Jeden a pol miliardy eur, ktoré takto štát získal takpovediac navyše, je zatiaľ zamknutých. Prístup k peniazom navyše má vláde otvoriť práve novela zákona o štátnom rozpočte. Návrh je momentálne v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní, mohlo by sa o ňom rokovať v utorok.
Problém je, že súčasná vládna koalícia nemá dosť hlasov na jeho presadenie. Dokonca sa s určitosťou nevie, či sa utorková parlamentná schôdza začne. Spoliehať sa tak bude musieť na hlasy opozičnej SaS či nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu (nezaradený), ktorí sa dostali do parlamentu na kandidátke fašistov z ĽS NS.
Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár vyhlásil, že ak sa neschváli štátny rozpočet, treba ísť rýchlo do predčasných volieb. „Keď nám neprejde štátny rozpočet, prečo by sme mali len kúriť a svietiť, potom poďme rýchlo do predčasných volieb," povedal v nedeľnej relácii TA3 V politike.
Čítajte viac Pomôžu miliardy z eurofondov v energokríze? Mali sme mať 200 škôlok, peniaze mali byť minuté, tvrdí Nicholsonová
Kollár hovorí, že o novele rozpočtu bude hovoriť aj s tarabovcami, aj so Smerom či s Hlasom. „Predčasné voľby budú, ak nebudeme vedieť doručiť ľuďom pomoc. V tejto vláde nebudem sedieť, ak nebudem vedieť doručiť pomoc,“ dodal.
Z jeden a pol miliardy už vláda schválila 207 miliónov eur na tzv. 14. dôchodky. Ďalšie stovky miliónov by mali ísť na pomoc podnikom a firmám, verejnému sektoru vrátane nemocníc a škôl či nových energošekov pre najslabšie domácnosti.
Denník Pravda v sérii otázok a odpovedí vysvetľuje, prečo je novela zákona o štátnom rozpočte pre vládu taká dôležitá a či má šancu v parlamente prejsť.
Na čo by mal ísť balík peňazí?
V hre sú peniaze za 1,5 miliardy eur, ktoré štát získal z daňových nadpríjmov. Najväčšia časť, teda 900 miliónov, má smerovať pre firmy, aby nemuseli obmedzovať výrobu a prepúšťať. Kľúč rozdeľovania peňazí zatiaľ nie je známy. Štát pracuje na troch schémach pomoci pre firmy. Zamerané budú pre najmenšie firmy, stredné firmy a energeticky najnáročnejšie firmy.
Ďalších 207 miliónov pôjde na inflačnú pomoc dôchodcom. Vláda už pre nich schválila pomoc vo forme 14. dôchodku, teraz musí prejsť aj parlamentom. V závislosti od výšky penzie bude 14. dôchodok od 35 do 210 eur. Vyplácať by sa mal už v novembri.
Pomoc bude smerovať aj k verejnému sektoru, konkrétne je tam vyčlenených 200 miliónov eur. Sú to napríklad školy, nemocnice, zariadenia sociálnych služieb a iné inštitúcie. Nakoniec si vláda chce nechať 190 miliónov eur na pomoc najviac ohrozeným skupinám. „Až 190 miliónov má ísť do nášho rezortu, kde znovu ešte pred koncom roku v prípade, ak bude problém s energiami, by sme ľuďom opäť mohli pomôcť,“ povedal minister práce Milan Krajinak.
Má koalícia silu na presadenie novely zákona?
Parlament koncom minulého týždňa nebol ani na druhý pokus uznášaniaschopný pri hlasovaní o posunutí novely zákona o štátnom rozpočte do druhého čítania. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto prerušil schôdzu. Pokračovať by sa malo v utorok ráno. Otázne však ostáva, či vôbec bude parlament uznášaniaschopný.
Ak sa to podarí, vládna koalícia bude musieť v parlamente nájsť aspoň 76 hlasov na to, aby novela prešla. Hnutie Sme rodina je pripravené za novelu hlasovať. Hnutie má 20 poslancov. „Je to môj eminentný záujem. Ja už v parlamente zákon o 14. dôchodkoch mám, a preto obhajujem zmenu štátneho rozpočtu,“ povedal Krajniak.
