Priemerne za celý rok 2022 spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 12,8 percenta. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR.
Rast cien sa v minulom roku výrazne zrýchlil, inflácia v roku 2021 dosiahla 3,2 percenta a od roku 2005 ani raz neprekročila hranicu piatich percent. Vlaňajšia ročná inflácia tak prekonala predošlé maximum z roku 2000, keď rast cien dosiahol dvanásť percent. Rýchlejšie ako v roku 2022 rástli ceny na Slovensku len v roku 1993, keď ekonomika ešte len budovala svoje základy po rozpade Československa. V prvom roku samostatnosti sa miera inflácie vyšplhala nad dvadsaťtri percent.
Drahé potraviny
Mieru inflácie ťahali nahor predovšetkým ceny potravín a tiež ceny bývania s energiami. Ide o najzásadnejšiu skupinu výdavkov v spotrebnom koši. Potraviny medziročne zdraželi takmer o devätnásť percent, náklady na bývanie stúpli o 15,5 percenta.
Problémom pre všetkých spotrebiteľov je práve to, že výrazne rastú ceny potravín. To je spotreba, ktorá sa dá obmedzovať len čiastočne, navyše rast cien potravín tvrdšie dopadá na najzraniteľnejšie nízkopríjmové skupiny obyvateľov. Práve v spotrebnom koši nízkopríjmových domácností je totiž podiel potravín relatívne vyšší.
„Potraviny predstavovali v roku 2021 v priemernom spotrebnom koši približne 18,7 percenta, kým u dôchodcov tvorili 21,5 percenta a pri nízkopríjmovych domácnostiach 21,9 percenta spotrebného koša. Energie, teda elektrina, plyn a teplo, tvoria 9,2 percenta výdavkov priemernej domácnosti, 11,8 percenta u dôchodcov a desať percent pri nízkopríjmových domácnostiach,“ vyčíslil v polovici minulého roka Inštitút finančnej politiky.
Najväčší vplyv na výdavky domácností mal podľa Štatistického úradu SR celkový rast cien mäsa o viac ako 18 percent, ďalej mlieka, syrov a vajec o viac ako dvadsať percent, ako aj chleba a obilnín ktoré sa za rok zvýšili približne o dvadsaťjeden percent. Najdynamickejšie stúpli ceny olejov a tukov o viac ako 42 percent, ale ide o tovary s nižšou váhou vo výdavkovom koši.
Kľúčové energetické cenové stropy
Ak ekonomiku nepostihnú výrazne nepriaznivé okolnosti, dá sa očakávať, že v budúcom roku sa bude tempo inflácie spomaľovať. Výraznú rolu zohráva to, že ceny energií dostali strop. „Výhľad rastu cien na tento rok je po oznámení vlády z 1. decembra o cenách energií pre domácnosti výrazne optimistickejší. Vďaka zastropovaniu nárastu cien plynu a tepla na 15 percent a nárastu ceny elektriny len o 2,6 percenta by nemal celoročný priemerný nárast inflácie prekročiť 10 percent. V druhej polovici roka by medziročný nárast cien mal dokonca rýchlo klesať k jednociferným hodnotám pod päť percent,“ upozorňuje analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Regulované ceny sú pre ďalší vývoj cien absolútne kľúčové. „Po predstavení cenovej regulácie energií je isté, že inflácia bude tento rok nižšia, ako sa pôvodne očakávalo, keďže miera, do akej štát zasiahol, prekročila očakávania. Naše pôvodné odhady priemerného rastu cien v tomto roku na úrovni 13,5 percenta boli založené na náraste cien energií medzi tridsiatimi až päťdesiatimi percentami, predstavená regulácia tak infláciu zjavne potlačí nadol,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Čítajte viac Ceny bývania sa definitívne zlomili. Byty klesajú už na celom Slovensku (prehľad cien)
„Je ešte otázkou, aký bude konečný účet pre domácnosti po prepočítaní celého vzorca, významnú rolu však budú z nášho pohľadu v tomto roku zohrávať nepriame vplyvy cez rastúce náklady firiem,“ dodáva analytik. Vyššie náklady firiem vytvárajú tlak na to, aby firmy reagovali. Jednou z možností je že firmy prenesú vlastné vyššie náklady do konečných spotrebiteľských cien. To by, samozrejme, ďalej živilo infláciu. Ďalšou možnosťou je, že konkrétna firma akceptuje, že vyššie náklady odkroja z jej ziskov.
Zastropované ceny energií môžu znamenať, že bežným domácnostiam ani nestúpnu zálohové platby za energie. To však záleží na dodávateľovi. „Koncové vyúčtovacie ročné faktúry budú vyššie len o pár eur. Ak niekto platí mesačné zálohy 35 eur, ročné náklady sa mu zvýšia len o 10 eur,“ uvádza pre Pravdu odborník na energie Ján Pišta zo spoločnosti JPX.
