Koľko obilia ročne zomeliete?
Zhruba 135-tisíc ton, 90 percent z toho je pšenica, zvyšok raž a špalda.
V minulosti ste spracúvali slovenské obilie. Čo vás viedlo k nákupom ukrajinskej pšenice?
Už aj v minulosti boli roky, keď sme nakupovali obilie z Českej republiky alebo z Maďarska. Šlo o menšie množstvá ako teraz pri nákupe ukrajinskej pšenice. Tej sme kúpili 16-tisíc ton. Pre každý mlyn je dôležité, aby cena pšenice s dopravou bola čo najnižšia. Na západnom Slovensku sú podmienky na pestovanie vynikajúce a aj krátke dopravné trasy, nemáme dôvod hľadať obilie inde. Keď však v dôsledku počasia jeho kvalita nedosahovala úroveň, akú sme potrebovali, kúpili sme obilie v ČR. Posledných päť rokov sme nekúpili žiadne obilie mimo Slovenska.
Čítajte viac Šéf potravinovej správy hovorí o tom, ktorá vzorka rozhodne o stave ukrajinského obilia
Prečo ste teraz siahli k dovozovej pšenici?
Vlani sa objavili aj v médiách správy, že múka bude na prídel, mlyny nebudú mať obilie, ktorého ceny prudko rástli. Farmári nepredávali zásoby, nikto nevedel, kam až dočiahne vrchol ceny. Čakalo sa, či to bude za tonu pšenice 200, 250, 300, 350 či 400 eur. Pred rokom každý mesiac ceny išli hore o niekoľko desiatok percent. Naša firma veľa exportuje, obilie sme potrebovali.
Kam vyvážate múku?
Do Česka, Poľska, Maďarska, Rumunska. Cítili sme, že v Česku a Maďarsku strácame schopnosť cenovo konkurovať. Na Slovensku bola pšenica drahšia ako v regióne východnej Európy. Reagovali sme na to dovozom. Ostatní urobili to čo my, len to možno nepriznali. Začiatkom leta Európska únia zrušila dovozné clá, v médiách sa písalo o potrebe pomáhať Ukrajine. Využili sme obchodnú príležitosť a nakúpili isté množstvo pšenice z Ukrajiny.
Od koho?
Sme relatívne malá firma, ktorá nemá obchodný tím ani skúsenosti s dovoznými dokumentáciami. Preto, keď nás kontaktovala jedna obchodná firma registrovaná v SR, nakúpili sme obilie od nej.
Je to zabehnutá spoločnosť alebo vznikla iba nedávno?
Existuje niekoľko rokov, nemala nejaké veľké tržby, ale nebola to včera či dnes založená obchodná firma.
Uvádzate na obale, odkiaľ múka, ktorú zomeliete, pochádza? Považujete to za dôležité?
Zo zákona vyplývajú povinnosti z hľadiska označovania výrobku. A tie dodržiavame.
Doma máme balíček kolárovskej múky, ale pôvod zrna tam nevidím.
Keď napríklad vyrábame múku pre obchodné reťazce pod ich privátnymi značkami, tak tam zmluva špecifikuje pôvod suroviny. Do kilogramového spotrebiteľského balenia múky sme nikdy žiadnu surovinu pochádzajúcu z krajiny mimo EÚ nedali.
Uviedli ste pri ukrajinskej múke jej pôvod?
Máme aj nebalenú múku, ktorú predávame pekárom. Tam sú špecifikácie, podmienky, trochu voľnejšie a nemáme povinnosť použiť na sto percent slovenskú pšenicu. Dali sme tam ukrajinské obilie.
Čítajte viac Obilie z Ukrajiny donaha odkrylo naše vlastné problémy
Čiže múka, ktorá sa predáva v sieťach pod značkou Mlyn Kolárovo alebo v obaloch privátnych značiek obchodných reťazcov je vyrobená zo slovenského obilia?
Stopercentne áno. Pre pekárne nebola vždy vyrobená zo sto percent ukrajinského obilia, ale nejaký podiel ukrajinského obilia tam bol.
Aký dosah má kauza s chlopyrifosom na vašu mlynársku povesť?
