Štátny rozpočet sa však veľmi nepoteší. Takmer 46-tisíc detí z rodín v hmotnej núdzi, vyše 147-tisíc takých, ktorých rodičia nedosahujú príjem 1,5-násobku životného minima a ďalších 203-tisíc z rodín, kde príjem nepresahuje jeho dvojnásobok, vyjde štát na vyše 132 miliónov eur. V čase krízy nejde o malé číslo.
Prvých takmer 46-tisíc detí z rodín v hmotnej núdzi dostane peniaze už v lete. Nárok tak budú mať rodiny s príjmom do 312,91 eura – ak ide o rodiča a dieťa, alebo do sumy 462,78 eura, ak ide o rodičov s jedným nezaopatreným dieťaťom. Po zmene niekoľkých zákonov by finančná injekcia mala na jeseň putovať aj deťom tých, ktorých príjem nedosahuje 1,5-násobok životného minima. Ako poslední prídu na rad aj tí, ktorí žijú z menej ako dvojnásobku životného minima.
Pomoc mala prísť skôr
Bude však pomoc, ktorá prichádza rok po začiatku pandémie, dostačujúca? Podľa analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Radovana Ďuranu ide skôr o politické gesto ako o záchranu v ťažkých časoch. „Vláda stihla zaviesť nezmyselnú tehotenskú dávku, prudko zvýšiť minimálnu mzdu, schváliť ústavný zákon o rodičovskom bonuse, ale rok si nevšímať situáciu ľudí v hmotnej núdzi. Pre niektoré rodiny to bude skutočná podpora, pre iné to bude malá výhra v športke, ktorú si treba užiť,“ hovorí. Problém ako taký si však podľa neho vyžaduje viac ako jednorazový príspevok. „Solidarita s týmito rodinami sa nerieši darčekmi, ale systémovou podporou,“ dodáva analytik.
VIDEO: Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) o tom, prečo by príspevok nemal dostať každý.Na druhej strane je však adresnosť dávky, ktorá je podľa Ďuranu pozitívom. „Konečne sa do verejnej správy dostáva uvažovanie, že štát by aj v rodinnej politike mal rozlišovať príjmové rozdiely rodín,“ hovorí. Príklad z riešenia tejto dávky by si podľa neho mala vláda brať aj pri chystanej daňovo-odvodovej reforme, ktorá priamo súvisí s navýšením prídavkov. „Rovnako môžeme uvažovať aj o rodičovskom príspevku či príplatku na starostlivosť,“ dodáva Ďurana.
Rozpočet krváca
Máme však na takéto jednorazové výdavky peniaze v štátnom rozpočte? Skôr nie ako áno. Vzhľadom na najnovšie snahy ministra financií Igora Matoviča (OľaNO) navýšiť rezervu, ktorá slúži na krytie negatívnych vplyvov pandémie, z 1,04 miliardy na 2,4 miliardy eur, a to v skrátenom legislatívnom konaní, štát už teraz melie z posledného. Návrh zatiaľ parlamentom neprešiel, okrem opozície má k nemu výhrady aj koaličná strana Sloboda a Solidarita. Rokovať sa má o ňom v piatok, 14. mája, o 11. hodine.
Výhrady majú aj analytici. „Navyšovanie deficitu nie je podľa môjho názoru dostatočne vyčíslené a zdôvodnené. O jeho navyšovaní sa však vravelo už dávnejšie,“ hovorí Ďurana. Peniaze na najnovší balíček záchrany by sa skôr mali hľadať cez úspory vo verejnej správe. „Takáto cesta je určite lepšia. Priestor na úspory je v bežných výdavkoch i v platoch zamestnancov verejnej správy – a to predovšetkým u tých, ktorí sú vo vyšších platových triedach,“ hovorí analytik spoločnosti Finlord.cz Boris Tomčiak. S nápadom pozrieť sa do vlastných radov prišiel premiér Eduard Heger (OĽaNO) ešte ako minister financií minulé leto. Zdá sa však, že šetrenie vláde veľmi nejde. Opatrenia, ktoré mali v roku 2020 ušetriť 387 miliónov eur, skutočne usporili len 114 miliónov eur, teda 29 percent plánu. Ukázali to prepočty Útvaru hodnota za peniaze ministerstva financií, ktorého súhrnnú správu za minulý rok schválila vláda.
Čítajte aj Zvýšenie DPH? Podnikatelia budú radšej podliezať hranicu príjmu, tvrdí SAMPS otázkou, či máme nové náklady v rozpočte vykryté, sa denník Pravda obrátil priamo na ministerstvo financií, ako aj na rezort práce. Ani jeden do uzávierky neodpovedal. Podľa odborníkov je však pravdepodobnejší scenár, že štátna kasa sa naplní cez zvyšovanie daní. Peniaze sa tak vložia ľuďom do jedného vrecka a z druhého zase vyberú. „Rast daní spôsobí inflačné tlaky, čo sa prejaví v ďalšom raste nákladov pre všetky domácnosti. Za niekoľko rokov by pri zvyšovaní daní stálo Slovensko pred rovnakým problémom, že bude musieť menej bohatým rodinám zvyšovať prídavky, aby mohli pokryť rastúce náklady,“ dodáva Tomčiak.