Rovnaký postoj má aj hnutie OĽaNO so 47 poslancami. Otázne ostáva, ako sa zachová nová 9-členná Občianska a demokratická platforma okolo Kristiána Čekovského, ktorá vznikla pred odvolávaním šéfa rezortu financií Igora Matoviča (OĽaNO). Ten v Sobotných dialógoch vyhlásil, že zmena tohtoročného zákona je podľa neho nevyhnutná. „Keď nebude novela, ktorú oni teraz blokujú, nevieme pomôcť dôchodcom, ľuďom ani firmám s energiami,“ dodal. Predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš v nedeľnej relácii RTVS O 5 minút 12 povedal, že ak sú problémom detaily, tak nevidí problém, keby sa konkrétna schéma pomoci riešila pozmeňovacím návrhom v rámci druhého čítania.
Hnutie OĽaNO vyhovelo žiadosti strany SaS a v pondelok jej poslalo pozmeňujúci návrh, ktorý presne špecifikuje použitie dodatočných prostriedkov z novely zákona o štátnom rozpočte. Podľa agentúry TASR to uviedol predseda poslaneckého klubu Michal Šipoš. Hnutie zároveň vyzvalo poslancov strany SaS, aby v utorok umožnili prerokovanie novely (aktualizované o 19.03 hod.).
VIDEO: Minister Krajniak o pomoci v relácii Ide o pravdu:
Juraj Šeliga (Za ľudí) kritizoval stranu SaS za piatkové blokovanie parlamentu. Pevne dúfa, že v utorok obštrukcie prestanú a novelu sa podarí schváliť. Nezaradení poslanci zo strany Za ľudí by mohli prispieť troma hlasmi. Dokopy má teda koalícia viac-menej istých 70 hlasov. Otáznik visí nad hlasmi troch odídencov či vylúčených z OĽaNO, teda Jánom Mičovským, Katarínou Hatrákovou a Martinom Čepčekom, či dvoma bývalými koaličnými poslancami Tomášom Valáškom (PS) a Miroslavom Kollárom (Spolu).
Tri koaličné strany určite nebudú mať potrebných 76 hlasov na schválenie novely. Spoliehať sa tak budú musieť na stranu SaS či na tarabovcov. S návrhom má problém aj opozičná strana Smer. Juraj Blanár (Smer) zdôraznil, že za novelu budú hlasovať len vtedy, keď bude presne definovaná schéma pomoci. Podľa neho je potrebné prísť s konkrétnymi opatreniami a vyčíslením financií. Fico tiež povedal, že chce vidieť detaily, na čo sa minú peniaze. „Vy ste si tu strelili sumu 900 miliónov. Ale komu to pôjde? My chceme vidieť detaily,“ povedal Fico Kollárovi v nedeľnej diskusii.
Sú v hre aj energetické šeky?
Energetické šeky fungujú na princípe, že každá domácnosť dostane vopred stanovenú sumu peňazí na zvládnutie drahých faktúr za energie. V Európe je to bežná prax a domácnosť si môže prilepšiť až o stovky eur.
V hre sú dve možnosti, akým spôsobom môžu byť kompenzácie doručované pre domácnosti. „Buď ich dotknutým doručíme vo forme šeku, alebo im ich doručíme takým spôsobom, že ich dodávateľovi energie, plynu alebo tepla, znížime cenu a peniaze z rozpočtu použijeme na dofinancovanie medzi tou cenou, za ktorú dodávateľ nakúpil, a tou cenou, za ktorú predáva energie domácnosti, firme, škole, zariadeniu sociálnych služieb,“ povedal minister práce Krajinak v rozhovore pre denník Pravda. Na to tie peniaze podľa neho sú. V súčasnosti na ministerstve práce prepočítavajú, kto sú ohrozené domácnosti.
