„Poďme opätovne do zavedenia bankového odvodu,“ dodal. Ten podľa neho prinášal do rozpočtu ročne 300 až 350 miliónov eur. Vyzbierané peniaze by využil na kompenzáciu vysokých účtov za ceny energií pre ľudí. Špeciálny odvod začal u nás fungovať na začiatku roka 2012, keď bolo jeho účelom, aby hromadil prostriedky na budúce ekonomické krízy. Hovorca Smeru Ján Mažgút pre Pravdu potvrdil, že by ho chceli vo výške 0,4 percenta.
Čítajte viac Slovenská banka prichádza s veľkou akciou, ponúka rekordne nízku sadzbu na hypotéku. S pár podmienkami
Faktom je, že banky svoje zisky skutočne zdvojnásobili. „Po výraznom prepade zisku v uplynulom roku sa zisk bánk vracia na predkrízovú úroveň. Dokonca za prvých sedem mesiacov roka dosiahli banky najvyšší zisk od roku 2016. V porovnaní s minulým rokom sa jeho úroveň viac ako zdvojnásobila,“ uviedla Národná banka Slovenska vo svojom nedávnom komentári.
Koaličné strany sú proti
Myšlienku zaviesť dodatočné zdanenie bánk však koaličné strany odmietajú. Najväčšia vládna strana OĽaNO hovorí, že zavedenie odvodu pre finančné domy prinieslo občanom akurát tak zvýšenie bankových poplatkov. „Jeho jediným a pravým účelom bolo účtovné vylepšenie katastrofálneho hospodárenia Ficovej vlády,“ tvrdí šéf hospodárskeho výboru Peter Kremský (OĽaNO). Upozornil tiež, že príjmy z odvodu by sa však ani nemohli použiť na dotovanie cien energií, pretože by sa stali aktívom štátneho rozpočtu. „Robert Fico to veľmi dobre vie,“ dodal Kremský.
Čítajte viac Ľudia si požičiavajú rekordné miliardy, úroky na hypotékach sú veľmi lacné. Refinancom ľudia vedia ušetriť
Aj strana SaS si myslí, že špeciálny odvod by priniesol ľuďom iba zdražovanie. „Prvými obeťami smeráckeho sociálneho rozhodnutia sa vtedy stali peňaženky ľudí. Vďaka schváleniu bankového odvodu by sa totiž banky začali brániť a tak ako predtým by zvýšené poplatky preniesli na klientov,“ tvrdí pre Pravdu predseda finančného výboru parlamentu Marián Viskupič.
To isté si myslí aj strana Za ľudí. Iba hnutie Sme rodina priamo neodmietlo myšlienku bankového odvodu. „K cenám energií už bola založená pracovná skupina, na ktorej sa predložia všetky návrhy. Následne sa dohodneme na najlepšom riešení a to potom zverejníme,“ zareagovali z tlačového odboru hnutia. Strana Hlas do uzávierky neodpovedala, no jej líder Peter Pellegrini túto myšlienku vo vyjadreniach pre médiá úplne nezavrhol.
Vysoké zisky? Len v porovnaní s Poľskom
Fico tiež tvrdí, že banky majú vysoké zisky. Je pravdou, že sa tento rok zdvojnásobili. Kým za prvých sedem mesiacov bol objem čistého zisku po zdanení bankového sektora vo výške 447 miliónov, pred rokom to bolo vo výške 197 miliónov. Očakáva sa, že to tak zostane aj koncom roka.
Za vyšším ziskom stojí práve nedávno zrušený bankový odvod. Ešte v prvej polovici minulého roka ho totiž finančníci odvádzali. Na druhej strane ich tlačia nízke zisky z úrokov. Výpadky si ale kompenzujú zvyšovaním poplatkov. Čistý príjem z nich narástol medziročne takmer o deväť percent. Otázka je, ako zadefinovať vysoké zisky. Dajú sa aspoň porovnať so susednými štátmi či priemerom Európskej únie (EÚ). A to pomocou pomeru zisku voči vlastnému kapitálu. Podľa dát Európskej centrálnej banky dosiahli slovenské banky v roku 2020 zisk na úrovni 4,3 percenta. Za rovnaké obdobie mali vyššie zisky v Rakúsku (4,6 percenta), Česku (8 percent) aj v Maďarsku (8,4 percenta). Nižšie ich mali iba v Poľsku (2,9 percenta).
Ani v porovnaní s priemerom ostatných bánk v krajinách EÚ neboli zisky slovenských finančných inštitúcií vysoké. Kým na konci prvého štvrťroka bola ziskovosť úrovni 5,8 percenta, medián krajín EÚ bol vo výške sedem percent. Na porovnanie, zisky finančných domov v Spojených štátoch amerických sú oveľa vyššie. V druhom kvartáli aktuálneho roka sa pohybovali na úrovni 14 percent. Finanční analytici nevítajú obnovenie myšlienky dodatočne zdaňovať banky. „Opätovné zavedenie odvodu by malo negatívny dosah na stabilitu slovenských bánk, na kvalitu poskytovaných služieb z hľadiska nižších investícií do tohto sektora, ako aj na poplatky a úrokové sadzby pre klientov týchto bánk,“ domnieva sa Maroš Ovčarik zo spoločnosti Partners.
Analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik pripomína, že banky musia byť ziskové, aby kryli vklady svojich klientov. „Ak by nemala dosť vlastných prostriedkov, mala by problém s regulátorom, ktorý by mohol nariadiť až jej nútenú správu,“ hovorí. Dodáva, že finančný sektor dáva lacné úvery na bývanie ľuďom, bez ktorých by na vlastnú strechu nad hlavou museli čakať dlhé roky.
Iný názor má však Milan Kuruc zo združenia Pracujúca chudoba, ktoré sa angažuje za vyššie platy. Pred poslednými voľbami podľa neho banky tvrdili, že kvôli bankovému odvodu museli dvíhať poplatky klientom. Čo sa stalo po voľbách? „Odvod zrušený, ale k žiadnemu zníženiu poplatkov nedošlo. Každému príčetnému človeku už vtedy bolo jasné, že bankám ide iba o čo najväčšie zisky a vláda im na to ochotne pristúpila,“ tvrdí Kuruc.
Výsledná situácia je podľa neho taká, že odvod je zrušený, poplatky vysoké, odborári nemajú možnosť ani len vyjednávať vyššiu kolektívnu zmluvu a bankári sa topia v ziskoch. „Navyše, ich zamestnanci majú vzhľadom na zisky bánk absurdne nízke mzdy. To sú slovenské banky,“ tvrdí. Preto nevidí problém v tom, ak by sa odvod zase zaviedol.