Ku koncu tohto storočia budú udržateľné iba vysoko položené strediská, informuje Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Stavbu a rozvoj lyžiarskych stredísk pod 1 700 metrov nad morom (m n. m.) by preto mali Slováci v súvislosti s týmito zmenami zvážiť. Národné parky a iné chránené územia by sa mali začať orientovať aj na iné formy turizmu.
Slovensko dnes disponuje 107 lyžiarskymi strediskami. Tie významne prispievajú nielen k rozvoju turizmu, ale aj k ekonomickej výkonnosti cestovného ruchu.
Čítajte viac Firmy bojujú s extrémnym nárastom faktúr za energie. Podľa odborníkov majú viaceré možnosti
Nutných 35 dní lyžovačky
Za výborné podmienky na lyžovanie na Slovensku považuje inštitút, keď je stredisko otvorené aspoň 82 dní za sezónu, z čoho 35 dní je nutných pre dlhodobé fungovanie strediska. Inak hrozí, že bude v strate.
Vo veľkých strediskách ako Jasná alebo Roháče sa lyžuje vyše 100 dní každú sezónu, ale značná časť lyžiarskych stredísk funguje aj výrazne menší počet dní. Počas štyroch sezón pred vypuknutím pandémie bol medián dĺžky prevádzky lyžiarskeho strediska na Slovensku 82 dní, pričom najkratšie prevádzkované stredisko bolo otvorené 40 dní (priemer za štyri sezóny), uvádza sa v analýze. Je to lyžiarske stredisko Pezinská Baba na hrebeni Malých Karpát neďaleko Bratislavy. Leží v nadmorskej výške len 527 m n. m.
Tieto údaje sú zhodné s informáciami od samotných lyžiarskych stredísk, ktoré tvrdia, že väčšina z nich je počas priemernej sezóny otvorená 60 až 90 dní. Strediská zároveň hovoria, že keby sa znížilo množstvo otvorených dní pod 35, stali by sa ekonomicky neudržateľnými, informuje inštitút. To znamená, že je ohrozená až tretina stredísk.
Počasie však lyžovačkám nepraje. Postupne začne zatvárať jedno stredisko za druhým. Už po roku 2030 budú mať mnohé lyžiarske strediská významné problémy s prevádzkou. Odhad budúcich podmienok na lyžovanie na Slovensku vychádza zo scenárov klimatických modelov Copernicus, ktoré vychádzajú z nameraných teplôt na Slovensku.
Podmienky potrebnej teploty pre možnosť zasnežovania boli odhadnuté počtom dní schopných prevádzky pre 78 slovenských stredísk v každej sezóne až po rok 2100. Napríklad rezort Malinô Brdo príde až o polovicu svojich aktívnych dní. Výsledky potvrdili, že každá nasledujúca dekáda bude teplejšia.
Je pravdepodobné, že ochladenie v skutočnosti nenastane a naďalej sa bude otepľovať.
Strediská musia zvážiť investície
Z analýzy vyplýva, že sa podnikateľom neoplatí do dlhej budúcnosti investovať do umelého zasnežovania alebo celkovo do lyžiarskych stredísk.
Čítajte viac Lyžiari na blate. Vlekári odstavujú zjazdovky a bojujú s počasím, strediská hovoria, čo prežívajú
„Už dnes sú pre finančnú udržateľnosť menších stredísk kľúčové dodatočné služby ako poskytovanie ubytovania pre lyžiarske zájazdy,“ vysvetľuje inštitút. Sneh a lyžovanie dnes nemajú pri zimnom horskom turizme alternatívu. Ako uvádza IEP, je teda možné, že podobnú diverzifikáciu služieb bude musieť zrealizovať viacero stredísk. Ich budúcnosť ohrozuje aj rast cien energií, ktoré strediská nemôžu v plnej miere premietnuť do cien za svoje služby.
Sucho a teplo
Naposledy Slovensko zažilo zasnežené Vianoce pred 20 rokmi. To, že sa stále otepľuje, je vidieť voľným okom. Lyžiarske strediská čoraz častejšie čelia obdobiam neschopnosti prevádzky v rámci sezóny.
Analýza IEP uvádza dôvody, prečo je to tak. Ako prvý dôvod, prečo je problém udržať snehovú pokrývku, je obdobie sucha. Viaceré zdroje poukazujú na častejšie suchá a na úbytky zrážok na území Slovenska. V rozhovore pre Pravdu riaditeľ Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Peter Olajoš uviedol, že zrážky síce prichádzajú, ale v úplne inej forme. „Za posledných päť rokov zaznamenávame čoraz viac problémov. Napríklad padá menej zrážok a v zime vôbec nesneží. Tým, že sa lokálne vodné zdroje veľmi rýchlo vyčerpajú, obnova vody pod povrchom nie je až taká rýchla.“
Podľa informácií inštitútu niektoré scenáre predpokladajú, že v chladnom polroku (október – marec) môže atmosférických zrážok pribúdať. Týka sa to najmä vyššie položených oblastí nad 1 700 m n. m., kde vďaka vyšším zrážkovým úhrnom môže snehu pribúdať. Naopak, v nižšie položených horských polohách do 700 m n. m. môžu zrážky vypadávať prevažne v tekutom skupenstve, a preto sa snehové podmienky môžu zhoršovať.
Predpokladá sa, že lyžiarske strediská na Slovensku pod 1 000 m n. m. nebudú mať postačujúce podmienky na vlastnú prevádzku, pričom ani vysoká intenzita zasnežovania nemusí stredisko zachrániť.
Aj umelé zasnežovanie potrebuje mráz
Zasnežovať sa nedá vždy. Je to udržateľné a efektívne len pri mínusových teplotách. Všeobecne sa predpokladá, že prírodný sneh bude v dlhodobom horizonte nedostatkový. Umelé zasnežovanie je preto najrozšírenejším a univerzálnym spôsobom adaptácie lyžiarskych stredísk na zmenu klímy.
V súčasnosti, ako informuje inštitút, lyžiarske strediská už investovali do zariadení na zabezpečenie a udržiavanie zasnežovania. Vo Francúzku to v rokoch 1990 – 2004 bolo okolo pol miliardy eur, v Rakúsku v rokoch 1995 – 2003 zhruba 800 miliónov eur. „Problémom je, že čoraz viac sa stretávame s ubúdajúcim počtom nocí vhodných na zasnežovanie, a tak narastá potrebné množstvo snežných diel, s čím rastie tiež spotreba energie a vody,“ hovorí IEP.
Cena zasnežovania sa pohybuje zhruba na úrovni 3 – 5 eur/m3 snehu,“ uviedol pre Pravdu Marián Galajda, hovorca spoločnosti Tatry Mountain Resorts.