Najväčšia časť, teda 900 miliónov, pôjde do rezortu hospodárstva na schémy pomoci pre firmy. Ďalších vyše 207 miliónov je vyčlenených na pomoc pre dôchodcov. Štrnásty dôchodok by malo dostať milión 435-tisíc penzistov, pričom priemerná suma štrnásteho dôchodku má dosiahnuť 144,70 eura. Na kompenzácie pre ohrozené skupiny pôjde 190 miliónov eur a 200 miliónov eur pre verejný sektor.
Ministerstvo financií pripomína, že rozpočet na budúci rok rovnako počíta s kompenzačnými opatreniami vo výške 3,5 miliardy eur. Tie sa nachádzajú v kapitole rezerva. Celkovo tak vláda vyčlení na boj s energetickou krízou dokopy päť miliárd eur.
Denník Pravda v tejto súvislosti pripravil sériu kľúčových otázok a odpovedí.
Kam budú peniaze smerovať?
Domácnosti majú ceny elektriny a plynu do konca roka zastropované. Na rozdiel od susedného Česka, kde už dostávajú ľudia zvýšené faktúry, sa ešte dva a pol mesiaca nemusia báť vyšších účtov za energie. Iná situácia je v podnikateľskom prostredí, kde musia podnikatelia, ktorí nespadajú pod regulované subjekty, nakupovať energie za trhové ceny. Niektoré reštaurácie už pre drahé energie zatvárajú, akvaparky svoje služby pre zákazníkov obmedzujú. Oravskí hutníci z OFZ oznámili hromadné prepúšťanie a koniec výroby primárneho hliníka oznámila aj spoločnosť Slovalco.
Zrejme aj preto bude najväčšia časť, teda 900 miliónov, smerovať pre firmy, aby nemuseli zatvárať a prepúšťať. Rezort hospodárstva avizuje, že už pripravil výzvu pre kompenzácie pre energeticky náročné podniky. Kompenzácie by mali dostávať vo forme vratiek časti poplatkov za tarifu za prevádzkovanie systému. Takzvaná tarifa TPS slúži najmä na financovanie podpory pre obnoviteľné zdroje energie, vysokoúčinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla a spaľovania uhlia. Výšku kompenzácií však rezort nespresnil.
Čítajte viac Matovič si nechal zadné vrátka za 3,5 miliardy. Ukázal rozpočet, hneď sa dostal do sporu s Lengvarským
Nielen kapitáni priemyslu čelia enormnému rastu nákladov. „Finalizujeme s mechanizmom, ktorý by bol uplatniteľný už v tomto roku. Pretože maloodberatelia čelia účtom, ktoré sú pre nich likvidačné. A na to sú tieto peniaze. Musíme nastaviť pravidlá tak, aby sme zasiahli čo najviac odberateľov vrátane verejného sektora,“ priblížil pre denník Pravda minister hospodárstva Karel Hirman. V hre sú dva spôsoby, ako by mohli byť firmy kompenzované. Prvou sú tri kompenzačné schémy pomoci pre firmy. Zamerané budú pre najmenšie firmy, stredné firmy a energeticky najnáročnejšie firmy. „Druhá možnosť je to urobiť pomocou domáceho zastropovania cien, ktoré budú pre podstatnú časť sektora znesiteľné a pomôžu im prežiť nasledujúce mesiace a ktoré môže štát a my všetci z našich daní kompenzovať,“ vysvetľuje minister hospodárstva.
Ďalších 207 miliónov pôjde na inflačnú pomoc dôchodcom. Táto forma pomoci z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina) je zároveň najviac rozpracovaná. Vláda už pre nich schválila pomoc vo forme 14. dôchodku. Pomoc pre dôchodcov tiež v utorok schválili poslanci. V závislosti od výšky penzie bude 14. dôchodok od 35 do 210 eur. Dôchodca s najnižšou penziou dostane najvyšší príspevok a dôchodca s vysokou penziou dostane ten najnižší. Pomoc by mali vyplácať v decembri.
Pomoc bude smerovať aj k verejnému sektoru, konkrétne je tam vyčlenených 200 miliónov eur. Sú to napríklad školy, nemocnice, zariadenia sociálnych služieb a iné inštitúcie. Tieto zdroje budú v kapitole všeobecná pokladničná správa. Nakoniec si vláda chce nechať 190 miliónov eur na pomoc najviac ohrozeným skupinám, ktoré budú spadať pod rezort práce.
Prečo štát vybral o 1,5 miliardy viac?
