Ako to všetko dopadlo? Až na malé výnimky všelijako inak, len nie dobre. Tragikomicky.
Tam, kde založili úhory, a na Slovensku sa rozprestreli dovedna takmer na 80-tisíc hektároch, vznikli na úrodných rovinách neprehliadnuteľné ostrovy buriny. Na jednom z nich neďaleko Bánoviec nad Bebravou sa objavila tabuľa s nápisom: "Stav aj tejto parcely je výsledkom poľnohospodárskej politiky.“ Čej, to sa už nedá dočítať, pretože tabuľu prekryla dvojmetrová loboda. Zarodila ešte lepšie ako pšenica.
Bodaj by aj nie, veď okolité polia boli vždy dobre živené, mastené maštaľným hnojom, pretože v Bánovskom okrese chovajú ešte aj dobytok. Nečudo, že tunajší poľnohospodári patria k najlepším pestovateľom repy, sladovníckeho jačmeňa aj potravinárskej pšenice na Slovensku. Vznikla tu nová obilnica Slovenska. A teraz tu vďaka úhorom na stovkách hektárov pôdy kraľuje burina.
Koho trafí šľak? Naše role
Keď dobre známy slovenský satirik Julo Satinský pranieroval javy, s ktorými si slovenská spoločnosť nevedela rady, šťavnato si uľavil legendárnym ľudovým vetou: „Šľak ma ide z toho trafiť."
Čítajte viac Ukrajinský podnikateľ, ktorý prebaľuje ukrajinské mäso do slovenských obalov hovorí o biznise s kurčaťami, ktoré hnevajú Čechov
A šľak teraz triafa z buriny poľnohospodárov na celom Slovensku. Aj v takom Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku, ktorý patrí nitrianskej poľnohospodárskej univerzite. Burina aj tu narástla do krásy nielen vďaka výdatným májovým či letným dažďom, ale aj kvôli pravidlám. Tie stanovili, že do 31. júla nemožno do úhorov vstúpiť. No veď ide o to, aby sa obnovil prirodzený život.
Nuž naozaj sa obnovil. Kde sú biopásy a úhor, tam život kypí. Po svojom.
Keď prišiel dočasne poverený premiér Ľudovít Ódor na žatvu na Trnavskú tabuľu, dozvedel sa, že úroda pšenice mohla byť väčšia aj o pol druha tony priemerne z hektára, lenže ju zožrali hraboše. Tie sú v Trnavskom okrese problémom už niekoľko rokov. Teraz, keď sa prostredníctvom ekoschém začali zavádzať úhory, našli hraboše úkryt v burinových oázach. Stali sa z nich produktívne chovné stanice myší.
"Hovoria nám, že hlodavce vylovia dravce. Čerta starého, v lese buriny sa ukryje aj dvojmetrový chlap nie to hraboše. Čo tu sokol uloví? Škodujeme my, lebo v úhoroch sa rozmnožil durman, láskavec, pichliače. Toto sme chceli? Čím to budeme likvidovať? Herbicídmi?“ Položil za všetkých poľnohospodárov otázku predseda špačinského družstva Rudolf Nádaský.
Prečo to všetko dopadlo inak, ako malo? Nuž legislatíva tzv. ekoschém sa otočila proti tým, ktorí sa ňou mali riadiť. Zrejme preto, že bola ušitá horúcou ihlou. Uzrela svetlo sveta 30. novembra 2022, keď sa už nedalo nič rozumné z hľadiska založenia biopásov urobiť. Na jar sa poľnohospodári uchýlili k najjednoduchšiemu riešeniu, časť plôch neobsiali, a tak pokropené výdatnými dažďami vznikli úhory, aké inde v Európe nevidno. Už je isté, že nestoja za pár desiatok eur dotácie, pretože narobia viac škody ako osohu.
Čítajte viac Ceny pohonných hmôt vystrelili. Tankujeme drahší benzín než v Rakúsku. Čo je za tým?
Otázkou je, ako sa teraz zbaviť buriny, ktorá zasiahla aj okolité čisté polia a záhrady. Družstvá a farmári, ktorí si prenajímajú pôdu, dostávajú od vlastníkov pôdy nepríjemné otázky, prečo práve na ich pozemkoch pestujú burinu a nie plodiny, z ktorých je úžitok a pole po ich zbere zostáva čisté.
Koza zožratá a vlk lačný
Hneď prvý rok ukázal, že pravidlá neobsiahli rozmanitosť života, lebo cez úhory, ktoré boli chránené ako oko v hlave, prenikli na polia invazívne buriny, ktoré majú poľnohospodári povinnosť likvidovať. Ako, keď tri mesiace do poľa nemožno vkročiť, a keď už, tak treba požiadať okresné úrady životného prostredia o výnimku.
Niečo sa opäť raz nedomyslelo, čo jeden z poľnohospodárov komentoval slovami: „Chceli mať kozu celú a vlka nažratého, lenže koza je roztrhaná a lačný vlk ujedá už z budúcej úrody šírením buriny.“ Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má od posledných volieb už tretieho ministra, sa usiluje upokojiť vášne, ktoré vzplanuli. Má sa novelizovať legislatíva a prihliadať na to, čo "burinland“ navodilo. Nuž, milí poľnohospodári, pripravte si fotodokumentáciu s presnou identifikáciou parciel. Budete ju potrebovať.
Otázkou otázok je, ako premyslenými postupnými a nie horúčkovitými krokmi dospieť ku kýženej živej a pestrej poľnohospodárskej krajine, kde prosperujú všetky živé organizmy – počnúc hmyzom, pokračujúc vtáctvom a zvieratami a končiac ľuďmi. Naše ekosystémy a biotopy sú narušené. Hľadanie spôsobu hospodárenia, ktorý bude vyhovovať všetkým, je neľahké a bolestné. Ekoschémam mala predchádzať diskusia poľnohospodárov s ochranármi, ale aj vlastníkmi pôdy. Akosi na ňu nezvýšil čas.
Potrebujeme ju, aby sme si veci vyjasnili a našli rozumný kompromis. Nájsť ho na Slovensku rozpoltenom nielen politicky, ale aj generačne, skúsenostne, nebude vôbec ľahké. Naozaj potrebujeme zmenu, ale takú, ktorá hľadaním lepšieho obhospodarovania krajiny nepovedie do slepej uličky.