Vojna na Ukrajine, vysoká inflácia a energetická kríza však zmenila tvorcom štátneho rozpočtu plány. Aj z týchto dôvodov je hlavnou črtou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2023 až 2025 rezerva v objeme 3,4 miliardy eur pre obyvateľstvo, firmy a verejné inštitúcie, ktorými pomôže vysporiadať sa s enormným nárastom cien energií.
Menšinová vláda počíta aj s možnosťou, že by na schválenie rozpočtu v parlamente nemala dostatok hlasov. V takom prípade by hrozilo rozpočtové provizórium, čo by malo za následok ohrozenie samotnej podstaty plnenia základných úloh štátu. Napríklad jeho úlohu v zdravotníctve či znemožnenie kompenzovať vysoké ceny energií.
Čítajte viac Pomoc za 1,5 miliardy stojí, poslanci sa boja Matovičových atómoviek. Kollár sa vyhráža predčasnými voľbami
„Nezodpovednosť a ľudská malichernosť „mocných“ nás priviedli do okamihu, kedy sú najzraniteľnejší z nás nechaní napospas toho, či sa nejako a niekde nájde dosť hlasov na schválenie rozpočtu,“ napísal na margo rozpočtu zdravotnícky analytik a bývalý šéf Inštitútu zdravotnej politiky Martin Smatana. Ten návrh na sociálnej sieti ostro kritizuje.
Plánovaný rozpočet vychádza z čísel, podľa ktorých by rast hospodárstva mal dosiahnuť v budúcom roku 0,6 percenta hrubého domáceho produktu, nezamestnanosť bude na úrovni šiestich percent, rast cien vyskočí v priemere na 13,5 percenta a reálne príjmy ľudí klesnú o vyše tri percentá.
Vláda bude rokovať o rozpočte už v piatok ráno. Kabinet musí podľa zákona rozpočet schváliť a poslať do parlamentu každý rok do 15. októbra. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) poukazuje na to, že rozpočet je zostavovaný v energetickej kríze, ktorú sme tu nemali od druhej svetovej vojny. „Politické priority idú teraz úplne bokom. Najväčšou prioritou je pomôcť ľuďom prejsť cez energetickú krízu,“ povedal.
Sociálni partneri sa návrhu rozpočtu, ktorý ministerstvo financií predstavilo v pondelok, venujú na mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady v stredu popoludní.
Denník Pravda vybral najdôležitejšie body z návrhu rozpočtu.
1. Rezerva, aká nemá obdobu
Asi najvýznamnejšou položkou je rezerva, ktorú si štát pripravuje v rozpočte na kompenzácie za drahé energie. Jej výška dosahuje 3,4 miliardy eur. Najväčšia časť, teda 1,5 miliardy je vyčlenená na pomoc pre podnikateľský sektor, aby nemuseli firmy znižovať výrobu, zatvárať a prepúšťať ľudí. Pre domácnosti je vyčlenených 1,2 miliardy a pre verejný sektor 700 miliónov eur. Ďalších 100 miliónov eur sa plánuje ušetriť na nevyplácaní odmien pre štátnych zamestnancov do konca apríla 2023. Tieto prostriedky spolu tvoria zdroje na kompenzačné opatrenia súvisiace s energetickou krízou v celkovom objeme 3,5 miliardy eur.
Rezerva sa vytvorila taktiež v súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine a súvisiacim hromadným prílevom cudzincov. Jej výška je 100 miliónov eur. Ide napríklad o financovanie príspevku za ubytovanie, dávok v hmotnej núdzi a poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Detaily, ako budú presne peniaze rozdelené, v rozpočte chýbajú.
2. Stane sa zdravotnícka starostlivosť luxusom?
Každý rok sa pozornosť rozpočtu zameriava predovšetkým na jednu položku. Sú to zdroje pre zdravotníctvo, kde Slovensko v štatistikách zaostáva za členskými krajinami. Napríklad aj v odvrátiteľných úmrtiach, ktorým by sa dalo predísť včasnou a efektívnou liečbou. Každé úmrtie pred 75. rokom života možno považovať za odvrátiteľné. Ročne zomrie na Slovensku na odvrátiteľné úmrtia až 9 156 ľudí. Je to viac ako dvojnásobok priemeru západnej Európy. To sú dáta z roku 2019, teda pred pandémiou, ktorá ich jemne skresľuje.
Do zdravotníctva by malo ísť podľa rozpočtu až o 1,24 miliardy eur viac s porovnaním s rokom 2022. Aj napriek tomu je pre ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO) aj pre profesné a pacientske organizácie návrh rozpočtu neakceptovateľný. Zdravotná starostlivosť sa pre ľudí podľa prezidenta Asociácie súkromných lekárov Mariána Šótha pri takomto návrhu stane luxusom. Lengvarský dúfa, že prvotný návrh rozpočtu pre zdravotníctvo sa upraví, aby mali pacienti zabezpečenú zdravotnú starostlivosť na adekvátnej úrovni. Ak by zostal rozpočet v takej podobe, ako ho predložilo ministerstvo financií, Lengvarský ho na vláde nepodporí. Dohoda s rezortom financií nebola dodržaná, povedal v relácii Ide o pravdu.