Čítajte viac Krajniak: Som jastrab, manažmentu Slovenských elektrární neverím, v energetike treba postupovať tvrdšie
V čom je slabina novely zákona?
Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) Martin Šuster vidí najväčšiu slabinu novely zákona o štátnom rozpočte v tom, že nehovorí, na čo presne tie peniaze majú ísť. „S takou veľkou sumou peňazí by sme nemali takto zaobchádzať a mali by sme pri míňaní vždy presne rozpísať, na čo peniaze budú využité,“ tvrdí pre denník Pravda. Podľa neho normálne by sa takto nemalo fungovať, že sa schvália peniaze a ešte nevieme presne, na čo budú.
Jediné, čo bolo dobre vyčíslené, boli 14. dôchodky. Na tie by však vedeli aj pri súčasnom vývoji rozpočtu získať zdroje. Mali by sa neho podľa neho postupovať rovnako, ako sa to robí v prípade štátneho rozpočtu. „Keď sa pozrieme, ako je štandardný rozpočet do detailov rozpísaný, tak aj od novely rozpočtu by sme mali očakávať podobnú rigoróznosť,“ dodáva. Vo všeobecnosti je podľa Šustera naozaj dobré, aby sme podporili aj podniky či časti obyvateľstva, na ktoré viac doľahli ceny energií.
Za akých podmienok by strana SaS za túto novelu hlasovala?
Strana SaS od začiatku požaduje, aby bol tento návrh stiahnutý a zapracovaný tak, aby priamo v návrhu zákona boli definované jednotlivé výdavky. „Nemôžeme schváliť 1,5 miliardy eur výdavkov, z ktorých nie je 1,3 miliardy eur nijako definovaných, ale budú v dispozícii Igorovi Matovičovi na jeho atómovky. Sme za pomoc ľudom, to bez debaty. Pomoc však musí byť definovaná, efektívna, adresná a, samozrejme, musia byť dodržané pravidlá,“ tvrdí pre Pravdu predseda finančného výboru Marián Viskupič (SaS). Adresných je len 207 miliónov na už spomínané 14. dôchodky.
Sulíkovci budú hlasovať za tento návrh zákona v prípade, ak bude spĺňať všetky náležitosti, aké má návrh zákona na zmenu rozpočtu obsahovať. Podľa Viskupiča je to teda jasné definovanie, kde a ako budú tieto finančné prostriedky použité. „Minister financií môže tento návrh stiahnuť a na budúcu schôdzu o týždeň prísť s návrhom, ktorý bude presnejšie definovať výdavky. Ergo presne pomenuje pomoc, ktorú reálne vie vláda v tomto roku firmám i občanom poskytnúť, dodáva.
Za čo chce Taraba podporu zobchodovať?
Tomáš Taraba pre denník Pravda načrtol svoje tri podmienky, ktoré musia byť splnené, aby podporil novelu o štátnom rozpočte. Prvou je úplné zrušenie takzvaného krúžkovného. To znamená nielen jeho ročný odklad, ale jeho úplné stopnutie. „Žiadam, aby tieto peniaze išli ako rodinné prídavky do rodín,“ povedal pre Pravdu. S krúžkovným minimálne na najbližší rok a pol však nepočíta už ani ministerstvo financií.
Druhou podmienkou je pomoc približne pre 12-tisíc matiek, ktoré sa starajú o deti, ktoré sú ťažko zdravotne postihnuté a ktoré podľa neho prepadajú cez sociálne sito. „Rozprával som sa o tom s Milanom Krajniakom a povedal, že s tým súhlasí a zamyslia sa nad tým, ako to zapracovať,“ povedal na margo pomoci. Poslednou podmienkou je, aby prešiel ústavný zákon o predčasných voľbách. „Bavíme sa s Borisom Kollárom aj o tom, že požadujem jeho hlasy na zmenu ústavy ohľadom predčasných volieb.“ Dodal, že je to jeho zákon, ktorý tlačí, aby bol ako prvý prerokovaný na októbrovej schôdzi.