5 správ alebo ako Matovič hasí požiar v štátnej kase. Treba nájsť milióny na 333 eur pre deti

Prázdna špajza. Tentokrát však nie pre bývalú vládu, ale pre pandémiu. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) minulý týždeň nelenil a našiel riešenie. Rozpočet sa navýši – a to o nič menej ako o 3,4 miliardy eur. Pričom 2,4 miliardy pôjde na už minutú pandemickú rezervu. (Vyše jedna miliarda, čo v nej bola je už totiž fuč.)

, 16.05.2021 12:00
30

Matovičov návrh už v stredu odobrila vláda a vo štvrtok putoval hneď do parlamentu. A tam sa akosi všetko zadrhlo. Namiesto samotného šéfa financov predstavoval návrh na zrýchlený režim minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). Minister financií v tom čase totiž dohadoval výmenu výmenu dvoch vysokých pecí v košických oceliarňach za pomoci európskych zdrojov. Proti bol (ako inak) minister hospodárstva Richard Sulík (SaS). Liberáli podľa neho nemôžu podporiť rozpočtovo nezodpovedné správanie. Nuž…

V stredu vláda narýchlo ukula pandemickú pomoc rodinám v hmotnej núdzi – a to mimoriadny príspevok na dieťa vo výške 333 eur. Šalamúnsky ťah vznikol po tom, ako hnutie Sme rodina hrozilo hlasovaním za opozičný návrh z dielne expremiéra a šéfa mimoparlamentného Hlasu Petra Pellegriniho. Ten chcel dať rovných tristo eur na každé dieťa.

Vláde treba uznať, že tentokrát siahla po adresnej pomoci. (Čo sa nedá povedať o Matovičových sto až dvesto eur na dieťa.) Problém sú peniaze. Opatrenie vyjde na 132 miliónov eur. A tie v štátnej kase akosi nie sú… Dohodne sa koalícia na zvýšení výdavkov či nás čaká ďalšia koaličná kríza?

Toto je výber piatich najdôležitejších článkov tohto týždňa, ktoré priniesla redakcia ekonomiky denníka Pravda.

1. Peniaze, peniaze, ach tie peniaze

Pre pandémiu sa mení tohtoročný rozpočet. Hovorí o tom návrh z dielne ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO), ktorý v stredu s pripomienkou schválila vláda. Parlament ho má prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Ministerstvo financií dôvodí hrozbou značných hospodárskych škôd. „Naliehavosť prijatia návrhu zákona vyplýva z aktuálnej situácie spôsobenej pandémiou COVID-19, ktorá si vyžaduje okamžité účinné riešenia zamerané na zmiernenie dôsledkov pandémie,“ vysvetľuje v predkladacej správe.

2. Kde nič nie je, ani čert neberie

Na každé dieťa z rodiny v hmotnej núdzi 333 eur. Lídri koalície v stredu prerušili rokovanie vlády, narýchlo zasadli a dohodli sa na popandemickej pomoci skoro 400-tisíc deťom. A to v poslednej chvíli pred hlasovaním o návrhu mimoparlamentnej strany Hlas. Tá chcela všetkým rodinám rozdať po 300 eur, návrh nakoniec parlament neschválil.

Štátny rozpočet sa však veľmi nepoteší. Takmer 46-tisíc detí z rodín v hmotnej núdzi, vyše 147-tisíc takých, ktorých rodičia nedosahujú príjem 1,5-násobku životného minima a ďalších 203-tisíc z rodín, kde príjem nepresahuje jeho dvojnásobok, vyjde štát na vyše 132 miliónov eur. V čase krízy nejde o malé číslo.

3. Bojíte sa vrátiť do kancelárie? Nemusíte

Vláda spolu s uvoľňovaním epidemiologických opatrení zrušila aj prikázanú prácu z domu. Mnohé firmy to zobrali ako povolenie vrátiť svojich ľudí späť do kancelárií. Zamestnanci však v tomto prípade neťahajú za kratší koniec.

Podmienky práce z domu totiž zmenila novela Zákonníka práce z dielne ministra práce Milana Krajniaka (Sme rodina). Do legislatívy sa dostalo špeciálne ustanovenie – podľa neho majú zamestnanci právo na prácu z domu, ak to ich povolanie dovoľuje. Zamestnanec o to môže požiadať, ale firma by to mala počas pandémie robiť automaticky. Samozrejme, na strane firmy ale nemôžu byť vážne prevádzkové dôvody, ktoré by tomu bránili. Toto ustanovenie prestane platiť až dva mesiace po odvolaní mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu.

4. Holého návrhy mestá nepresvedčili. Žiadajú ich stiahnutie

Minulý týždeň predložil podpredseda vlády pre legislatívu Štefan Holý (Sme rodina) do pripomienkového konania zákon o výstavbe a zákon o územnom plánovaní. Tie majú nahradiť teraz platný stavebný zákon, ktorý má už 45 rokov a viackrát bol novelizovaný. Mestá a obce sú proti navrhnutým úpravám. A žiadajú vládu, aby návrhy stiahla.

5. Rúbať a sadiť? Nie, chrániť

Dohoda je na stole. Vyjednávači Európskej únie sa tesne pred Dňom Zeme zhodli na európskom klimatickom zákone. Jeho prvé náčrty pritom Európska komisia predstavila už v marci minulého roku.

„Výsadba stromov tam, kde lesy chýbajú, nemôže nahradiť význam ochrany lesov v územiach, kde sa ešte stále nachádzajú. Hovoríme predovšetkým o ochrane prírodných starých lesov,“ hovorí Tomáš Vida zo združenia My sme les. Za pravdu mu dáva aj najnovšia štúdia v časopise Nature, ktorá hovorí, že až pri 97 percentách skúmaných stromov sa rýchlosť prírastku hmoty – a teda schopnosť absorbovať oxid uhličitý – zvyšovala rokmi, spoločne s ich rastom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
30 debata chyba
Viac na túto tému: #rozpočet #práca z domu #pandémia #Matovič #333 eur