Martin Smatana v tejto súvislosti upozorňuje na členenie rozpočtu. Rezort financií si nechal v položke rezerva 340 miliónov. Rezort argumentuje hrozbou rozpočtového provizória. Na túto rezervu tak zdravotníci nemajú dosah. „Ministerstvo financií argumentuje, že to je len negatívny scenár, ktorým eliminujú riziká. Áno, sedí. Máme menšinovú vládu a hrozí teda provizórium. Ministerstvo tiež vraví, že ak sa rozpočet schváli, tak uvoľnia transferovú sumu (340 miliónov eur). Tá síce nevykrýva všetky potrebné výdavky, ale bolo by to bez pochýb výrazne polepšenie,“ tvrdí Smatana. Stále však podľa neho okrem tejto sumy chýba ešte 140 miliónov eur.
3. Limity nebudú krotiť ministrov v míňaní
O výdavkových limitoch sa vo verejnej debate diskutuje už vyše desať rokov, ale zatiaľ žiadna vládna garnitúra nenabrala odvahu zaviesť ich do praxe. Ich cieľom malo byť krotiť ministrov pri míňaní verejných zdrojov. Návrh budúcoročného rozpočtu mal obsahovať aj zakomponovanie povinného znižovania deficitu práve prostredníctvom výdavkových limitov. Na tých však v septembri ešte nebola dohoda medzi ministerstvom a Radou pre rozpočtovú zodpovednosť.
4. Dlh 15,5-tisíc na hlavu
Celkový účet za vysoké energie na budúci rok by bol o 24 miliárd vyšší ako tento rok, čo predstavuje 22 percent ročného výkonu slovenského hospodárstva. To sú dáta, na ktoré upozornil štátny tajomník Marcel Klimek. Zároveň pekne ilustrujú, prečo návrh rozpočtu počíta s najvyšším schodkom od finančnej krízy. Deficit je plánovaný na rok 2023 na úrovni 6,4 percenta hrubého domáceho produktu.
Účet za pandémiu vystrelil hrubý verejný dlh Slovenska na rekordných 62,2 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2021. Návrh očakáva, že už v roku 2022 klesne na úroveň 59,4 percenta HDP. Klesajúci trend verejného dlhu by mal pokračovať aj v roku 2023. „Výrazne pomôže vysoká očakávaná inflácia a aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov,“ píše sa v návrhu rozpočtu.
Deficit sa tak v plnej miere nepretaví do nárastu zadlženia a hrubý dlh klesne pod úroveň 58 percent HDP. Ak by veľká časť opatrení na kompenzáciu rastu cien energií bola hradená z eurofondov, dlh by mohol poklesnúť výraznejšie, píše sa v návrhu.
V roku 2023 sa očakáva celková výška dlhu Slovenska na úrovni skoro 85,4 miliardy eur. Ak by sme zobrali celkový dlh krajiny na budúci rok, na jedného obyvateľa Slovenska to vychádza 15,5-tisíc eur. Ak si to porovnáme s rokom 2020, teda pred pandémiou, výška dlhu bola 65,1 miliardy eur. V prepočte na obyvateľa to vychádza na skoro 12-tisíc eur.
5. Hrozí rozpočtové provizórium
Neschválenie vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte v parlamente prinesie riziká. V takom prípade by sa hospodárenie krajiny riadili rozpočtovým provizóriom. Štát by hospodáril v budúcom roku podľa rozpočtu na rok 2022. Zjednodušene výdavky by sa rozdelili na 12 rovnakých častí. Rozpočtové provizórium by znamenalo, že Slovensko by nemohlo reagovať na tri súčasné krízy. „Nemali by sme zdroje na energetické kompenzácie, nemali by sme zdroje na jednorazové pomoci. Nemohli by sme reagovať ani na konflikt na Ukrajine – je našou ľudskou povinnosťou pomáhať,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda štátny tajomník na ministerstve financií Marcel Klimek.
Nemáme tiež podľa neho zaplatený účet za pandémiu a treba napríklad aj stabilizovať platy a počty zdravotníkov. „Ak by bolo rozpočtové provizórium, žiadne výdavky na tieto oblasti by sa nemohli použiť,“ dodáva.
V návrhu rozpočtu sa konkrétne píše, že v prípade provizória by nebolo možné financovať najmä verejné zdravotné poistenie, ZSSK a ŽSR. Ďalšou výrazne postihnutou by bola oblasť obrany, kedy by nebolo možné dodržať dve percentá obranných výdavkov v roku 2023. Rovnako by v podmienkach rozpočtového provizória bola ohrozená realizácia výdavkov Plánu obnovy.
Rok čerpania eurofondov?
Posledný rok programového obdobia eurofondov je vždy tým obdobím, kedy Slovensko doháňa zvyšné roky a čerpá najviac eurofondov. Práve rok 2023 by mal byť týmto rokom. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák upozorňuje, že jednou z najväčších výziev, ktoré v rozpočte vníma, sú investície.
„Vláda má na budúci rok stanovené ambiciózne ciele čerpania eurofondov a plánu obnovy vo výške viac než 7,7 miliardy eur, čím musí výrazne zvýšiť dosiaľ zabehnuté tempo. Aby sa nám však toto podarilo, je potrebné úsilie všetkých zainteresovaných strán spolu s debyrokratizáciou a zjednodušením procesov," píše vo svojom komentári. Napomôcť k splneniu tohto cieľa by podľa analytika mohol aj diskutovaný krok zo strany EÚ, ak by sa lídri dohodli na možnosti minúť nevyužité eurofondy na ochranu podnikov a spotrebiteľov.