„Za takéto šialenstvo nemôže ani jediný starosta zdvihnúť ruku," povedal prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) a primátor mesta Trenčín Richard Rybníček. Dúfa, že vicepremiér pochopí, že ich treba stiahnuť a prepracovať.
„Bratislava stratí možnosť a schopnosť vyjadrovať sa k tomu, čo ide developer na jej území stavať,“ upozornil viceprezident Únie miest Slovenska a primátor Bratislavy Matúš Vallo. Podobne na tom budú však všetky mestá a obce, dodal. Hoci zákon umožňuje obciam vyjadriť sa, lehota na záväzné stanovisko sa má skrátiť na 14 dní. Ak sa mesto či obec dovtedy nevyjadri, považuje sa to za súhlas, upozornil Vallo. „Keď som sa stal primátorom, bola doba vybavovania stanoviska 123 dní, ale my sme to stiahli na dva mesiace. Nemyslím si, že sa to dá zrýchliť u nás a ani vo väčších mestách,“ povedal Vallo.
Rozhodnutie obce však môže developer obísť tým, že posunie rozhodovanie na župu. Ak napríklad bude zastupiteľstvo mesta či obce hlasovať proti výstavbe, developer môže ísť na župu, kde sa bude hlasovať ešte raz, vysvetlil Vallo. „Je to v rozpore s Ústavou SR, lebo župa nie je podľa platnej legislatívy nadradená mestu, dodal.
Mestá sa tiež obávajú, že ak by návrhy prešli, o investičných zámeroch s lokálnymi dosahmi by rozhodoval štát. A to cez novozriadený štátny stavebný úrad. „O svojom území tak nebudú rozhodovať samosprávy, ale vzdialení štátni úradníci,“ povedal Vallo.
5 výhrad miest a obcí
- Nie je jasne dané, že samosprávy budú mať právo záväzného stanoviska. Územní rozvoj sa tak dostane mimo kompetencií miest a obcí.
- Generálny pardon na čierne stavby postavené do januára 2022.
- Župa nadradená samosprávam v stavebnom konaní, čo je podľa miest a obcí protiústavné.
- Stavebné profesie dostanú kompetencie obcí – budú môcť navrhnúť a aj si schváliť stavbu.
- Dotknutí obyvatelia stratia možnosť vyjadriť sa.
Čokoľvek a kdekoľvek?
Najväčším problémom návrhu je, že sa bude môcť kdekoľvek postaviť čokoľvek, upozorňuje starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. „Absolútne sa berie možnosť ľuďom brániť si svoje okolie. Je tu snaha ukradnúť práva občanov a posunúť ich do rúk stavebníkom,“ povedal.
Obávame sa, že tento zákon bol pripravený veľmi účelovo a veľmi neodborne,“ povedala starostka bratislavskej mestskej časti Dana Čahojová. Okrem toho ide podľa nej o nevykonateľnú legislatívu v podobe ako je napísaná, niektoré paragrafy si totiž odporujú. Materiály sú podľa starostky Karlovej Vsi dobré na otvorenie diskusie, nie na schválenie.
„Bude sa stavať aj tam, kde sa doteraz nestavalo a to veľmi lacno,“ upozornila Čahojová. A to i v prípade, že mestská časť súhlasiť nebude, dodala. Tam, kde doposiaľ bola podľa Čahojovej ako funkcia rekreácia, bude môcť developer iniciovať zmenu územné plánu a stavať. Ako príklad uvidela Karloveskú zátoku.
Generálny pardon na čierne stavby?
Naopak snahy p zmeny v oblasti čiernych stavieb mestá podľa primátora Bratislavy vítajú, návrhy však treba dopracovať. „Dnes je takmer nemožné pokutovať nelegálnu výstavbu,“ povedal. Opatrenia sú však v predloženom zákone nedostatočné, upozornil Vallo.
Mestá si od zákona sľubovali, že vychytajú všetkých vtákov, ktorí blokujú stavby miest a poctivých developerov, vysvetlil primátor mesta Košice Jaroslav Polaček. Opak je však podľa neho pravdou. „Mám pocit, že tento zákon vláda nevidela a ani netvorila. Nemohla totiž prísť s tým, že by sa svojimi ustanoveniami rozhodla urobiť generálny pardon na všetky čierne stavby, ktoré budú stáť do januára 2022,“ upozornil Polaček.
Konanie sa má zrýchliť, tvrdí Holý
Nová úprava má podľa Holého nielen umožniť sľúbenú výstavbu štátnych nájomných bytov, ale i zjednodušiť stavebné konanie. Vyhrávať by nemali tí, čo sa vyznajú v spleti pravidiel, či odsúvaním termínov bránia rozvoju obcí a miest, vysvetľoval minulý týždeň Holý. „Zákon je napísaný, tak aby nemusel byť nikto vláčený po úradoch,“ povedal. Okrem toho by nová úprava mala zatočiť aj s nelegálnou výstavbou. Stavba bez kolaudácie nebude totiž môcť byť napojená na inžinierske siete a štát bude môcť nariadiť jej zlikvidovanie.
