Čítajte viac Koaliční poslanci idú opäť meniť dôchodkový systém. Navrhli nové zmeny
Prečo rastú úspory firmám?
Dôvodom je, že sa tieto peniaze presúvajú od fyzických osôb, teda domácností, k právnickým osobám, teda k firmám. Vklady firiem sa vyvíjajú v zásade s infláciou.
Firmy sa teda vedia lepšie vyrovnať s rastúcimi cenami?
Slovensko má malú a otvorenú ekonomiku a veľa tu vyprodukovaných tovarov a služieb sa predáva za našimi hranicami. V úplne uzatvorenej ekonomike by sme videli, že o koľko narastie objem pôžičiek, o toľko narastie objem vkladov. Musí sa to rovnať. Z pohľadu analytikov si myslíme, že nárast vkladov na Slovensku je oveľa viac závislý od toho, čo sa deje v zahraničí a nie od toho, čo sa deje u nás. Inak povedané, keď slovenská automobilka vyrába pre celú Európu, nezaujíma ju, koľko peňazí majú Slováci, ale Európania.
Dá sa teda povedať, že ľudia cítia vplyv inflácie vo svojich peňaženkách?
Áno, cítia. Zároveň inflácia spôsobuje, že sa prerozdeľuje objem peňazí od domácností k firmám. Tieto peniaze sa musia niekde objaviť. A preto hovoríme, že sa firmám darí, ich tržby a zisky rastú, výber firemných daní je celkom vysoký, a preto aj recesiu či veľký nárast nezamestnanosti nepredpovedáme. To, samozrejme, neplatí pre každú firmu. Existujú aj spoločnosti, ktoré sú infláciou zasiahnuté extrémne.
Čítajte viac Aj drahšia hypotéka môže byť stále dobrá. Mimoriadnu splátku hypotéky dobre zvažujte
Firmy si teda zdražovanie premietli do vyšších cien za svoje tovary a služby. Bežní ľudia to zrejme cítia preto, lebo im platy nestíhajú rásť tak rýchlo, ako sú ceny.
Treba povedať, že inflácia sama osebe neochudobňuje nikoho. Inflácia totiž prerozdeľuje bohatstvo medzi skupinami – najmä od sporiteľov k dlžníkom. A v súčasnosti aj od domácností k firmám.
Vplyv inflácie nebude tiež rovnomerný, keďže najviac na zdražovanie doplatia chudobnejší.
Najviac na ňu doplatia aj dôchodcovia. Nemajú si u koho vyrokovať vyššie platy. Penzisti tiež zväčša žijú z nejakých úspor a aktív, ktoré sa práve v súčasnosti znehodnocujú. Keď mám na účte 10-tisíc eur, dnes si za ne kúpim oveľa menej. Naopak, platí, že ak mám 100-tisícovú hypotéku, tak ju pri súčasnej inflácii oveľa ľahšie splácam. Na druhej strane, hypotéky predražuje rast sadzieb, takže ani dlžníci nemajú úplne vyhraté.
Všimli ste si, že by vysoký rast cien spôsobil, že ľudia začali viac svojich peňazí z bežných účtov presúvať do investícií?
Najlepšia ochrana pred infláciou sú akcie. Firmy fungujú v tzv. nominálnych tržbách. V preklade to znamená, že ak mám akcie firmy Apple a iPhony a tie zdražejú o desať percent, tak aj moja dividenda stúpne o desať percent. Vývoj tržieb či dividend by mal kopírovať infláciu. Čo vidíme v súvislosti s investovaním je, že poklesol objem majetku v podielových fondoch. To súvisí zrejme s poklesom na finančných trhoch. Ľudia menej investujú v čase, keď sa fondom príliš nedarí.
Čiže negatívne správy majú na ľudí negatívny vplyv? Pritom práve v čase poklesov na finančných trhoch vyzývajú odborníci ľudí investovať.
Viac-menej je to tak. No u nás na Slovensku je investícia číslo jedna vlastné bývanie, potom investičná nehnuteľnosť a nasleduje realitný fond. Aj z trhového podielu vidieť, že v nich ľudia majú veľa zainvestované. No v súčasnosti majú nad sebou realitné fondy veľké mračná. Akciám Slováci veľmi nerozumejú a nemajú ich radi.
Čítajte viac Majetok dôchodkových sporiteľov klesol pod tri miliardy. Straty počíta takmer každý
Vidíte na číslach, že by ľudia z bežných účtov presúvali peniaze aspoň na termínované vklady?
Keď Európska centrálna banka začala dvíhať úrokové sadzby, bolo iba otázkou času, kedy začnú rásť úroky aj na termínovaných vkladoch.
O koľko je výhodnejší termínovaný vklad oproti bežnému účtu?
Pred pár rokmi boli na nich úroky skoro nulové. V súčasnosti sa pohybujú v priemere na 0,1 až 0,3 percentách v závislosti od banky.
Tibor Lörincz
Foto: Archív autora Tibor Lörincz
Pôsobí ako ekonomický analytik. V Tatra banke pracuje od roku 2016. Venuje sa makroekonomickým analýzam a analýzam bankového sektora.