V pondelok Ukrajina oznámila, že zažaluje Slovensko vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) za to, že uvalilo zákaz na dovoz ukrajinského obilia. Čo vy na to?
Som nemilo prekvapený z tejto reakcie Ukrajiny na náš jednostranný zákaz. Mám pocit, že Slovensko Ukrajine poskytlo a poskytuje dostatok podpory všetkého nevyhnutného, čo štát v ohrození potrebuje. Žaloba je pre mňa nemilým prekvapením. Máme pochopenie pre Ukrajinu, musíme však chrániť aj záujmy našich poľnohospodárov.
Ukrajinský podnikateľ, ktorý prebaľuje ukrajinské mäso do slovenských obalov hovorí o biznise s kurčaťami, ktoré hnevajú Čechov .
Čítajte viac Rektorka poľnohospodárskej univerzity: Kvôli Volvu sme stratili najúrodnejšiu pôdu, pílime si pod sebou konár
Existuje v kauze ukrajinské obilie vôbec riešenie, ktoré by vyhovovalo všetkým, ktorých sa týka?
Najlepšie by bolo mať samozrejme celoeurópske riešenie vyhovujúce všetkým členom EÚ, ale som skeptický, že sa dosiahne. V podstate ide o konflikt protirečivých záujmov. Ak je niečo jasné, tak to, že Ukrajina bude mať s agrokomoditami dlhodobo prístup na voľný trh EÚ.
Čo to znamená pre Slovensko?
Stratu našich prirodzených trhov, ako sú Nemecko, Taliansko, Rakúsko, Španielsko, Poľsko. Obilie bolo posledné, čo sme mali konkurencieschopné. Ocitáme sa pod obrovským tlakom, pretože na voľný trh EÚ vstúpila jedna z obilníc sveta. Za tonu pšenice dostávame po tejto žatve pomaly o 200 eur nižšie ceny, ako sme mali minulý rok. Pšenica vlani o takomto čase stála 350 eur a teraz je to okolo 150 eur. No a posúvajú sa termíny. Pred rokom sme mali v rovnakom období veľa obilia vyvezeného, kým teraz sa nám začína hromadiť v skladoch.
Ako ovplyvňuje situáciu Ruská federácia, ktorá odstúpila od obilnej dohody? Podľa posledných správ má Rusko mimoriadne dobrú úrodu a robí všetko preto, aby obilie dostalo na svetové trhy, čo samozrejme stláča ceny.
Rusko naozaj zvyšuje významne produkciu obilia a bude preberať trhy v Afrike, ktoré tam mala Ukrajina, a ukrajinské obilie skončí v Európe. Tak to z dnešného pohľadu vyzerá. To je nová situácia, ktorá vyvoláva problém s odbytom slovenského obilia.
Čítajte viac Slováci spolu s Číňanmi ohlásili veľké plány. Vybudujú novú baterkáreň a solárnu elektráreň, prácu dajú tisíckam ľudí
Môžu klesajúce ceny obilnín znížiť ceny chleba, rožkov a ostatných múčnych či pekárskych výrobkov?
Pri cene chleba či rožkov 70 až 80 percent nákladov tvoria energie a mzdy, nie cena pšenice presnejšie múky. To by museli zásadne zlacnieť energie, mzdy a všetko, čo s tým súvisí. Istý pokles tu, samozrejme, je. Všimnime si medziročnú infláciu, ktorá je pri potravinách po prvý raz pod 10 percent a to pri základných produktoch ako sú mlieko, syry, maslo.
Zákazom dovozu ukrajinského obilia sme narušili právomoc Európskej komisie (EK). Čo bude nasledovať?
To veľmi ťažko predpokladať. Som však rád, že Slovensko zákaz zaviedlo. Z našej strany je to pre EK minimálne zdvihnutý prst, upozornenie, že pre našu krajinu obilie nie je sranda, že musí dbať o svojich poľnohospodárov.
Berú v EK do úvahy, ako krížom krážom po Európe kolujú potraviny? Že z východu Európy ide až do Španielska obilie a odtiaľ naspäť bravčové mäso. Načo sú potom všetky zámery okolo znižovania uhlíkovej stopy?
Podľa mňa to neberú do úvahy a pritom to musia vedieť. Teraz ale ide generálne o novú situáciu. Ukrajina má proeurópske ambície, každá členská krajina EÚ hovorí, že Ukrajina raz vstúpi do EÚ. Musíme na túto novú situáciu reagovať. Áno, prinesie nám to problémy, ale z dlhodobého hľadiska si musíme odpovedať na otázku, ako ďalej so slovenským poľnohospodárstvom, pokiaľ Ukrajina bude v Európskej únii.
Čítajte viac Liter nafty za skoro 1,8 eura. Kam až porastie cena?
Bude to znamenať reštrukturalizáciu rastlinnej výroby?
No budeme sa musieť zamyslieť nad tým, čo pestovať na poliach, rozhodne by na nich nemala rásť burina ani tráva, to je hlúposť, budeme musieť pestovať plodiny, ktoré ľudia potrebujú.
Koľko nám prechod na nejaký iný typ výrob môže trvať?
V tejto chvíli si ani neviem predstaviť na aký iný typ produkcie pri toľkých hektároch by sme mali prejsť. Veď pšenicu pestujeme na 400-tisíc hektároch. Keby sme mali byť sebestační v zemiakoch, potrebujeme ich pestovať intenzívne na 6000 hektároch. Lenže my obilie budeme musieť pestovať, či sa to niekomu páči alebo nie. Do úvahy musíme zobrať prehlbujúce sa klimatické zmeny, suchá, neúrodné roky. Ani na Ukrajine sa nemusia urodiť súčasné objemy zrna. Uvidíme, ako sa tomu budú prispôsobovať aj ďalšie krajiny EÚ. To je ešte veľký otáznik.
Poverený minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš v tejto súvislosti pre RTVS v pondelok povedal, aby sa "poľnohospodári orientovali na živočíšnu výrobu, aby obilie prešlo cez zvieratá. Tam je väčší zisk ako len pestovať a predávať obilie.“
Myšlienka je úplne skvelá, ale my dokážeme prehnať cez slovenský dobytok a slovenské ošípané iba určité množstvo obilia, určite nie všetko, ktoré dopestujeme. Chováme už len 130-tisíc dojníc, v podstate už takmer nemáme ošípané, chováme málo hydiny. To by sme museli zdvoj-až strojnásobiť stavy chovaných zvierat oproti súčasnosti. A je to aj otázka pre ľudí žijúcich na vidieku, či si vedia predstaviť trojnásobok zvierat, keď už teraz máme problém v hociktorej dedine postaviť nejakú novú maštaľ.