Po novom by mal vzniknúť jeden špecializovaný stavebný úrad. Nateraz sú stavebné úrady pod správou miest. Proti zmenám, ktoré sa dostali von pred zverejnením návrhu sa postavili mestá. A to i napriek tomu, že uznávajú, že stavebné konanie je zdĺhavé. Obávajú sa totiž väčšieho vplyvu developerov.
Developeri a samosprávy nie sú v konflikte
„Komplikované a zdĺhavé správne konania spôsobujú predlžovanie realitných projektov a to má za následok predraženie bytov a komerčných priestorov aj pre konečných užívateľov,“ hovorí pre denník Pravda výkonný riaditeľ J&T Real Estate (JTRE) Pavel Pelikán. Pripomína, že aktuálny stavebný zákon je ešte z roku 1976. A podľa Pelikána brzdí nielen rozvoj miest, modernizáciu zanedbaných objektov, ale i výstavbu verejnoprospešných projektov a infraštruktúry krajiny. Verí preto, že novela zákona prispeje k lepšiemu a predvídateľnejšiemu podnikateľskému prostrediu nastavením jasných pravidiel, zjednodušením a zrýchlením úradných konaní.
„Samosprávy musia mať naďalej právo určovať podobu územných plánov a rozvoj svojho územia,“ hovorí Pelikán. A teda potrebujú mať podľa neho jasnú úlohu najmä na prvom stupni konania, keď sa rozhoduje, čo sa má na území postaviť.
Aké zmeny má zaviesť nový stavebný zákon
- Novela redukuje procesy v stavebnom konaní na 13, teraz ich je 84. Celý proces by sa tak mal skrátiť zo skoro 300 dní, ktoré sú dnes potrebné na vydanie stavebného povolenia, na cieľových okolo 45.
- Stavebné konanie by malo byť plne digitalizované. Po novom projektant nahrá do systému projektovú dokumentáciu. Systém následne automaticky osloví dotknuté osoby a spustí 14-dňovú lehotu na posúdenie projektu. Prípadný rozpor sa bude riešiť na úrovni stavebného úradu.
- Vzniknúť by mal špecializovaný osobitný stavebný úrad. Ten bude mať lokálne pobočky – minimálne na úrovni okresov.
- Naďalej bude prebiehať i posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Po novom bude namiesto dvoch osobitných procesov len jeden.
Holý si za návrhmi stojí
Kancelária podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) uviedla, že počas prípravy stavebného zákona opakovanie pozývala všetky dotknuté strany na diskusiu. Od júna 2020 prebehlo viac ako 100 rokovaní o navrhovanými zmenami zákonov. „Únia miest Slovenska ako jeden z dotknutých subjektov bola oslovená tiež, ale žiaľ, ako jediná odmietla s nami rokovať a zaslala nesúhlasné stanovisko k pozvaniu na pracovné stretnutie,“ informovala Holého kancelária.
Primátor Bratislavy Matúš Vallo aj primátor Trenčína Richard Rybníček mali príležitosť prezentovať priamo osobne tvárou v tvár všetky dnes vyslovené výhrady napríkald aj na minulotýždňovom stretnutí Holého so županmi a primátormi, spresnila kancelária. Stretnutie vraj ignorovali. „Nevnímame to ako konštruktívny postup, rešpektujeme však právo nechcieť byť súčasťou diskusie, rovnako ako právo neprispieť ničím konštruktívnym k tvorbe nového stavebného zákona, informuje kancelária podpredsedu vlády,“ tvrdí Holého kancelária.
Mestá podľa kancelárie podpredsedu vlády zavádzajú. A to najmä pri vyjadreniach o čiernych stavbách. Nejde totiž o žiadnu novinku. „Navrhnuté riešenie bolo predmetom viac ako trojročnej diskusie a prikláňa sa k návrhu, ktorý už bol súčasťou návrhu zákona v predchádzajúcom období,“ informuje kancelária.
Nový návrh tak nepredpokladá možnosť dodatočného povolenia stavby, tvrdí. Oproti aktuálnemu stavu sa tak výrazne posilňuje stavebná inšpekcia. „Napriek doterajšiemu nezáujmu o konštruktívnu a férovú diskusiu zo strany niektorých primátorov sme pripravení s našimi partnermi zo samospráv diskutovať o konkrétnych výhradách a faktoch, nie dojmoch,“ dodala Holého kancelária.
SPRÁVU AKTUALIZUJEME.