Pomôžu miliardy z eurofondov v energokríze? Mali sme mať 200 škôlok, peniaze mali byť minuté, tvrdí Nicholsonová

Eurokomisárka pre energetiku Kadri Simsonová na návšteve Slovenska povedala, že komisia sa nebráni využívaniu eurofondov v boji s energetickou krízou. „Za Európsku komisiu môžem povedať, že sme naozaj flexibilní, pokiaľ ide o využívanie eurofondov na investície do infraštruktúry. Ak je potrebné, tak aj v oblasti štátnej pomoci sme flexibilní. Čoskoro oznámime dočasný režim pre štátnu pomoc. Sme otvorení diskusiám a hľadaniu čo najlepších riešení,“ vyhlásila. Slovensko je pritom v Bruseli najviac počuť, aby mohlo tieto zdroje využiť.

Otázne ostáva, aká veľká pomoc môže z Bruselu prísť. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) ešte začiatkom týždňa oznámil, že na riešenie energetickej krízy bude štát môcť čerpať z týchto zdrojov miliardy eur. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) hovorí, že môžeme získať tri až štyri miliardy eur. Slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová upozorňuje, že to bude oveľa menej a maximálne získame 1,5 miliardy eur.

Ak peniaze nevyužijeme, prepadnú

Denník Pravda zisťoval, koľko máme v dobiehajúcom operačnom programe, ktorý sa končí v roku 2023, nezazmluvnených zdrojov. Ministerstvo investícií tvrdí, že je to takmer 547 miliónov eur. Mnoho peňazí je však dlhodobo zazmluvnených, ale investičné projekty sa nestihnú zrealizovať, a tak môžu eurofondy prepadnúť. Aj keď sú peniaze zazmluvnené, neznamená to, že všetky projekty sa automaticky aj uskutočnia. Jednak pre problémy s načasovaním a na druhej strane pre vysokú infláciu, ktorá vo viacerých prípadoch predražila projekty aj o desiatky percent. Ak sa projekty nestihnú, eurofondy pôjdu do kolónky nevyčerpané. Doteraz platilo, že ak sa peniaze nestihnú použiť, jednoducho prepadnú.

Čítajte viac Ekonómovia prepočítali, čo s účtami ľudí spravia januárové faktúry za energie

Ministerka pre investície Veronika Remišová (Za ľudí) v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európska legislatíva v súčasnej podobe neumožňuje využitie eurofondov na preplatenie zvýšených nákladov za energie. Zároveň vyzvala Európsku komisiu aj Európsky parlament na zrýchlenie rozhodovacích procesov, ktoré by umožnili využiť na riešenie energetickej krízy nevyčerpané eurofondy z programového obdobia 2014 až 2020.

Národná banka Slovenska ešte v máji upozornila na slabé čerpanie európskych zdrojov. „Slovensko je v porovnaní s ostatnými krajinami na chvoste v čerpaní počas implementácie rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 (tzv. tretie programové obdobie),“ informovali analytici vo svojom komentári. Eurofondy z tohto programového obdobia je možné čerpať do roku 2023. Ministerka Remišová v rozhovore pre denník Pravda povedala, že Slovensko sa od konca rebríčka už odrazilo a čerpáme eurofondy lepšie. „Boli sme poslední v roku 2020, keď nastupovala naša vláda. Dnes sme poskočili o niekoľko priečok a sme na 21. mieste,“ priblížila ešte v lete.

K 06.10.2022 sa Slovensko v rebríčku celkových vyplatených platieb z EK nachádza na 22. mieste s 62 percentami. Umiestnilo sa tak pred Chorvátskom, Maltou, Talianskom, Španielskom, Dánskom a Holandskom, informuje ministerstvo investícií. Priemerná úroveň čerpania rozpočtu EÚ členských krajín a Veľkej Británie k predstavuje 71 percent. Najlepšie je na to Írsko s 83 percentami. Na druhej strane rebríčka je Holandsko s 57 percentami.

Pozrite si animáciu, v ktorej je znázornené, ako sa Slovensku darilo čerpať eurofondy.

Na pomoc môžeme čakať mesiace

Ministerstvá teraz čaká domáca úloha. Budú analyzovať, koľko majú takých zmlúv, z ktorých sa dá odstúpiť, a koľko nevyčerpaných eurofondov tak môžu vyčleniť na pomoc v energetickej kríze. „Vláda ide týmto prekryť totálne zlyhanie v oblasti čerpania eurofondov. Peniaze mali byť dávno v minuté regiónoch. Tam mali skončiť,“ opisuje problémy s čerpaním eurofondov Ďuriš Nicholsonová. „Mali sme za cieľ postaviť 200 nových škôlok, aj z tých peňazí, ale do dnešného dňa sme ich postavili len 17,“ tvrdí pre Pravdu.

Môže trvať ešte dlhé mesiace, kým sa pomoc v celom procese v európskych inštitúciách schváli. Podľa najoptimistic­kejšieho scenára to môže trvať až štyri mesiace, myslí si Ďuriš Nicholsonová. Je otázne, či firmy na Slovensku toľko vydržia. Práve na kompenzácie pre firmy by sa mali nevyčerpané eurofondy využiť. Už teraz mnohé reštaurácie, ktoré nie sú medzi regulovanými subjektmi, zatvárajú a prepúšťajú, lebo nie sú schopné platiť niekoľkonásobné účty za plyn a elektrinu. Na rozdiel od domácností, ktoré sú regulované subjekty, musia platiť za energie trhové ceny.