Inflácia berie, ale aj dáva. Ľudia zažívajú v dôsledku rastu cien prievan v peňaženkách. Na druhej strane vysoká inflácia prináša pre štátny rozpočet dodatočné zdroje. Jeden a pol miliardy eur, ktoré takto štát získal takpovediac navyše, je možné využiť ako kompenzácie pre vysokú infláciu a drahé energie. Prístup k peniazom navyše vláde otvorila poslancami schválená novela zákona o štátnom rozpočte. Tá umožnila, aby sa dodatočné daňové nadpríjmy vedeli použiť ešte v tomto kalendárnom roku.
Čítajte viac Kľúčový aktér korupčnej kauzy Mýtnik chce stavať apartmány v Tatrách, v blízkosti národného parku
Najviac sa pod zdroje navyše podpíše lepší výnos daní a odvodov z práce, dodatočné príjmy z korporátnej dane či viac peňazí z dane z pridanej hodnoty (DPH). Zjednodušený ilustračný príklad ukazuje, ako štát v praxi na takomto lepšom daňovom výbere získava peniaze. Tovar vlani stál 10 eur a ľudia z jeho hodnoty platia 20-percentnú DPH, čo predstavovalo dve eurá. Táto suma smerovala do pokladnice štátu. Ak rovnaký tovar zdražel v dôsledku dvojcifernej inflácie v tomto roku na 11,50 eura, tak po novom z rovnako vysokej DPH získa štát 2,30 eura. Rozdiel tak je 30 centov. To prináša do rozpočtu ďalšie príjmy, ktoré neboli v minulom roku rozpočtované. Takto zdraželi viaceré tovary či služby. Podľa septembrovej inflácie napríklad potraviny išli hore medziročne o 23,3 percenta, doprava takmer o 15 percent či reštaurácie a hotely takmer o 13 percent. Takýto nárast cien tovarov či služieb sa zákonite premietne aj do lepšieho výberu daní. Štát má tak v rukách obrovské zdroje nadpríjmov.
Prečo sa zvýšenie rozpočtu naťahovalo?
Dôvodom bol zablokovaný parlament, pretože plénum nebolo dvakrát uznášaniaschopné. Strana SaS kritizovala, že predošlý návrh neobsahoval rozpis výdavkov. Zároveň sulíkovci preto požadovali stiahnutie návrhu a podanie nového, kde už budú jednotlivé položky vypísané. V piatok minulý týždeň vláda schválila nový návrh novely zákona o štátnom rozpočte na tento rok aj s rozpisom súm.
„Vláda akceptovala naše pripomienky a pôvodný návrh, ku ktorému sme mali zásadné výhrady, stiahla,“ uviedol poslanec SaS Marian Viskupič. Strana SaS bola podľa neho jediná, ktorá ešte v máji hovorila, že budú dodatočné príjmy a bude potrebné, aby sa ľudia k týmto peniazom dostali a boli ešte v tomto roku použité. „V tomto momente je správne, že sa peniaze budú môcť použiť ešte v tomto roku,“ dodal poslanec.
Pomôžu nám aj nevyčerpané eurofondy?
Slovensko dostalo v utorok zelenú od Európskej komisie, aby mohlo využiť nevyčerpané eurofondy z programového obdobia 2014–2020 na pomoc obyvateľom a firmám. Európske zdroje v objeme 1,5 miliardy bude môcť Slovensko využiť pre malé a stredné podniky cez schémy pomoci, ako napríklad počas pandémie, domácnosti by mohli prísť k pomoci napríklad prostredníctvom energetických šekov. Informovala o tom ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí). Za veľký úspech považuje ministerka aj to, že nevyčerpané eurofondy budú môcť byť využité aj v Bratislave.
Tento návrh eurokomisie ešte bude musieť schváliť Európsky parlament. Podľa Remišovej sa bude Slovensko usilovať zmeniť v europarlamente hranicu pomoci vo výške 1,5 miliardy eur na dvojnásobok. „Máme čas len do roku 2023, legislatíva v Európskom parlamente bude musieť byť schválená expresne rýchlo,“ povedala na brífingu Veronika Remišová. Zároveň apelovala na europoslancov, aby sa legislatívny proces v europarlamente nezdržiaval.
Aká je situácia s budúcoročným rozpočtom?
Vláda ešte minulý týždeň v piatok na mimoriadnom zasadnutí schválila okrem novely štátneho rozpočtu aj rozpočet na rok 2023. Jeho hlavnou črtou je rezerva v objeme 3,4 miliardy eur pre obyvateľstvo, firmy a verejné inštitúcie, ktorými pomôže vysporiadať sa s enormným nárastom cien energií. Otázne ostáva, či sa menšinovej vláde podarí v parlamente získať dostatok hlasov. Ak sa jej to nepodarí, hrozilo by rozpočtové provizórium, čo by malo za následok ohrozenie samotnej podstaty plnenia základných úloh štátu. Napríklad jeho úlohu v zdravotníctve či by mu to znemožnilo kompenzovať vysoké ceny energií.