Som veľmi sklamaný z toho, ako celú záležitosť komunikujú kontrolné orgány. Nekomunikujú s nami, ale s verejnosťou a médiami. Ak sa niekedy vyskytne v potravinárstve nejaká chybná šarža, v rýchlom výstražnom systéme EÚ, ktorý sa volá RAPID, je naň upozornenie a takýto výrobok sa stiahne. Ale nie tak, že sa šíria prakticky poplašné správy, spôsobí sa panika. Ešte nie sú potvrdené výsledky a už je identifikovaný výrobca, to sa stalo na Slovensku. Nemali potvrdené informácie a hneď začali do médií tlačiť informácie. Stačilo povedať, že ide o najväčší mlyn z juhu Slovenska a bolo jasné, o koho ide. To považujem za neprofesionálne. Do dnešného dňa nemáme potvrdené, že šarža je chybná. To sa ukáže na budúci týždeň. Utrpeli sme obrovskú finančnú aj morálnu škodu, celé Slovensko a Česko je neisté. Rezort mal ľudí ubezpečiť, že múka je v poriadku, a nie vyvolať paniku. (Minister Vlčan na pondelkovej tlačovke také ubezpečenie dal. Pozn. redakcie.)
Šéf potravinového dozoru profesor Jozef Bíreš tvrdí, že chlorpyrifos, ktorý je v EÚ na zozname zakázaných látok, by nemal byť v pšenici ani v minimálnom množstve.
Ak akreditované laboratórium vyhodnotí nejakú vzorku, tak je tam výsledok, ktorý zistili. Je tam nejaká neistota merania, lebo žiaden test nie je stopercentný, vždy môže byť nejaká odchýlka. V protokoloch, ktoré sme zverejnili, je posúdenie súladu a nesúladu. Výsledky meraní sledovaných fyzicko-chemických parametrov analyzovanej vzorky sú v súlade s požiadavkami platného znenia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 396/205 o maximálnych hodnotách rezíduí – zvyškov pesticídov v potravinách alebo krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu. Podstatné podľa nás je, že akreditované laboratórium deklaruje, že skúmaná vzorka obilia vyhovuje. To, čo hovorí, pán Bíreš, neviem, odkiaľ berie.
Čítajte viac Ako je to s ukrajinským obilím a kde je najväčší problém?
Pôsobí akreditované laboratórium, kde ste si dali urobiť analýzu, na Slovensku?
Ide o akreditované laboratórium Eurofins, nadnárodnú spoločnosť, ktorá robí špeciálne testy na pesticídy. Má pobočku v Nových Zámkoch. Samotné testy sa nerobia v Nových Zámkoch, ale v centrále v Nemecku.
Ústredný riaditeľ ŠVPS povedal, že medzi vaším a jeho zistením je odchýlka a rozhodne až tretia arbitrážna vzorka. Čo budete robiť, ak referenčné laboratórium EÚ dá za pravdu ŠVPS?
V tom prípade bude všetko ukončené, ŠVPS môže vyhlásiť, že daná šarža nie je v súlade s predpismi a my budeme nútení obilie zlikvidovať. S informáciami sa však malo počkať, a nie že podľa nich je všetko dva týždne vopred jasné. Nejakú časť ukrajinského obilia sme už spracovali a boli sme zvedaví, či sú rezíduá aj v múke. Múku sme dali otestovať.
A výsledok?
Múka vôbec neobsahuje rezíduá. To znamená, že čistiaci systém vie odstrániť prípadné rezíduá. Veterinárna správa nám možno zakáže spracovať to zadržiavané množstvo, ale my vieme, že sme to vedeli vyčistiť. To je čudná situácia.
Po tom, čo sa stalo, máte ešte chuť nakupovať obilie z Ukrajiny?
Táto otázka nie je veľmi aktuálna, lebo od februára vôbec nekupujeme obilie z Ukrajiny. Teraz ceny na Slovensku dramaticky klesali. Ani Ukrajinci neponúkajú žiadne množstvo. Totiž keď im povieme, že sme ochotní zaplatiť 180 až 200 eur za tonu, pri nákladoch na dopravu z Ukrajiny 150 eur sa im to neoplatí. Aj keď obchodníci zaplatia ukrajinským farmárom len 30 eur za tonu pšenice, vôbec sa neopláca. Čo bude v budúcnosti, neviem povedať, všetko závisí od toho, či dostane Ukrajina nejaký špeciálny štatút. Dovolím si však jedno poznamenať.
A to?
To, že ukrajinská pšenica je kvalitná. Netreba ju démonizovať, lebo ju kupujú aj Taliani aj Španieli, celá Európa. Ukrajinská pšenica robí veľké problémy našim farmárom nie preto, že je na Slovensku. Teraz Taliani z Odesy vedia dopraviť za 25 eur tonu pšenice do Talianska, no z Kolárova na Slovensku pri doprave nákladným autom stojí jedna tona 50 eur. Takže Taliani vedia nakúpiť ukrajinskú pšenicu za výrazne nižšie ceny ako slovenskú, a slovenská, maďarská či česká stráca konkurencieschopnosť v Európe. To je veľký problém a to treba riešiť. Nie, že ničíme spracovateľov.