Má to pravda háčik, akciové plody sa nehodia na zaváranie, sú už mäkké. Okrem toho v mobile treba mať aplikáciu príslušného reťazca. Pre mnohých dôchodcov prekážka. Výhodne kúpiť broskyne je priam veda. Za strmým rastom cien kôstkovín je mrazivá jar. Tá spálila značnú časť úrody ešte v kvete. Ceny čerešní potom vyskočili k desiatim eurám za kilogram, marhule stáli od 4 do 6 eur a ukážkové broskyne sa predávajú po 4 eurá.
Čítajte viac Zomrel jeden z najbohatších Slovákov. Založil známu stávkovú spoločnosť
"Z obvyklej úrody máme toto leto len jednu tretinovú,“ vysvetlil ovocinár poľnohospodárskeho družstva Vajnory Jozef Dibdyak. Napriek vysokej cene stál pri sade neďaleko Zlatých pieskov dlhý rad ľudí, ktorí boli ochotní zaplatiť za broskyne prv nepredstaviteľnú sumu.
Luxusný broskyňový kompót
Predaj otvorili o jedenástej, keď družstevníci naoberali pár desiatok debničiek. Postavili ich pred sklad a ľudia si z nich vyberali do košíkov alebo vlastných obalov. Najčastejšie brali od 3 do 4 kilogramov po desať.
Foto: Pravda, Jozef Sedlák
Živo rozoberali, či sa im oplatí kúpiť také drahé ovocie. „No neviem, minule som v obchode videla zavárané broskyne v akcii po 1,20 eura. Oplatí sa mi to vôbec? Prečo to vlastne kupujem?“ Lamentovala jedna zo žien. Vzápätí si odpovedala: "Lebo ma premohla chuť na svieže ovocie, chcem zjesť niečo naozaj čerstvé. Tri kilogramy si ešte môžem dovoliť.“
"No tohto roku sú broskyne naozaj drahé. Predstavte si, keď som išla do dôchodku, brigádovala som v tomto sade. Platili ešte koruny. Čo myslíte, koľko som zarobila?“ pridala sa ďalšia suseda. "No koľko?“ opýtal sa zvedavý dôchodca. "Osemsto korún.“
Čítajte viac Ceny pohonných hmôt vystrelili. Tankujeme drahší benzín než v Rakúsku. Čo je za tým?
Na chvíľu stíchli a potom rýchlo prerátali, že dnes by za "predeuerový“ brigádnický zárobok nekúpili ani desať kilogramov broskýň. A predsa vytrvalo stáli v rade a posúvali svoje košíky a škatule s ovocím k pokladnici. Plody sa dobre predávali, boli veľké, s krásnymi červenými líčkami. Neodolali im ani dôchodcovia. Neskôr vyplynulo, že ešte pracujú, alebo sa na broskyne zložili ich dospelé deti, aby vnuci ochutnali poriadne broskyne.
Sad vajnorského družstva ťaží zo svojráznej polohovej renty vyplývajúcej z nadpriemerných zárobkov Bratislavčanov. Pravdaže, nevydávajú sa sem za ovocím všetci, ale stále sa nájde dosť ľudí ochotných zaplatiť vysokú cenu. Ostatne, marhule sa tu predávali kilogram po 5 až 6 eur, keď v reťazcoch vyšli na tri eurá. Lenže lacné zahraničné marhule boli zo stromov predčasne odtrhnuté, plodom chýbal onen esprit slovenského leta – zrelá šťavnatosť, zvodná vôňa a pikantná chuť.
Plochy kôstkovín nerastú, ale padajú
Tak či onak, nehľadiac na kvalitu sú ceny ovocia vysoké. Šéf Únie ovocinárov Marián Varga to odôvodňuje zníženou ponukou. Postaralo sa o ňu nevyspytateľné počasie, kôstkoviny sú mimoriadne citlivé na mrazy. A tie tohto roku narobili veľké škody.
"Úroda slovenských marhúľ bola len 20-percentná, preto vystrelili ceny až k šiestim eurám a ponuka broskýň sa očakáva na úrovni čosi viac ako 40 percent priemerne dobrého roku,“ vysvetlil Marián Varga. Okrem toho výmera letných kôstkovín je nízka a po každom takom neúspešnom roku ako je tento, ich ovocinári klčujú, lebo na marhuliach a broskyniach prerábajú. Plocha marhuľových sadov sa pohybuje už len okolo 250 hektárov a broskyne sa pestujú na 600 až 700 hektároch.
Čítajte viac Úroky na vkladoch v bankách narástli. Viac ľudí naskakuje na vlnu termínovaných účtov, koľko môžete zarobiť?
Táto výmera samozrejme nestačí pokryť dopyt, a tak sa marhule aj broskyne dovážajú z Talianska a zo Španielska. Tamojšie ovocinárstvo je oveľa lepšie zorganizované a využíva aj skoršie dozrievanie ovocia. Jedno s druhým drží slovenských ovocinárov na dištanc.
"Usilujeme sa čeliť dovozu aj tým, že sme vytvorili odbytové združenie. Ceny sa však kontrahujú v zime a nikdy sa nedajú dohodnúť tak, aby pestovatelia mali istotu, že rok vyjde dobre. Nehovoriac o tom, že reťazce tlačia sústavne do zliav,“ objasňuje Varga.
Foto: Jozef Sedlák, Pravda
A keďže kôstkoviny sú rizikové ovocie, z desiatich rokov sú rentabilné tak štyri, dva, tri fifty-fifty a dva, tri stratové, nečudujme sa nevyrovnanej ponuke. Aj napriek rastúcemu dopytu nie je jednoduché ho pokryť, tobôž, keď štát podľa Vargu stále nevie poskytnúť ovocinárom rovnocenné podnikateľské podmienky, aké majú súperi slovenských ovocinárov.
Ťažkopádne Slovensko
Pestovateľov škrie, že ovocinári tohto roku nedostali výnimku na odpustenie odvodov ako potravinári a poľnohospodári so živočíšnou výrobou. Ovocinári nepochodili podľa svojich predstáv ani pri znižovaní odvodov z miezd brigádnikov. V prepočte na hektár požadovali úľavu 160 eur, dostali iba 80 eur. Za týchto podmienok odchádzajú potom Slováci zberať radšej ovocie do Talianska, a podľa Vargu sa im vypláca brigáda na zber ovocia aj v Poľsku.
Čítajte viac „Slovenských“ 100 eur má niekde hodnotu 140 alebo 150 eur. Ktoré sú to krajiny?
Ovocinársky systém je stále ťažkopádny, čo sa napokon prejavuje v klesajúcej konkurencii. A tak hoci má Slovensko napríklad v jablkách jedny z najlepších pestovateľských podmienok, stále nie je schopné vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie. Začína sa to pôdou, keď mladí ovocinári nemajú odvahu zakladať sady na vlastnícky neusporiadaných pozemkoch, a končí dotačno-odvodovým systémom. Poliaci napríklad od regiónu k regiónu uplatňujú odlišné dane, čím tiež motivujú k tomu, aby tam, kde sú nielen dobré prírodné, ale aj daňové podmienky vznikali nové sady.
"Premárnili sme veľa času a stále sme nedali veci do poriadku. A potom sa rok čo rok, keď ovocie dražie, ľudia pýtajú, čo sa to vlastne v tom ovocinárstve deje. Nuž, nevieme rázne vyriešiť veci, ktoré už dávno mali byť vyriešené,“ myslí si Marián Varga.