Ak by vláda neprijala opatrenia, ktoré obmedzujú rast cien energií, výhľad na rok 2023 by bol omnoho horší. „Naše prognózy pôvodne počítali priemerne s päťdesiatpercentným nárastom cien energií pre domácnosti. Spolu s ostatnými faktormi by to znamenalo, že inflácia dosiahne tento rok priemernú hodnotu až dvanásť percent s vrcholom okolo devätnástich percent na začiatku roka. Išlo by tak o dvojcifernú infláciu už druhý rok po sebe,“ upozorňuje Fojtík. Opatrenia týkajúce sa cien energií teda zásadne situáciu v ekonomike menia v prospech domácností.
Čítajte viac Západné sankcie fungujú. Cenové stropy Kremeľ pripravujú o 160 miliónov eur za deň, ešte väčšia rana príde o pár týždňov
Ak bude ale energetická kríza pretrvávať, problém sa presunie na neskôr. Štát na také masívne dotovanie cien energií nemá dlhodobo peniaze. Ak by teda enormne vysoké ceny trvali príliš dlho, v ekonomike sa napokon masívne prejavia nárastom cien energií. Ku koncu roka sa však situácia relatívne upokojila.
„Ceny plynu a ropy klesli na štvrtinu, respektíve polovicu maximálnych hodnôt. Zásoby plynu sú rekordne vysoké. Benzín a nafta na čerpačkách sú oproti maximám nižšie o 24 a o 17 percent. Elektrická energia klesla oproti maximálnym cenám na polovicu,“ upozorňujú analytici projektu Dáta bez pátosu. Upokojenie na trhu s pohonnými hmotami je dobrá správa. Tieto ceny tiež majú v podstate plošný vplyv na cenové hladiny, lebo pohonné hmoty ovplyvňujú náklady v podstate akejkoľvek výroby.
„Ceny pohonných hmôt klesli, situácia na komoditných trhoch sa upokojuje, ponukové problémy postupne ustávajú a globálna ekonomická aktivita sa spomalila, čo naznačuje zvoľnenie niektorých nákladových tlakov. Viacero indikátorov tak signalizuje oslabovanie inflačných tlakov, na zvýšených úrovniach však s nami (inflácia) ešte nejakú dobu ostane,“ dodáva Horňák.
Práve pohonné hmoty v minulom roku tiež výrazne zdraželi. „Ich ceny zaznamenali rekordné rasty aj hodnoty najmä v druhom štvrťroku, keď mesiac pred prázdninami rast prekročil štyridsať percent. Priemerne za celý rok boli pohonné hmoty drahšie o dvadsaťšesť percent,“ upozorňuje ŠÚ SR. Stabilizácia týchto cien tak bude znamenať, že sa z ekonomiky stratí jeden významných impulzov pre ďalší rast cenovej hladiny.
K lepším inflačným číslam ale ekonomike pomôže bázický efekt. Ceny začali výrazne stúpať už v roku 2022, rast v druhej polovici roka by sa tak mohol výrazne spomaliť. Dôvodom je to, že v druhej polovici roka sa ceny v roku 2023 budú porovnávať s relatívne vysokými cenami z roku 2022. To by malo rast cien spomaliť.
Ceny rástli aj v decembri
Aktuálne rýchle tempo rastu cien ukazujú aj údaje za december minulého roka. Inflácia na Slovensku zostala v decembri na novembrovej úrovni 15,4 percenta. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb pritom medzimesačne rástli najmenej za celý rok, a to o 0,2 percenta. Miera inflácie sa teda naďalej drží na dvojcifernej úrovni a napriek tomu, že je spomalenie tempa vo výhľade, ešte nie je na stole.
Priemerne ceny z mesiaca na mesiac od januára stúpali o 1,2 %. Medziročne inflácia od januára minulého roka bez prestávky rástla a v novembri a decembri sa zastavila na hodnote 15,4 percenta.
Medzimesačne v decembri vzrástli ceny v deviatich z dvanástich výdavkových skupín domácností. Najvýraznejší vplyv na infláciu mali pritom aj naďalej potraviny, rast ich cien dosiahol 1,2 percenta. Čo sa týka bývania a energií, ceny vzrástli rovnako ako v novembri o 0,5 percenta.
V medziročnom porovnaní sa zachytil nárast vo všetkých sledovaných výdavkových skupinách, päť z nich pritom dosiahlo zvýšenie cien vyššie ako dvanásť percent. Najvýznamnejší vplyv na celkovú infláciu majú dlhodobo rastúce ceny potravín a nákladov na bývanie vrátane elektriny, plynu a ostatných palív. Potraviny v decembri medziročne zdraželi o 29 percent.